Jana Homolová

Symbolicky na deň vzniku prvej Československej republiky a&nbsp;zároveň na výročie nedožitých 80.&nbsp;narodenín Mariána Labudu (†73) uviedla spisovateľka a&nbsp;scenáristka Hana Lasicová do života rozsiahlu antológiu o&nbsp;svojom otcovi, ktorá nesie prozaický názov Milan Lasica. Fanúšikovia ju označili aj slovom „lasicopédia“, čo je rovnako výstižné. Kniha o&nbsp;Milanovi Lasicovi v&nbsp;rozsahu 808&nbsp;strán s&nbsp;360&nbsp;fotografiami a&nbsp;množstvom materiálov vyšla v&nbsp;dvoch verziách, a&nbsp;to v&nbsp;luxusnom výpravnom vyhotovení ako päťzväzkové dielo viazané v&nbsp;plátne v&nbsp;limitovanom počte dvesto kusov, ale aj ako dvojzväzková päťkilová monografia. Mimoriadne vzácna kniha podrobne zachytáva nielen život a&nbsp;prácu legendárneho umelca, ale zároveň je obrazom Slovenska v&nbsp;dobe, v&nbsp;ktorej Milan Lasica žil a&nbsp;tvoril.

Zaujímavosťou je, že dcéra Hana túto knižku tvorila dlhé tri roky a&nbsp;netají sa tým, ako veľmi bol pre ňu celý proces tvorby emočne náročný. „Priznám sa, že vždy, keď objavím niečo nové, nejaký nový dokument –&nbsp;niečo osobné, netušené, okamžite ma to rozcíti a&nbsp;rozplačem sa. Stále sa ma veci okolo otca dotýkajú. Je to ťažké,“ uviedla. V&nbsp;podrobnej publikácii sú pritom spomenuté nielen Lasicove najvýznamnejšie diela –&nbsp;hry, texty, albumy, filmy, relácie, ale aj rozhovory s&nbsp;osobnosťami, s&nbsp;ktorými za svoj život spolupracoval.

Vzhľadom na spomínaný symbolický deň uvedenia knihy si Hana pred publikom hneď v&nbsp;úvode zaspomínala na herca Mariána Labudu, ktorý bol nielen kolegom, ale aj dobrým priateľom jej otca. Dvojicu spájala prílišná šetrnosť, ktorú spisovateľka opísala slovami: „Môj otec aj Marián neradi míňali peniaze. Keď museli ísť do bankomatu, tak si s&nbsp;Mariánom hovorili: ‚Vieš čo? Ja keď musím ísť do bankomatu, mne sa smrti rovná.‘“ Tento fakt potvrdila aj sestra Milana Lasicu Veronika, ktorá prezentáciu knižky svojej netere sledovala z&nbsp;hľadiska.

Zostaviť také rozsiahle a&nbsp;veľkolepé dielo bolo náročné aj z&nbsp;obsahovej a&nbsp;technickej stránky. Paradoxné je, že mnohé veci uľahčil samotný umelec, ktorý blízkym síce tvrdil, že nemá žiadny archív a&nbsp;nič si neodkladá, opak však bol pravda. „Otec si všetko odkladal, dokonca aj polročné vysvedčenie z&nbsp;klavíra, keď mal asi sedem rokov. Takže sa mi s&nbsp;tým ľahšie pracovalo, no zároveň nás to prekvapilo, lebo nám vždy tvrdil, že naozaj nič nemá,“ priznala Hana, ktorá medzi rôznymi dokumentmi, poznámkami, denníkmi, našla aj otcovu prvotinu z&nbsp;roku 1955. „Aj si tento dokument označil ako ‚moja úplná prvotina‘ a&nbsp;volá sa to Cesta k&nbsp;umeniu.“

Obdobie normalizácie a&nbsp;zákaz tvorby dvojice Lasica a&nbsp;Satinský niesol spisovateľkin otec veľmi ťažko. „Jedno obdobie to bolo také ťažké, že to vyzeralo, že sa nikdy nezamestná… Jeho otec sa snažil vybaviť mu miesto u&nbsp;neho na družstve v&nbsp;Lamači, kam bol on takisto v&nbsp;rámci normalizácie, presunutý. Pritom to bol výborný ekonóm, námestník riaditeľa v&nbsp;Tatra banke,“ uviedla Hana s&nbsp;tým, že neprávosti sa v&nbsp;ich rodine rozhodne nediali len jej otcovi. „Ale on mal nejaký zvláštny dar, že navonok vedel tieto veci humorne spracovať. Našla som jeho denníky z&nbsp;80.&nbsp;rokov, kde je viditeľné jeho trápenie, no zároveň určitý nadhľad.“ Ten najväčšmi demonštruje výrok, ktorý Milan Lasica spomínal v&nbsp;súvislosti so svojím a&nbsp;s&nbsp;Julovým prestupom na Novú scénu, ale nie do súboru činohry, súdruhovia ich totiž zaradili do spevokolu. „Hovoril, že sa to mohlo skončiť ešte absurdnejšie, že nemusel byť presunutý do spevokolu, ale do baletu,“ uviedla so smiechom umelcova dcéra.

Milanovi Lasicovi nebolo všetko jedno, keď bol prvý- a&nbsp;našťastie aj poslednýkrát vypočúvaný na Februárke (Ulica februárového víťazstva, dnes Račianska ulica; na tejto ulici v&nbsp;budove Zboru národnej bezpečnosti ho vypočúvala Štátna bezpečnosť, pozn. red.) v&nbsp;súvislosti s&nbsp;procesom s&nbsp;Jánom Kalinom (spisovateľ, ktorý doplatil na svoju legendárnu zbierku anekdot Tisíc a&nbsp;jeden vtip, pre ktorú skončil na rok vo väzení a&nbsp;mal zakázané tvoriť, pozn. red.). „Okolnosti otcovho vypočúvania sú takisto v&nbsp;knihe a&nbsp;udialo sa to pre rozhlasovú reláciu LSD (Lasica, Satinský, Dolinský), kde hneď v&nbsp;premiére uviedli nezabudnuteľný fingovaný rozhovor s&nbsp;veľkým socialistickým súdruhom Karolom Bacílkom. Do ukážok z&nbsp;jeho prejavov vsunuli svoje otázky a&nbsp;vznikli úžasné dialógy. Lenže tajní nemali rozmer tohto humoru a&nbsp;obvinili Jula Satinského, že Bacílka imitoval. Bolo totiž ťažké uveriť, že všetky tie hlúposti Bacílek povedal. Vtedy už mal otec vážne obavy, že to nemusí dopadnúť dobre,“ priznala Hana Lasicová. Dnes si Bacílka dokážu vybaviť už len pamätníci. Spomínajú na jeho lámanú slovenčinu a&nbsp;okrídlené skomolené výroky, napríklad: „A&nbsp;ja som hovoril o&nbsp;tejto otázke aj na ústrednom výbore na poslednom zasadení…“ Milan Lasica ich, mimochodom, vedel úžasne parodovať. Ako aj tento: „Súdružky a&nbsp;súdruhovjá, rúznymi uzneseniami sme sa dostali tak daleko, že teraz nevíme, kde sme.“

Ťažké časy pre spisovateľa, textára, dramaturga, herca a&nbsp;humoristu v&nbsp;jednom trvali do roku 1989. „Až po revolúcii začal otec žiť. Začal mať kontinuálny úspech, vedel sa postarať o&nbsp;rodinu, čo dovtedy nebolo úplne možné,“ priznala na podujatí jeho dcéra otvorene.

Publikácia obsahuje rozhovory s&nbsp;kamarátmi a&nbsp;kolegami, napríklad s&nbsp;Jurajom Nvotom, Kamilom Peterajom či Petrom Lipom. Mimochodom, práve Milan Lasica džezového speváka nahovoril na to, aby spieval v&nbsp;slovenčine a&nbsp;nie po anglicky. Do knižky sa tak dostal výber jeho najdôležitejších diel v&nbsp;divadle, hudbe, vo filme, v&nbsp;rozhlase, televízii a&nbsp;publicistike.

Bola to láska? Umelec mal v minulosti blízko k speváčke Marcele Laiferovej &gt;&gt;&gt;

Milovníkov slovenskej populárnej hudby rozhodne poteší ďalšia uchovaná rarita, ktorá sa do publikácie dostala. Ide o&nbsp;spomienku na vzácnu LP platňu Cestovný poriadok Marcely Laiferovej, kde sa pri práci ako textár stretol Milan Lasica s&nbsp;Tomášom Janovicom a&nbsp;na albume participoval aj Július Satinský a&nbsp;Jaro Filip. Platňa dokonca obsahuje skladbu V&nbsp;jedálnom vozni, kde si Lasica, Satinský a&nbsp;Filip spoločne zaspievali. „Zaujímavé je, že album vyšiel v&nbsp;roku 1980, ale hneď po vydaní bol zakázaný. Zdá sa, že cenzor musel pustiť texty do sveta, ale potom sa dodatočne niekto zľakol. Problematický bol verš môjho otca: ‚Nestačí sa iba dívať, treba žiť. Stačí zobrať kufre, vystúpiť.‘ Vraj išlo o&nbsp;navádzanie na emigráciu, preto album stiahli, skartovali, vyhodili a&nbsp;nikdy sa neobnovil. Marcela Laiferová bola veľmi milá, bola som u&nbsp;nej dvakrát. Ukázala mi svoje archívy, z&nbsp;ktorých sme pár vecí použili. Je tam napríklad vidno zásah cenzorov do textov, ktoré schválili, ale s&nbsp;odporúčaním, že ich môj otec a&nbsp;Tomáš Janovic museli upraviť,“ uviedla Hana, ktorú úprimne prekvapilo, koľko vecí si v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jej otcom legendárna speváčka Marcela Laiferová odložila.

Málokto napríklad vie, že Milan Lasica s&nbsp;ňou veľmi veľa spolupracoval. „Možnože bol do nej aj trochu zamilovaný, neviem… Ale v&nbsp;každom prípade mi Marcela na to povedala, že z&nbsp;toho ni­kdy nič nebolo, lebo on bol zvláštny. Čo môže aj otcova sestra potvrdiť, že čo sa jeho vzťahu k&nbsp;ženám týka, bol naozaj trošku zvláštny,“ priznala Hana bez okolkov. Podľa spomienok pamätníkov sa vec mala tak, že umelec speváčke prejavoval náklonnosť predovšetkým formou ich vzájomnej spolupráce, nenaznačil jej, že by ich vzťah rád posunul, alebo si to len umelkyňa nevšimla. „Marcele napísal veľa skvelých textov, ale jej by nikdy nebolo napadlo, že z&nbsp;ich vzťahu by mohlo byť niečo viac. Ona si Milana Lasicu ne­smierne vážila,“ dozvedeli sme sa. Navyše umelkyňa sa čoskoro vydala za Ladislava Zacharidesa (tréner federálnej reprezentácie zjazdárok,pozn. red.) a&nbsp;Milan Lasica sa následne zahľadel do vtedajšej herečky, neskôr političky a&nbsp;diplomatky Magdy Vášáryovej, tak­že z&nbsp;ich vzťahu by napokon aj tak nič nebolo.

„Čo sa týka otcovho vzťahu k&nbsp;ženám, aj v&nbsp;súvislosti so Zorkou (Kolínskou, prvou manželkou Milana Lasicu, pozn. red.) sme všeličo našli, jeho rôzne výroky… Ono to v&nbsp;podstate vyzeralo tak, že spolu chodili, on ani nerozumel prečo a&nbsp;potom takisto nerozumel, že bol zrazu ženatý… Priznám sa, že v&nbsp;archívoch sme našli aj dôvod, pre ktorý sa rozviedli, ale to už boli veci veľmi osobného charakteru, a&nbsp;preto som ich v&nbsp;publikácii neuviedla,“ ozrejmila Hana Lasicová, pre ktorú sú tieto informácie zaujímavým prekvapením –&nbsp;a&nbsp;budú aj pre samotných čitateľov.

Autorka počas procesu tvorby cítila obrovskú zodpovednosť a&nbsp;dokonca priznala trošku strach z&nbsp;toho, že niečo z&nbsp;toho, čo v&nbsp;knižke odznelo, sa odohralo inak. „Jediné, čo ma tak trošku upokojuje, je, že veľa ľudí už zomrelo, tak hádam mi už nikto nezavolá a&nbsp;nebude sa sťažovať,“ zavtipkovala a&nbsp;zopakovala: „Bola to veľká zodpovednosť.“

Touto publikáciou by zároveň chcela ukázať pravú –&nbsp;ľudskú tvár svojho otca. Napríklad priznala, že veľmi rád sledoval Panelák a&nbsp;bol prvoplánovým divákom Súdnej siene. On totiž veril, že išlo o&nbsp;reálne súdne spory. Kuriózne je aj to, že hoci nerád míňal peniaze, rád chodil po obchodoch a&nbsp;nakupoval pre svojich blízkych. „Nám ženám vedel vždy nádherne nakúpiť. Eňa Vacvalová mi napríklad prezradila, že aj s&nbsp;ňou chodieval po obchodoch a&nbsp;vždy jej poradil buď pekný šál, alebo kabelku. Alebo vedel prekvapiť aj svojich kamarátov, napríklad Oľge Feldekovej raz kúpil zubnú pastu,“ povedala dojatá autorka. Tá v&nbsp;tejto súvislosti napríklad odkryla aj otcovu trinástu komnatu, ktorú opísala takto: „Spravujem otcov profil na sociálnych sieťach, niekedy tam publikujem nejaké jeho autentické citáty alebo zápisky a&nbsp;vždy sa tam v&nbsp;komentároch nájde niekto, kto mi napíše, že pán Lasica bol noblesný a&nbsp;ni­kdy nepoužil nijakú nadávku alebo vulgarizmus. Tak na to vám poviem, že áno, aj v&nbsp;knihe je toho hojne, ani v&nbsp;súkromí si otec nedával servítku pred ústa a&nbsp;napríklad to krásne demonštruje jeho zápis v&nbsp;denníku na adresu Stana Štepku: ‚Stano Štepka ročne napíše dve hry. Ja ho tak obdivujem a&nbsp;tak strašne ma se*ie.‘ (Smiech.) Tento zápis dokonale vystihuje podstatu môjho otca. Toto je z&nbsp;môjho pohľadu jeho trinásta komnata.“

Knihu pár dní pred oficiálnym uvedením pokrstili v&nbsp;umelcovom divadle L+S&nbsp;za prítomnosti mnohých vzácnych hostí. Za krstnú mamu si Hanavybrala Luciu Molnár Satinskú, dcéru Milanovho najlepšieho kamaráta a&nbsp;dlhoročného kolegu Júliusa Satinského. Na krste sa zúčastnila aj hudobníčka Dorota Nvotová, dcéra Jara Filipa. Dojímavým momentom bolo, keď sa dcéry troch velikánov spoločne postavili na pódium a&nbsp;zaspievali známu pieseň Do batôžka. Pre Hanu to bol najemotívnejší moment celého krstu, ktorý zverejnila aj na sociálnychsieťach. „Svetová premiéra tria Nvotová – Lasicová –&nbsp;Satinská v&nbsp;rámci spomienky na trio Lasica –&nbsp;Satinský – Filip. ĎakujemDorote, že sa na to dala s&nbsp;dvomi amatérkami. Ďakujem Lucii, že sa na to odhodlala!“ odkázala Hana.

O tomto tušil málokto! Po smrti Milana Lasicu (†81) sa verejnosť dozvedá nové skutočnosti

Výber pre vás

O tomto tušil málokto! Po smrti Milana Lasicu (†81) sa verejnosť dozvedá nové skutočnosti

Súvisiace články

Zatiaľ čo sa Adriana Kmotríková stiahla do ústrania, jej dcére a synovi sa črtá nádejná kariéra

Andrea Pálffy-Belányiová bojuje za všetkých rodičov s inými deťmi: TENTO PRÍBEH ju chytil srdce

Medicínsky zázrak: OTTO WEITER je živým dôkazom, že človek môže zvrátiť svoj zdravotný stav

Výber pre vás