Na Slovensku žije v súčasnosti 130 000 pracujúcich dôchodcov. Pre mnohých ľudí, ktorí sú v dobrej fyzickej a duševnej kondícii, totiž dátum ich narodenia nie je argumentom, prečo by mali opustiť zamestnanie a chcú ďalej pracovať. Zamestnávateľ musí ich požiadavke vyhovieť, dovŕšenie dôchodkového veku nie je u nás dôvodom na výpoveď. A starobný dôchodok môžu poberať aj vtedy, ak stále pracujú so zmluvou na čas neurčitý. Pre mnohých pracujúcich slovenských dôchodcov nie je rozhodujúce len to, že ešte stále vládzu „zarezávať“ v zamestnaní, ale aj ich finančná situácia. Pre mnohých by totiž odchod do starobného dôchodku znamenal dramatický prepad ich životnej úrovne. V porovnaní s nemeckými či škandinávskymi dôchodcami, ktorí si dôchodok užívajú pri mori alebo na poznávacích cestách, tých našich často čaká iba preratúvanie, či si môžu kúpiť zlacnené jogurty, alebo nie. Niektorým klesne príjem o viac ako polovicu, čo je naozaj významný úbytok peňazí. Poberať plat a dôchodok zároveň je určite príjemnejšie a navyše takto odpracované roky zvyšujú hodnotu vyplácaného starobného dôchodku v budúcnosti.

Sú však aj profesie, v ktorých jednoducho nie je možné pracovať po dovŕšení určitého veku. Určuje to zákon alebo dokonca, ako v prípade sudcov, samotná ústava. Dôvody, prečo niektorí zamestnanci musia v presne určenom veku skončiť a svojho miesta sa vzdať, nie sú úplne jasne dané. Aj preto majú tieto vekové limity svojich zástancov i odporcov. Je odchod zo zamestnania len pre vek spravodlivý? Prečo má práve istá veková hranica znamenať koniec kariéry ? Je 64-ročný človek schopnejší než ten o rok starší? O povinných odchodoch sudcov do dôchodku sa u nás diskutuje od nástupu prezidenta Andreja Kisku do funkcie. Ten totiž s ich odvolávaním poriadne „pohol.“

Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky prezident môže, ale aj nemusí, na návrh Súdnej rady SR odvolať z funkcie sudcov nad 65 rokov. V minulosti bolo preto odvolávanie sudcov chaotické. Niektoré návrhy Súdnej rady SR na odvolanie sudcov ležali v prezidentskej kancelárii roky, iní sudcovia sa do návrhov ani nedostali. Súdna rada SR ich jednoducho nepredložila, hoci jej táto povinnosť vyplýva zo zákona. Do penzie tak odchádzala iba časť z nich. Platilo pri tom, že mohli odísť do dôchodku už ako 62-roční. Sudcovia nad 62 rokov, ktorí zostávali pracovať, tak dostávali k platu aj starobný dôchodok. Ešte pred polrokom bolo takých sudcov 195. Penzia sudcu, ktorý pracoval viac ako 40 rokov, je trikrát vyššia ako priemerný dôchodok a spolu s platom to u nich bolo vyše 4 000 eur mesačne.

Andrej Kiska vlani vyhlásil, že zavedie nový systém a sudcov bude odvolávať podľa pevných pravidiel tak, aby skončili najneskôr 67-roční. Predsedom súdov to chcel oznamovať v dostatočnom predstihu a dať im lehotu, aby sa stihli na odchod sudcu v dôchodkovom veku pripraviť. Lehota mala trvať maximálne dva roky a uplatniť ju chcel najmä na Najvyššom súde SR, kde bolo takých sudcov päť, teda tretina. V tomto roku pribudli ďalších traja. Do konca kalendárneho roku skončili 15 sudcovia. Niekoľkých sudcov však prezident Kiska odvolal aj okamžite – takých, ktorí vysoko prekročili vek 65 rokov. Keďže prezident nemá zákonodarnú právomoc, požiadal poslancov parlamentu listom o zmenu ústavy. Navrhol, aby sudcovia na okresných a krajských súdoch vo veku 67 rokov automaticky skončili vo funkciách a pre sudcov na Najvyššom súde SR má platiť limit 70 rokov. „Odvolanie sudcu z funkcie z dôvodu veku nie je za trest. Nemá ísť a nejde o rozhodnutie založené na kvalite alebo výkonnosti u sudcu. A rovnako neodvolanie nemôže byť považované za akúsi odmenu za celoživotnú prácu,“ povedal vtedy Andrej Kiska.

Vekové limity na odvolávanie sudcov existujú aj v iných krajinách Európskej únie, sú však vyššie než u nás. V Českej republike či v Holandsku je to 70 rokov. Vekové obmedzenia platia aj na niektorých medzinárodných súdoch. Na Európskom súde pre ľudské práva je hranica 74 rokov, na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu však slúžia aj 75-roční, nie je tam vekové obmedzenie. Pevne stanovený vek odchodu do dôchodku majú u nás z právnických povolaní ešte notári. Tí končia ku koncu roka, v ktorom dosiahnu 67 rokov.

Predsedovia niektorých súdov proti odvolávaniu sudcov na základe veku namietali s tým, že súdy nemajú dostatok sudcov. Podobný problém sa vyskytuje v zdravotníctve, tam však dosahuje priam katastrofálne rozmery. „Vlani u nás v meste skončila jedna obvodná lekárka. Nenašiel sa nikto, kto by ju nahradil. Jej pacienti sa museli prerozdeliť ďalším dvom lekárom. Tento rok však končia štyria obvodní lekári naraz a žiadne riešenie zatiaľ neexistuje,“ povedal nám bývalý primár veľkého oddelenia nemocnice v stredoslovenskom meste. Zdravotnícki pracovníci sú do troch mesiacov po dovŕšení 65 rokov povinní preukázať svoju zdravotnú spôsobilosť na výkon povolania. Zdravotnú prehliadku musia potom opakovať každý ďalší rok. U lekárov v súkromných ambulanciách, ktorí splnia zákonné podmienky odbornosti, zdravotnej spôsobilosti, bezúhonnosti a registrácie, žiadne vekové obmedzenia neexistujú. V týchto ambulanciách je preto možné stretnúť aj lekárov, ktorí majú viac než 80 rokov.

Ministerstvo skúša nájsť náhradu za všeobecných lekárov s vysokým vekom pomocou takzvaného rezidentského programu. Je určený absolventom medicíny, ktorí by si mali postupne zvyšovať vzdelanie, aby mohli vymeniť starnúcich lekárov. Nedostatok lekárov však majú aj bohaté európske krajiny ako je Rakúsko, Nemecko či škandinávske štáty a našich atestovaných odborníkov lákajú na vysoké platy a sociálne výhody, ktoré sú u nás z ríše snov. Kvalifikovaní lekári, primári či prednostovia kliník preto v nemocniciach i ambulanciách väčšinou odchádzajú do dôchodku len na základe vlastného rozhodnutia. „Ja mám 66 rokov a stále chodím do dvanásťhodinových služieb na záchranke. Cítim sa dobre a baví ma to,“ povedal nám MUDr. Viliam Dobiáš, ktorý je uznávaným špecialistom v urgentnej medicíne a prezidentom Slovenského Červeného kríža.

V školstve je situácia podobná. Na viacerých vysokých školách je problém, že chýbajú odborní garanti niektorých študijných odborov. Mnohí z nich odišli práve pre vek. Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa podľa zákona končí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov. Dočasným riešením býva, že rektor alebo dekan môže s takýmto zamestnancom, starším ako 70 rokov, uzavrieť pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa najdlhšie na jeden rok a môže to urobiť aj opakovane.

Novelizovať vysokoškolský zákon a zmeniť vekový limit odchodu vysokoškolských učiteľov do dôchodku sa pokúsil ešte v roku 2010 poslanec Mojmír Mamojka. „Nedostatok odborných garantov študijných programov, ktorí skončili svoju funkciu z dôvodu veku nad 65 rokov, významnou mierou ohrozuje štúdium nielen budúcich študentov, ale aj študentov, ktorí sú už dnes zapísaní na jednotlivé študijné programy a odbory. Garanti zo zahraničia sú riešením len vtedy, ak by vykonávali pedagogickú, výskumnú a riadiacu činnosť na týždenný dohodnutý čas, o čom možno dôvodne pochybovať. Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby veková hranica pre vykonávanie povolania vysokoškolského učiteľa bola zvýšená na 70 rokov,“ píše sa v dôvodovej správe návrhu.

Poslanec Mamojka však neuspel. Prezident mu návrh vrátil s odôvodnením: „Zvýšenie veku pre pôsobenie vysokoškolského učiteľa na vysokej škole nie je riešením. Aj podľa účinného zákona o vysokých školách môže rektor alebo dekan s osobou nad 65 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa. Riešením je vytvoriť také podmienky pre prácu vysokoškolského učiteľa, ktoré by výrazne posilnili jeho spoločenské postavenie a zlepšili jeho platové ohodnotenie. Zvýšenie vekovej hranice je len krátkodobým, nie efektívnym riešením budúcnosti mladej generácie. Vekovú hranicu pre prácu vysokoškolských učiteľov nie je možné zvyšovať donekonečna. Táto cesta nie schodná.“

Na Slovensku teda máme vo viacerých odboroch na jednej strane ľudí v dôchodkovom veku, ktorí by ešte mohli a chceli robiť svoju prácu, no zákon im to neumožňuje. Na druhej strane mladých ľudí, ktorí nechcú či nemôžu nastúpiť na ich miesta pre zlé finančné ohodnotenie alebo chýbajúcu kvalifikáciu. Schodná cesta sa však v ambulanciách, na univerzitách či preťažených súdoch hľadá ťažko. Je totiž dláždená chýbajúcimi peniazmi.

Nenahraditeľní? Mnohí dôchodcovia nepracujú len preto, aby si finančne prilepšili

Výber pre vás