Jana Homolová

Do Siene slávy Slovenskej televízie a&nbsp;rozhlasu vstupuje 6.&nbsp;marca herečka Zuzana Kocúriková. Rodená Prešporáčka mala celý život šťastie. Narodila sa do skvelej slobodomyseľnej, otvorenej a&nbsp;láskavej rodiny. Tá však prešla aj náročnými situáciami. „Moja mama sa vydávala v&nbsp;roku 1947 a&nbsp;mala senzačnú partiu –&nbsp;môjho otca, ktorý bol skončený advokát. Bol spolumajiteľom dvoch maličkých továrničiek a&nbsp;prvým námestníkom ministra hospodárstva Vavra Šrobára, čo bola kariéra ako hrom. No keď som sa narodila, u&nbsp;nás už začali úradovať komunisti. Tí najskôr išli po veľkopodnikateľoch a&nbsp;v&nbsp;50.&nbsp;rokoch prišli na rad advokáti, ktorých sa oni veľmi báli. Práve preto môj otec zo dňa na deň nemal prácu a&nbsp;musel ísť vŕtať studne. Na dnešné časy to je niečo neuveriteľné. Moji rodičia boli skutoční hrdinovia našich dní, lebo my s&nbsp;mojou sestrou sme absolútne necítili, že žijú zo dňa na deň a&nbsp;možno nemali peniaze ani na to najnutnejšie. My sme si však mysleli, že sme tá najšťastnejšia rodina na svete,“ zaspomínala si herečka na časy, keď jej otec ťažko pracoval, napriek tomu Zuzane a&nbsp;jej sestre mama zabezpečila pekné detstvo.

Prišli 60. roky a&nbsp;s&nbsp;nimi aj obdobie spoločenského uvoľnenia. Zuzana vtedy zažívala obdobie puberty a&nbsp;začiatky dospelosti. „Roky 66 a&nbsp;67 boli rokmi, keď sa komunistický režim oslabil, začali vychádzať svetové romány, boli dostupné noviny, odrazu bola dostupná aj hudba ako Beatles, Rolling Stones. Bolo to obdobie hnutia hippies a&nbsp;ja som bola ich náčelníčkou, preto som po Bratislave nutne chodila bosá,“ priznala so smiechom. To, že sa napokon stala herečkou, bolo podľa nej riadené zhora –&nbsp;osudom. „Na Zlatých pieskoch fotograf hľadal študentky do filmu a&nbsp;takto som sa dostala k&nbsp;herectvu. Najskôr som natočila prvý film, potom druhý a&nbsp;hereckým prostredím som bola natoľko očarená, že nič iné som ani robiť nechcela.“

Dokonca sa jej podarilo natočiť film s&nbsp;francúzskou legendou Jeanom-Louisom Trintignantom. „On bol v&nbsp;tom čase číslo jeden, niečo také, ako je dnes Brad Pitt,“ ozrejmila Zuzana, ktorá v&nbsp;roku 1967 natočila s&nbsp;umelcom film Muž, ktorý luže. Táto príležitosť ju vystrelila medzi hereckú špičku. Dostala aj ponuku na štvorročný kontrakt s&nbsp;európskym producentom Carlom Pontim, manželom herečky Sophie Loren. „V&nbsp;zmluve však bolo uvedené, že domov by som sa dostala iba raz za rok, a&nbsp;to na Vianoce. A&nbsp;keďže som rodinne veľmi založená, zmluvu som nepodpísala,“ vysvetlila s&nbsp;dôvetkom: „Mnohí to vtedy nechápali, ale ja som neoľutovala ani minútu. Mala som úžasnú profesiu a&nbsp;mám aj rodinu, ktorú by som za iných okolností nemala.“

Herečka bola v&nbsp;čase vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa v&nbsp;roku 1968 v&nbsp;Sovietskom zväze, kde nakrúcala film. „Nemala som žiadne informácie o&nbsp;tom, čo sa u&nbsp;nás deje, nelietali lietadlá, bolo prerušené akékoľvek spojenie medzi Ruskom a&nbsp;Československom. Nevedela som, čo je s&nbsp;rodičmi, oni nevedeli, čo je so mnou. Asi po desiatich dňoch sme sa z&nbsp;Moskvy dostali do Prahy. Bolo to strašné,“ priznala. Zároveň si zaspomínala na dnes už legendárnu príhodu o&nbsp;tom, ako z&nbsp;emigrácie vo Viedni dotiahla späť (spolu so svojimi spolužiakmi Andym Hrycom, Jurajom Kukurom a&nbsp;Vladimírom Durdíkom) ročníkového profesora Ladislava Chudíka.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

V&nbsp;roku 1971 ukončila štúdium a&nbsp;hneď získala angažmán v&nbsp;Slovenskom národnom divadle. Popri ňom sa však rozvíjala nielen jej filmová, ale aj televízna tvorba. Pred kamerou aj v&nbsp;divadle sa často stretávala so svojou kamarátkou a&nbsp;zároveň prvým hosťom v&nbsp;slávnostnom programe Zdenou Studenkovou. „Prvýkrát sme sa stretli so Zuzkou počas nakrúcania filmu Panna a&nbsp;netvor. Zuzka už vtedy bola slávna. Ja som mala čerstvo po škole. A&nbsp;spolu s&nbsp;nami tam hrala Jana Brejchová, ktorá bola absolútna hviezda,“ zaspomínala si Zdena Studenková, ktorú Zuzana Kocúriková doplnila. „Janu Brejchovú štáb tak zbožňoval, že jej každé ráno nosili rôzne darčeky, na nás kašľali, ale boli tam skvelí tvorcovia Petr Hapka, hudobný skladateľ, a&nbsp;surrealistický maliar Pepa Vyletel a&nbsp;tí zase obdivovali Slovenky,“ uviedla so smiechom.

Zdena na adresu svojej kolegyne nešetrila chválou. „Zuzka je niečo výnimočné. Jednak svojím vnútorným nastavením, ale aj vzhľadom. Ja som jej dala prezývku ‚svet gombička‘, hoci v&nbsp;živote preskákala kadejaké veci. Nemala to vôbec ľahké, ale nikdy sa na nič nesťažovala a&nbsp;to je na nej úžasné. A&nbsp;v&nbsp;divadle sme my boli také ‚black and white‘. A&nbsp;jej manžel skvelý režisér Peter Mikulík, ak boli v&nbsp;divadle dve ženské postavy v&nbsp;nejakej hre, často obsadil nás spolu so Zuzkou. Naše osudy sa celý život prelínali.“ Moderátora večera Vlada Kobielskeho, prirodzene, zaujímalo, v&nbsp;čom sú obe dámy rovnaké a,&nbsp;naopak, v&nbsp;čom sa od seba líšia. „Rovnaké sme podľa mňa v&nbsp;tom, že sa veľmi rady smejeme, sme puntičkárky, čím mnohým znepríjemňujeme život. No čo sa dá robiť… A&nbsp;na druhej strane, Zuzka je taký čertík. Napríklad sme v&nbsp;súkromnej produkcii niečo skúšali a&nbsp;opäť to režíroval jej manžel Petrík. A&nbsp;ona niečo spravila, nejaký fórik, a&nbsp;Peter povedal: ‚Zuzka, toto, prosím ťa, nerob.‘ A&nbsp;ona síce pritakala, ale urobila to znovu. Peter opäť: ,Zuzka, ja som ti povedal, nerob to, prosím ťa.‘ A&nbsp;ona opäť pritakala, a&nbsp;keď jej manžel odišiel, prišla ku mne a&nbsp;pošepkala mi: ‚Aj tak si to po premiére urobím‘,“ uviedla so smiechom Zdena.

Zároveň vyzdvihla herečkine skratky, ktoré v&nbsp;živote používa. „Robili sme inscenáciu Oscara Wilda Ideálny manžel. Opäť v&nbsp;réžii Petra Mikulíka a&nbsp;bola to nádherná inscenácia. Zuzka ju už predtým hrala v&nbsp;televízii, tak som za ňou nedočkavá prišla a&nbsp;opýtala som sa jej: ‚Zuzka, ja tam budem hrať lady Cheveleyovú. Ktorá to je?‘ A&nbsp;Zuzka na to: ‚Nevieš? Veď tá v&nbsp;tom červenom.‘ V&nbsp;tomto smere ju mám veľmi rada,“ povedala so smiechom Zdena, ktorá ju obdivuje ako všestrannú herečku, ale rovnako&nbsp; ako človeka.

Zuzana Kocúriková má aj vycibrený módny vkus a&nbsp;miluje extravaganciu. Nečudo, že sa krátku chvíľu venovala kostýmovému výtvarníctvu, a&nbsp;ako priznala, po roku 1989 si otvorila aj prvú súkromnú galériu na Obchodnej ulici v&nbsp;Bratislave. „My herci sme totiž v&nbsp;tom čase pociťovali veľkú neistotu. Divadlo bolo aj s&nbsp;ľuďmi na námestiach, nevedeli sme, čo bude, preto som sa vybrala touto cestou. Mala som ju asi rok a&nbsp;pol, ponúkala som v&nbsp;nej diela slovenských umelcov a&nbsp;musím povedať, že sa jej celkom dobre darilo. Zároveň som obliekala jeden detský seriál, ktorý režíroval Zoro Laurinc. Bavilo ma to, ale zistila som, že herectvo je predsa len naj,“ uviedla otvorene. Jej extravaganciu výstižne opísal jej ďalší kolega a&nbsp;kamarát Milan Kňažko. „Vždy vynikala a&nbsp;odlišovala sa odevom aj správaním. Myslím si, že to robila preto, aby unikla tej šedi, ktorá sa zmocnila nášho života –&nbsp;či už vonkajšieho, alebo vnútorného. Vždy bola spestrením dňa, keď ju človek stretol.&nbsp; Bol by som rád, keby nepodľahla poverám, že človek sa dožije určitého veku a&nbsp;potom už len dožíva. Myslím, že sa treba pozerať akoby ponad a&nbsp;Zuzka to vie,“ priznal s&nbsp;úsmevom.

Zaujímavé je aj to, že hoci sa dlhé roky poznala s&nbsp;Milanom Lasicom, celý život si vykali. Prečo? „Milan Lasica a&nbsp;Julo Satinský boli od detstva kamaráti s&nbsp;mojím mužom. A&nbsp;keď som s&nbsp;Petrom začala chodiť, mala som devätnásť rokov a&nbsp;okamžite sa oni dvaja stali takisto mojimi kamarátmi. Napriek tomu, naozaj neviem prečo, sme si naozaj do smrti vykali. Moja dcéra si s&nbsp;nimi tykala a&nbsp;ja som si s&nbsp;nimi vykala.“

Herečkinou veľkou vášňou je chalupa a&nbsp;najmä záhrada, ktorá k&nbsp;nej prislúcha. Nachádza sa na Záhorí a&nbsp;Zuzana s&nbsp;manželom ju vlastnia dlhých 51&nbsp;rokov. „Je to čarovné miesto, kde sa narodila Katka, narodil sa tam vnúčik Oli a&nbsp;máme to tam radi. Súčasťou záhrady je aj kaplnka, kde cez víkendy býva omša, a&nbsp;my si len v&nbsp;pyžamách a&nbsp;županoch posadáme na stoličky pred chalupou a&nbsp;sme na omši,“ povedala herečka na margo svojho obľúbeného miesta.

Ako ďalšieho hosťa si herečka do programu pozvala mladého kolegu zo Slovenského národného divadla Daniela Žulčáka. Ten Zuzanu Kocúrikovú vnímal na televíznej obrazovke už od detstva. „Keď som ju prvýkrát videl, hovoril som si, že určite nie je Slovenka. Myslel som si, že je to Talianka alebo Španielka. Po jedenástich rokoch som z&nbsp;Martina prišiel do SND, kde som mal možnosť zahrať si s&nbsp;ňou. Myslím, že sme si sadli. Ona je veselý človek, úžasný. A&nbsp;zároveň nás spája Peter Mikulík, lebo bol mojím pedagógom a&nbsp;počas študentských čias v&nbsp;škole ju na hodinách vždy nejakým spôsobom spomenul. Napríklad sme mali scénku so spolužiačkou Kamilkou Heribanovou, ktorá mi dávala facku, a&nbsp;pán Mikulík mi povedal: ‚Chcel by som len povedať, že opatrne s&nbsp;fackami na javisku. Jedna herečka v&nbsp;SND raz dala Tarageľovi takú facku, že mu praskol bubienok a&nbsp;musel ísť do nemocnice. A&nbsp;tá herečka bola moja žena‘,“ zaspomínal si Daniel Žulčák. Ako posledných hostí si herečka pozvala svoju dcéru scenáristku Katarínu Mikulíkovú a&nbsp;jej syna Olivera, herečkinho vnuka. „Až keď som teraz počúvala mamu, ktorá spomínala na to, ako bola vychovávaná, v&nbsp;podstate mi došlo, že som bola vychovávaná rovnako. V&nbsp;absolútnej slobode a&nbsp;radosti. Také bolo moje detstvo. U&nbsp;nás bolo doma vždy veľmi veľa ľudí, stále sme sa stretávali, vždy sme veľa cestovali, čo neviem, ako sa jej za ťažkého socializmu podarilo, ale my sme skrátka cestovať mohli. Bolo to krásne detstvo, v&nbsp;podstate také, aké majú dnešné deti, len na tú dobu to nebolo štandardné. Napríklad keď som sa naučila písať, čiže som bola v&nbsp;Oliverovom veku, mama si ma zobrala k&nbsp;sebe a&nbsp;hovorí: ‚Teraz ťa musím niečo naučiť.‘ A&nbsp;naučila ma svoj podpis. A&nbsp;keď som ho už vedela dobre, povedala: ‚Katuška, a&nbsp;teraz ma tým už nikdy nezaťažuj.‘ To bola posledná trištvrte hodina v&nbsp;jej živote, ktorú so mnou pri učení strávila. Odvtedy som si všetko podpisovala sama a&nbsp;bolo to skvelé. Mne to absolútne vyhovovalo. Dala mi slobodu a&nbsp;ja som si s&nbsp;ňou už musela poradiť.“ Herečka vyzdvihla, že jej dcéra ju napriek veľkej zodpovednosti, ktorú v&nbsp;nízkom veku dostala, nikdy nesklamala ani nepodviedla. Pre Katku je mama celoživotná slobodná rebelka, ktorá miluje život a&nbsp;je tým nákazlivá, čo je veľmi vzácne.

Do Siene slávy Slovenskej televízie a&nbsp;rozhlasu vstúpila herečka Zuzana Kocúriková, ktorá túto poctu okomentovala slovami: „Ďakujem veľmi pekne. Viete, chcem vám povedať, že som do vienka od osudu dostala niekoľko darov. A&nbsp;jeden, ktorý si okrem svojej rodiny vážim, je to, že mi prihral také nádherné povolanie, ktoré robím od svojich sedemnástich rokov. A&nbsp;stále ma aj po rokoch baví. Teším sa na každú novú výzvu a&nbsp;musím povedať, že herectvo by bez vás divákov nemalo zmysel. Preto moja najväčšia vďaka patrí vám divákom. Ešte raz ďakujem.“

Neprehliadnuteľná KOCÚRIKOVÁ: Pre rodinu obetovala veľkú príležitosť! Toto ste o nej netušili

Výber pre vás

Neprehliadnuteľná KOCÚRIKOVÁ: Pre rodinu obetovala veľkú príležitosť! Toto ste o nej netušili

Súvisiace články

Prekvapivé priznanie Zuzany MAURÉRY v Sieni slávy: Do tohto známeho muža bola zaľúbená!

Do Siene slávy vstúpil Štefan MARGITA: Túžil po kariére pilota, napokon talentom pokoril svet

Do Siene slávy vstúpi legendárna hlásateľka Nora BEŇAČKOVÁ: Žena s najkrajším úsmevom FOTO

Výber pre vás