Michal sa nevedel dočkať manželky Lenky a dcérky Tamarky. Jeden zo sponzorov, podnikateľ Zoroslav Kollár, mu dal k dispozícii vzdušnú limuzínu. Lenže... Poprad pre hmlu zrána neprijímal. „Okrem tej zlatej medaily nám nič nevychádza,“ vzdychol si žartom Jozef Martikán. Prestup z vládneho špeciálu sa im predĺžil na dve hodiny. A ani to si kapitán ešte nebol istý, či pristanú v Poprade, alebo na náhradnom letisku v Sliači. „Keby sme hneď sadli do auta, boli by sme doma skôr,“ skonštatoval otec a tréner v jednom od malej fľaštičky slivovice vo VIP salóniku letiska. Spolu s Ivanom Cibákom vypili počas čakania všetku. No bohviekoľko jej tam aj tak nemali. Kapitán lietadla zavelil nastupovať, práve keď sa rozhodovali, na ktorý druh alkoholu prejdú. „Trénujeme ustavične,“ neprestával žartovať otec Jozef. „Udržiavame sa v permanentnej kondícii, ako sa na olympionikov patrí.“ Mali čo zapíjať. Michal je opäť zlatý. Mimochodom, medailu  si niesol z vládneho terminálu na malý terminál len tak vo vrecku. „To aby som ju mal poruke. Stále ju chce niekto vidieť,“ vysvetľoval unavený zlatý chlapec. Svoju vôbec prvú olympijskú medailu vybojoval nielen pre seba, ale aj pre samostatnú Slovenskú republiku na hrách v Atlante.

Inventár Michal je náš olympijský inventár. Medaily priniesol už zo štyroch a môže sa chystať na piate hry. „Určite aj príprava na ďalšiu olympiádu musí trvať celé štyri roky. Otázky médií a moje myšlienky tam už smerujú.“ Po náročnom výkone ho čaká chvíľa pokoja a relax. Hovorí, že si vie oddýchnuť aj na divokej vode v Liptovskom Mikuláši. To je však, akoby bol stále v práci. „Pôjdem aj na dovolenku s manželkou a dcérkou. Presný program zatiaľ nemám.“ Martikán však opäť niekam poletí. To predsa tiež robí takmer stále. Tak sa predsa nedá oddychovať... „Viac mi netreba. Mám rád pohyb,“ vysvetľuje. Vôbec mu pritom nevadí, že po náročnom tréningu ho z pádlovania bolia ruky. Zatiaľ nemal chuť vykašľať sa na svoj milovaný šport. „To sa mi ešte nestalo, aby som sa nad takým niečím musel čo i len zamýšľať. Vodný slalom ma veľmi baví.“ Nevzdáva sa, ani keď sa mu nedarí. „Stačí vydržať. Kto sa nepoddá, tomu sa začne dariť.“ Michal Martikán sa totiž ešte do športového dôchodku nechystá. „Na tejto olympiáde boli aj reprezentanti, ktorí mali cez štyridsať rokov. V deväťdesiatom piatom roku bol na majstrovstvách sveta víťazom tridsaťšesťročný pretekár. Ešte mám sedem rokov čas,“ smeje sa.

Stará známa K vodnému slalomu ho priviedol otec. Nebola to však jeho detská povinnosť, ako keď musí chodiť dieťa na klavír k strašne škaredej učiteľke. „Ja som sa vždy tešil a dokonca mi bývalo málo.“ Okrem svojho športu má rád aj všetky ostatné vrátane šachu. „Áno. Počas dlhých letov sa dá hrať na počítači a niekde aj ,naozaj‘ s fi gúrkami,“ zažiarili mu oči. Bol na vodách všetkých kontinentov okrem Antarktídy. Je v nich „ako doma“ a predsa vníma ich rozdiely. „Všade je voda iná. Záleží na teplote, prostredí, ktorým preteká. Je iná aj na pocit. Na niektorých miestach je trebárs väčším okysličením redšia.“ Ktorú z nich má najradšej? „Tú našu v Liptovskom Mikuláši,“ hovorí. „Je to aj tým, že som na nej vyrástol. Najmä na jar, keď sa topia snehy alebo keď zaprší, je aj náročnou traťou.“ Vôbec mu však nepripadá, že by jeho „stará známa“ trať bola nudná, aj keď na nej pozná každý kameň. „Najkrajšia umelá slalomová trať je podľa mňa aténska, najnáročnejšia pekinská. Jednou z najnáročnejších a najkrajších by bola aj tá naša na Dunaji v Čunove, keby na nej všetko klapalo tak, ako by malo. Jej náročnosť ovplyvňuje aj množstvo vody. Z veľkej rieky by nemal byť problém pustiť jej koľko treba. Žiaľ, niekedy nie je vôľa a k nej pár menších technických problémov, ktoré nikto za niekoľko rokov neodstránil,“ posťažoval sa pri čakaní na aerotaxi. Kapitán práve oznámil po dobrej aj zlú správu. Ranná hmla v Poprade pomaly stúpala, vychádzajúce slnko ju však opäť pritlačilo k zemi.

Skvelý tím Asi nikoho neprekvapí konštatovanie, že štát o športovcov nedbá tak, ako by sa patrilo. Cíti to aj Michal? „Môžem porovnávať s mojimi konkurentmi z iných krajín. Myslím, že ešte zaostávame. Našťastie nás dokážu udržať nad vodou partneri. Mojimi hlavnými sponzormi sú okrem pána Zoroslava Kollára z HTC holding aj Adidas, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenská sporiteľňa a Mercedes Benz. Práve oni mi vytvárajú jedny z najlepších podmienok na športovanie. Ja mám vďaka skvelému tímu potom na starosti len šport.“ Ani „premávanie sa“ po divokej vode nie je žiadny lacný špás. Poriadne reprezentačné pádlo stojí šesť- až sedemtisíc korún. Loď asi sedemdesiat. Kompletné štandardné letné oblečenie desať- až pätnásťtisíc. Samozrejme, všetko sa dá prispôsobiť. Finančné nároky začínajúcich slalomárov sú oveľa nižšie. Úspech mladých talentov, s akými sa stretáva aj Michal, závisí najmä od podpory rodičov. K tomu si treba udržiavať kondíciu. „S jedlom problém nemám. Obľúbených jedál mám viac. Sú medzi nimi aj bryndzové halušky. Vďaka slovenskému domu som si ich doprial aj v Pekingu. V lodi by som však mal byť v rámci možností čo najľahší a čo najsilnejší. Ani to však nestačí na dobrú jazdu na divokej vode. K tomu ešte treba pridať koordinačné schopnosti a cit pre záber.“ Pije vôbec vodu človek, ktorý je na vode stále? „Okrem alkoholu a kávy pijem všetko. Nepijem alkohol, a ani sa nechystám.“ Všetky jeho pádla sú navlas rovnaké od fi rmy Vajda v Bratislave. Aj loď má odtiaľ. Odložil si len zopár starších pádiel. Možno ich zabudol vyhodiť alebo mu ich bolo ľúto. Zatiaľ žiadne nevydražil. To zlaté z Pekingu daroval Milošovi Mečířovi. Ten mu zaň ešte svoju cennú raketu nedal. „Určite sa ho na to spýtam,“ lúčil sa Michal pred odchodom do luxusného lietadla. Mal zlaté tenisky aj tričko, ale najmä, samozrejme, zlatú medailu na krku.

SLOVENSKÁ RADOSŤ A SKLAMANIA V čase našej uzávierky sme poznali výsledky týchto športovcov na olympiáde v Pekingu. - Pred pretekmi by boli bratia Peter a Pavol Hochschornerovci sklamaní, keby nevyhrali vo vodnom slalome. Podľa toho vyzeral aj ich výkon. Vybojovali zlato a stali sa prvými vodnými slalomármi v histórii, ktorí dokázali vyhrať tri olympiády za sebou. - Čo predviedla vodná slalomárka Elena Kaliská, bolo neuveriteľné a nevedno, či to na olympiáde ešte niekto dokáže zopakovať. Vyhrala s náskokom 14,30 sekundy a pred treťou mala náskok 22,13 sekundy. Český komentátor jej výkon zhodnotil: Tá by mohla súperiť s chlapmi! - Atlétka Lucia Klocová (beh na 800 metrov) do fi nále nepostúpila. Chýbalo jej 19 stotín sekundy. Po behu hovorila, že jej zozačiatku nešli nohy. - Maratón sa pre slovenskú reprezentantku Zuzanu Tomasovú zmenil na utrpenie. Pre žalúdočné problémy a kŕče niekoľkokrát zastala. Dobehla na 67. mieste. - Trojskokanka Dana Velďáková nemala v kvalifi kácii ani jeden platný pokus. - Niekdajšia plavecká hviezda Martina Moravcová nie je vo forme, nepostúpila do semifi nále. - Strelec Jozef Gönci do finále svojich disciplín nepostúpil. Po skončení povedal, že urobil chybu, keď ostal na Slovensku, vraj tu nemá podmienky. - Chodec Matej Tóth je spokojný, skončil na 26. mieste. - Šprintérka Miriam Bobková na 100 metrov cez prekážky dobehla vo svojom rozbehu posledná. - Medailová nádej Libor Charfreitag v hode kladivom síce postúpil do finále, ale skončil na ôsmom mieste. Preteky pokazil. Osobnosti olympiády - Plavec Michael Phelps (USA) pred olympiádou povedal, že chce vyhrať osem zlatých. Vyhral. Prekonal aj Marka Spitza, ktorý v roku 1972 vyhral sedem. - Šprintér Usain Bolt (Jamajka) utvoril svetový rekord v šprinte na 100 metrov, hoci pokazil štart a záver behu vypustil.

Michal Martikán: Zasa zlatý

Výber pre vás