redakcia

Vianoce či Veľkú noc bez Troch orieškov pre Popolušku by ani nemohli byť sviatkami. Filmová rozprávková klasika nebohého režiséra Václava Vorlíčka z&nbsp;roku 1973 je adaptácia známeho rozprávkového príbehu o&nbsp;Popoluške na motívy rozprávky spisovateľky Boženy Němcovej obohatená o&nbsp;zaujímavé zvraty a&nbsp;úpravy.

Pôvodná verzia Popolušky rozhodne nebola taká nevinná ani vtipná, ako ju poznáme z&nbsp;filmu. Pritom príbeh o&nbsp;chudobnom dievčati, ktoré stratí črievičku pri úteku z&nbsp;plesu, nájdeme naprieč rôznymi kultúrami. Napríklad v&nbsp;Číne Popoluške Jie-sien pomáha hovoriaca rybka… Na celom svete existuje údajne až 345&nbsp;verzií tejto rozprávky. Za jej „otca“ sa považuje Charles Perrault, ktorý rozprávku prvýkrát uverejnil v&nbsp;roku 1697 v&nbsp;knihe Contes de ma mère l’Oye (Rozprávky matky husi, pozn. red.) a&nbsp;až následne sa ňou inšpirovali bratia Grimmovci.

V&nbsp;pôvodnej verzii Popoluška stratí matku, jej otec sa znovu ožení a&nbsp;dovedie si domov macochu s&nbsp;dvomi krásnymi, ale veľmi zlými dcérami. Tie si z&nbsp;dievčaťa spravia slúžku a&nbsp;donútia ho spávať na dlážke v&nbsp;popole pred kozubom (odtiaľ zrejme pochádza jej meno, pozn. red.). Otec je obchodník, odchádza na veľtrh a&nbsp;svojim trom dcéram chce priniesť niečo pekné. Nevlastné sestry si vypýtajú šaty, šperky, topánky, látky a&nbsp;Popoluška ho požiada, aby jej priniesol len prvú vetvičku, ktorá mu cvrnkne do hlavy. Tú potom zasadí na hrobe svojej matky. Keďže je nešťastná, pravidelne ju polieva svojimi slzami, až z&nbsp;vetvičky napokon vyrastie strom. A&nbsp;nie obyčajný, naopak, čarovný, ktorý jej splní všetko, po čom túži. Keď sa totiž v&nbsp;kráľovstve koná trojdňová slávnosť, kam sa jej nevlastné sestry nadšene chystajú a&nbsp;Popoluške neustále znemožňujú prístup na ples pod zámienkou rôznych nezmyselných úloh, ako je napríklad preberanie šošovice s&nbsp;popolom, vďaka kúzelnému stromu prianí získa šaty aj črievičky na ples. Tam okúzli princa, ktorý celý večer strávi s&nbsp;ňou, a&nbsp;keď chce ísť Popoluška domov (v&nbsp;pôvodnej verzii sa nespomína návrat domov pred polnocou, pozn. red.), zoberie sa a&nbsp;utečie. Na druhý deň sa všetko zopakuje, Popoluška utečie, no tretíkrát už po sebe zanechá na schodoch črievicu.

Ráno sa princ vypraví do sveta hľadať svoju nevestu. Dostane sa až k&nbsp;Popoluškinmu domu, kde jej dve nevlastné sestry chcú urobiť všetko pre to, aby drobnú črievičku obuli. Jedna si odreže palec na nohe, druhá kúsok päty, ich plán však nevyjde. Prezradia ich vtáčiky, ktoré pomáhajú úbohej hlavnej hrdinke. Sedia na stromčeku, ktorý vyrástol na hrobe Popoluškinej mamy, a&nbsp;princovi spievajú pesničku o&nbsp;tom, ako sa topánka najskôr jednej a&nbsp;následnej druhej sestry zalieva krvou… Posledná preto vyskúša črievičku Popoluška a&nbsp;princ v&nbsp;nej spozná svoju nevestu. Odvedie si ju na hrad, kde koná sa svadba. Tam prídu aj Popoluškine sestry s&nbsp;macochou, ktoré k&nbsp;nej nečakane zahoreli láskou a&nbsp;chcú ju sprevádzať k&nbsp;oltáru. A&nbsp;práve vtedy im vtáky, ktoré tam poletujú, ako odplatu za ich zlobu, vyzobú oči. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/oblubene-klasiky-maju-len-malo-spolocne-s-povodnymi-verziami-rozpravky-ako-ich-nepoznate" target="_blank">ZÁBERY Z IKONICKÝCH ROZPRÁVOK V GALÉRII</a>

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Kto by nepoznal legendárnu ruskú rozprávku o&nbsp;Mrázikovi, ktorá uzrela svetlo sveta presne pred šesťdesiatimi rokmi? Všetci veľmi dobre vieme, že sa nakrúcala za polárnym kruhom v&nbsp;meste Olenegorsk blízko Murmanska. Mimochodom, zima tam zvyčajne trvá aj vyše pol roka s&nbsp;teplotou nižšou ako mínus 25&nbsp;stupňov Celzia. Herci počas nakrúcania dosť trpeli, pretože mrzli, prepadávali sa do snehových závejov, v&nbsp;lete sa zase niektorí museli kúpať v&nbsp;rybníku plnom pijavíc… A&nbsp;hoci dodnes v&nbsp;našich končinách túto filmovú klasiku milujeme, uvedenie v&nbsp;Amerike filmu nevyšlo a&nbsp;skončil ako prepadák. Dokonca sa dostal do rebríčka sto najhorších filmov všetkých čias. Napriek tomu Mrázik legendárnemu režisérovi Stevenovi Spielbergovi vyrazil dych a&nbsp;priznal, že sa jeho trikmi vo svojej tvorbe inšpiroval.

Pôvodná rozprávka o&nbsp;Mrázikovi má podľa jazykovedcov, ktorí študovali záznamy o&nbsp;tejto rozprávke, až 40&nbsp;ruských, 30&nbsp;ukrajinských a&nbsp;jedenásť bieloruských verzií. Aj na Slovensku vznikla na motívy Mrázika jedna rozprávka –&nbsp;O&nbsp;dvanástich mesiačikoch. Príbeh, z&nbsp;ktorého film čerpá námet, sa však výrazne líši od notoricky známeho filmového spracovania. Dej sa točí okolo dievčaťa Nastenky (v&nbsp;pôvodnej verzii nemá meno, pozn. red.), ktorej život strpčuje zlá macocha s&nbsp;dcérou Marfušou. A&nbsp;keď už macocha nevie, ako by sa Nastenke pomstila, dá ju v&nbsp;zime odviezť do lesa, aby tam zamrzla. Jej otec ju posadí do saní a&nbsp;nechá ju pod stromom v&nbsp;lese. Uzimená Nastenka čaká na smrť, až kým k&nbsp;nej doslova nepriskočí Mrázik (skáče z&nbsp;jednej vetvy stromu na druhú, pozn. red.). Opakovane sa jej pýta, či jej je teplo, a&nbsp;medzitým pokrýva mrazom strom, pod ktorým dievča sedí. Napriek tomu, že Nasťa je už takmer ako kus ľadu, stále odpovedá: „Áno, je mi teplo.“ Mrázikovi po chvíli príde dievčaťa ľúto, preto ho zabalí do teplých kožuchov. Nasledujúci deň macocha svojmu mužovi prikáže, aby v&nbsp;lese vyzdvihol svoju dcéru, v&nbsp;domnienke, že už musí byť určite mŕtva. Starec sa vyberie za Nasťou, ktorú nájde vysmiatu s&nbsp;truhlicou zlata a&nbsp;striebra, odetú v&nbsp;soboľom kožuchu. Otec sa poteší, že vidí dcéru živú, a&nbsp;vráti sa s&nbsp;ňou domov. Macocha varí obed, keď na ňu ich pes zašteká: „Starcova dcéra dorazí so zlatom, ale tvoja dcéra nemá nič.“

A&nbsp;je to tak, Nasťa sa domov vráti bohatá, preto si macocha povie, že jej dcéra Marfa musí mať to isté. Dá ju odviezť do lesa, tam k&nbsp;nej priskočí Mrázik, ale keďže ide o&nbsp;macochinu dcéru, je jasné, že skončí zle… Viete, čím sa previní? Odpovie Mrázikovi, že jej je zima. Tomu to však raz nestačí, preto sa jej opakovane pýta: „Je ti teplo, dievčatko?“ Do tretice to Marfušu rozzúri, preto mu nahnevaná odsekne, aby zdochol. To Mrázika nahnevá a&nbsp;nechá ju zamrznúť. V&nbsp;inej verzii tejto rozprávky sa to skončí ešte horšie, pretože z&nbsp;Marfuše ostane len vrece kostí.

Kultová rozprávka Perinbaba nás na televíznych obrazovkách teší už takmer 40&nbsp;rokov. Je neodmysliteľnou súčasťou každých vianočných sviatkov, a&nbsp;hoci mala pôvodne vyzerať celkom inak, príbeh vyrozprávaný vizuálnym majstrovstvom režiséra Juraja Jakubiska si dnes už ani inak nevieme predstaviť. Príbeh, ktorý si od a&nbsp;po z&nbsp;vymyslel, pôsobil na prvý pohľad tak uveriteľne, až mu nemeckí producenti telefonovali s&nbsp;otázkou, či objavil doposiaľ neobjavenú rozprávku.

Poďme však po poriadku a&nbsp;vysvetlime si, ako legendárny režisér dostal objednávku na rozprávku, ktorá mala pôvodne vyzerať úplne inak. „Nápad vznikol veľmi zvláštnym spôsobom, že ma oslovili Nemci. Pretože oni prišli na Kolibu a&nbsp;chceli nakrútiť všetky Grimmove rozprávky,“ prezradil v&nbsp;minulosti dnes už nebohý Juraj Jakubisko. Ten bol Nemcom vďačný za pomoc pri nakrúcaní Tisícročnej včely, preto na spracovanie tohto príbehu prikývol. „Dostal som takú hroznú rozprávku. Tá sa volala Pán Boh daj šťastia, lavička,“ doplnil. Podstatou bol príbeh o&nbsp;macoche s&nbsp;vlastnou dcérou a&nbsp;nevlastnou dcérou, ktorú potom vyhnala do sveta. Pri potulkách našla prevrátenú lavičku, ktorú postavila, pomohla mravcom a&nbsp;po čase sa domov vrátila s&nbsp;truhlicou zlata. Macocha tak do sveta na skusy vyhnala aj dcéru, no tá sa namiesto zlata, vrátila so smolou. „To jediné som nechal z&nbsp;tej Grimmovej rozprávky. Že keď tam padnú do tej čiernej vody a&nbsp;hovoria –&nbsp;to je smola. Čia smola, pýtajú sa zubatej a&nbsp;zubatá hovorí –&nbsp;vaša,“ priznal Juraj Jakubisko, opisujúc legendárnu scénu z&nbsp;filmu.

Prečo však tento príbeh nerealizoval? „Keď som čítal tú rozprávku, zistil som, že sa v&nbsp;nej nemám čoho chytiť, že takú rozprávku predsa nemôžem robiť,“ ozrejmil v&nbsp;minulosti s&nbsp;tým, že napokon popustil uzdu vlastnej fantázii a&nbsp;vytvoril celkom nový príbeh. „Chcel som urobiť niečo pekné a&nbsp;zvláštne… A&nbsp;nechtiac som vlastne do rozprávkového sveta vymyslel aj Perinbabu.“ Tá pritom v&nbsp;pôvodnom pláne nebola. V&nbsp;Nemecku na umelcov počin reagovali s&nbsp;nadšením. Dokonca tam mali inštitút, kde boli zapísané všetky rozprávky bratov Grimmovcov, a&nbsp;keď videli Jakubiskov príbeh, okamžite zisťovali, odkiaľ ho má. „Mysleli si, že som objavil nejakú rozprávku, ktorú oni napísali, ktorú nemajú. Tak som im musel vysvetliť, že to bola moja voľná interpretácia,“ uzavrel so smiechom.

Keď sa povie Ruženka, napadne vám asi verzia od Walta Disneyho, prípadne ešte film Šípková Ruženka z&nbsp;roku 1990, kde sa v&nbsp;hlavných úlohách predstavili Dana Dinková, Jozef Adamovič či Zdena Studenková. Rozprávka vznikla v&nbsp;československo-nemeckej koprodukcii a&nbsp;režíroval ju dnes už nebohý Stanislav Párnický. V&nbsp;oboch prípadoch ide o&nbsp;jemné obmeny verzie rozprávky bratov Grimmovcov, no pravda je taká, že prapôvodný príbeh o&nbsp;Ruženke pochádza až roku 1634. Napísal ho taliansky básnik Giovanni Battista Basile ako súčasť jednej svojej rozprávkovej zbierky. Rozprávku v&nbsp;roku 1967 prepísal Charles Perrault (rovnako ako Popolušku) a&nbsp;až začiatkom 18.&nbsp;storočia Grimmovci Ruženke vdýchli podobu, ktorú poznáme dnes.

V&nbsp;pôvodom príbehu sa Ruženka volá Talia a&nbsp;pri jej narodení nefigurujú sudičky, ale astrológovia. Predpovedajú jej krásu, múdrosť, no zároveň v&nbsp;jej osude vidia nebezpečenstvo spojené s&nbsp;pradením ľanu. Kráľ sa zľakne a&nbsp;všetky kolovrátky aj ľan v&nbsp;kráľovstve dá pozbierať a&nbsp;zatvoriť do jednej komnaty, aby k&nbsp;nim princezná nemala prístup. Keď dievčina vyrastie, uvidí v&nbsp;záhrade starenku s&nbsp;kolovrátkom a&nbsp;ten nástroj ju tak zaujme, že si ženu dá zavolať k&nbsp;sebe. Talia si kolovrátok starostlivo prezerá, ale trieska z&nbsp;neho sa jej dostane pod necht a&nbsp;ona upadne do hlbokého spánku. Zarmútený kráľ ju uloží do jej komnaty a&nbsp;odíde do iného sídla, aby nemusel vidieť nešťastie svojej dcéry. Po dlhšom čase (nie je špecifikované, aký dlhý čas to je, ale nie je to sto rokov, pozn. red.) vyrazí na lov iný kráľ, ktorý objaví opustený hrad. Pri jeho preskúmavaní nájde miestnosť, kde leží Talia. Ohromený jej krásou a&nbsp;zároveň nešťastím, ktoré sa jej stalo, sa pri jej posteli rozplače. Následne u&nbsp;nej „vykoná plody lásky“. Inak povedané, zmocní sa jej bez jej vedomia… Kráľ následne odíde domov, kde na Taliu na istý čas zabudne. Ona medzičasom v&nbsp;kóme porodí dve deti –&nbsp;dcéru a&nbsp;syna. O&nbsp;deti sa začnú starať dve víly, ktoré sa ich snažia priložiť k&nbsp;maminmu prsníku. Nedarí sa im to, a&nbsp;tak princeznini potomkovia začnú cucať jej prsty. Jednému z&nbsp;nich sa náhodou podarí vytiahnuť mame triesku spod nechta. Talia sa prebudí, automaticky zoberie svoje deti do náručia a&nbsp;nakŕmi ich… V&nbsp;rovnakom čase si kráľ spomenie na Taliu a&nbsp;pod zámienkou, že ide na lov, sa za ňou vyberie. Povie jej, čo sa stalo, vysvetlí, že je otcom oboch jej detí, a&nbsp;ona sa do neho v&nbsp;tom momente zamiluje…

Kráľ má však vo svojom kráľovstve zákonitú manželku, ktorá začína podvedome šípiť, že s&nbsp;jej mužom sa niečo deje. Zistí, že manžel má na inom hrade milenku a&nbsp;deti, pre ktoré vyšle svojich sluhov. Tí Taliu presvedčia, že ich poslal kráľ, aby mu ich na pár dní dala. Kráľovná zatiaľ donúti kuchára, aby z&nbsp;týchto detí pripravil jej mužovi večeru. On pod nátlakom súhlasí, ale nie je schopný ich zabiť. Poprosí manželku, aby deti schovala, a&nbsp;on zatiaľ navarí pokrm z&nbsp;dvoch jahniat.

Kráľovná usúdi, že zjedenie vlastných detí nie je pre jej muža dostatočná pomsta a&nbsp;rozhodne sa poslať sluhov aj po Taliu. Tá príde na hrad, kde ju však nečaká jej milovaný, ale jeho manželka. Kráľovná ju obviní z&nbsp;toho, že jej zviedla muža, a&nbsp;rozhodne sa ju dať upáliť na hranici. Princezná plače a&nbsp;vtedy ju začuje kráľ… Kráľovná mu víťazoslávne oznámi, že o&nbsp;jeho afére vie, jeho milovanú upáli, a&nbsp;aby toho nebolo málo, ešte mu dala zjesť jeho vlastné deti. Kráľ je nešťastný, zhrozený, znechutený a&nbsp;prikáže sluhom, aby do ohňa hodili jeho ženu. Následne chce dať upáliť aj kuchára, no vysvitne, že on na ohavný čin nemal žalúdok a&nbsp;kráľove deti zachránil. Príbeh sa končí šťastne. Kráľ s&nbsp;Taliou a&nbsp;deťmi žijú šťastne až do smrti. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/oblubene-klasiky-maju-len-malo-spolocne-s-povodnymi-verziami-rozpravky-ako-ich-nepoznate" target="_blank">ZÁBERY Z IKONICKÝCH ROZPRÁVOK V GALÉRII</a>

Obľúbené klasiky majú len málo spoločné s pôvodnými verziami: Rozprávky, ako ich nepoznáte

Výber pre vás

Obľúbené klasiky majú len málo spoločné s pôvodnými verziami: Rozprávky, ako ich nepoznáte

Súvisiace články

Syna Janka Kronera Jakuba pozná každý: No pozrite, ako vyzerá hercova 22-ročná dcéra Paulína

Zabávač Petr NOVOTNÝ po prekonaní mŕtvice v spoločnosti: Takto sa tešil z reakcií ľudí! FOTO

Zhrozená KUCHERENKO: Je to nechutné! Vrchol, čo si k nej dovolil muž, modelka vracia úder

Výber pre vás