Napriek tomu, že hral takmer vo všetkých vychytených muzikáloch od Evanjelia o Márii cez Kráľa Dávida, Krysařa, Vlasy, Kleopatru, Troch mušketieroch, Mníšky, Františka z Assisi po stále aktuálnu West Side Story, k tzv. prefláknutým celebritám nepatrí. Samozrejme, že by bol rád, keby o jeho práci vedelo čo najviac ľudí, ale inak ho tento fakt bytostne netrápi: „Divadelní herci sú vychovaní a odchovaní na pokore k robote. Robíme ju najlepšie, ako vieme, hoci o nás sa toľko nepíše.“

Dvanásť rokov pôsobil na Novej scéne externe, interne začal až v tomto roku. Okruh tvorcov teda Martina dobre pozná. Aj tak si však musel každú úlohu zaslúžiť na konkurzoch.

„Považujem ho za jednu z dôležitých súčastí mojej práce. Ak chcem hrať, musím ho vyhrať,“ hovorí Martin. „Veď tých muzikálových produkcií u nás nie je až tak veľa. Robia sa dva ročne.“

Martin priznáva, že konkurzový typ nie je. Nikdy na nich vraj nepodá výnimočne dobrý výkon.

„Trvajú celý deň, je tam veľa ľudí, máme nalepené čísielka na hrudníku a ideme: tanečný tréning, vyraďovanie, spev, vyraďovanie, dialógy, vyraďovanie. A potom všetko znova o týždeň, o mesiac. Človek je unavený, nervózny, jednoducho nepodá výkon, aký by si predstavoval. Konkurz je veľký stres.“

Stres, ktorý vždy nakoniec zvládne. S Katkou Hasprovou patria k najobsadzovanejším muzikálovým hercom. Fakt, že táto časť jeho práce nie je Martinovou silnou stránkou, si potvrdil aj v Austrálii.

„Vybral som sa naň priamo z pláže; v tričku, kraťasoch a šľapkách,“ smeje sa. Vošiel som, a tam všetci vo večerných róbach, v smokingoch, pripravení odspievať svetové árie.“

Hudec sa totiž nevybral hocikam, ale na konkurz do známej Opery v Sydney, ktorá patrí k piatim svetovým svätostánkom tohto umenia.

<strong>Klokan namiesto uniformy</strong>

Jeho výlet k protinožcom spôsobili štyri faktory. Hercova láska k prírode, sen vidieť túto krajinu, naučiť sa jazyk a strašiak najväčší – vojenčina. Pre ňu si predĺžil štúdium na hudobno-dramatickom odbore bratislavského konzervatória o dva roky pedagogického minima.

„Vystihol som zlú dobu, vojenčina ma stále prenasledovala, už som sa nevedel dočkať, kedy armádu sprofesionalizujú.“

Kým sa tak stalo, dorobil si školu: „Maturoval som Ježišom v Evanjelii o Márii a absolvoval kráľom Dávidom. Spojil som príjemné s užitočným a potom som ušiel do Austrálie.“

Prišlo milénium, čas splniť si sny z minulého storočia. Spočiatku pracoval na farme, neskôr v reštaurácii, ale na oboch miestach po mesiaci zistil, že toto jeho srdcovka nebude. Hľadal teda cesty, ako popri štúdiu spievať. Martin mal výhodu zvanú zborová prax. Spieval v chlapčenskom zbore, dvanásť rokov v Lúčnici, s nimi prešiel takmer celý svet. Už nebol iba v Afrike.

„Dostal som sa do združenia Collegium Musicum a cez nich na konkurz do štátnej opery. Samozrejme, do zboru. Mal som šťastie, po troch dňoch, čo konkurz trval, zistili, že im chýba prvý tenor. Vzali ma.“

Martin pôsobil v opere dve sezóny. S kozmopolitným obsadením naštudovali Bizetových Lovcov perál a Mozartovu Figarovu svadbu a nemal sa zle. V porovnaní so Slovenskom slušný plat, nízke nájomné, lacná strava a doprava, neskutočný servis pre účinkujúcich, o akom budú naši herci snívať minimálne ďalších dvadsať rokov: fitness balíčky pre tanečníkov; pravidelné masáže, zdravá a výživná strava grátis, cvičné oblečenie a obuv, parkovacie miesta, hlasový pedagóg, tanečné tréningy. Všetko v réžii súkromnej produkcie.

„Tým, že sydneyská opera je vychytená, môžu si toto všetko vrátane bombastickej kampane dovoliť,“ hovorí Martin. „Stopäťdesiat predstavení pre tisíc až tisíc dvesto divákov vypredajú ľavou zadnou.“

Napriek všetkým týmto „úžasnostiam“ sa Martin po dvoch rokoch vrátil domov.

„Dlho som na tým premýšľal, ale situácia je taká, že keď som mal osemnásť rokov, zomrel mi otec. Mama tu zostala sama s mladším bratom Radovanom, tiež hercom,“ uvádza nás do rodinných pomerov. Martinov otec, tanečník a zakladateľ SĽUK-u, mal umelú obličku a rodina sa pre drahú liečbe zadlžila. „Čiže mojím prvotným cieľom bolo vonku zarobiť a splatiť dlžoby.“

Ďalšie dôvody, ktoré Hudeca z Austrálie „vyhnali“ domov, sú prepojené nádoby. Ak chcel chodiť do školy, ktorá bola, naopak, drahá, musel mať 90-percentnú dochádzku.

„Vyštudoval som síce dva roky Cambridgeu v odbore multimédiá marketing, ale hrozne ma otravovalo sedieť denne osem hodín v lavici.“

Popri škole stíhal precestovať 25 000 kilometrov po Austrálii, hrať v opere a po večeroch hrávať s kapelou v kluboch pre našich emigrantov.

„Spoznal som ich veľa, niektorí tam žili od roku 1968, a uvedomil som si, že ja nie som nútený žiť niekde ako emigrant, ak ma situácia politicky nenúti. A to som ešte nespomenul, že Austrálčanom taký Čechov nič nehovorí, v tomto smere som si nemal s kým ani len pokecať.“

Po návrate domov vpadol rovno na konkurz do Krysařa. Aj Martin, ako každý herec, má svoje srdcovky a predstavenia, v ktorých hrať je preňho česť. Stále vedú Vlasy, ktoré si skúsil najprv na bratislavskej Novej scéne a neskôr nimi otváral nové brnianske divadlo Nová scéna.

„Produkcia vybavila Formanove filmovacie práva, čiže v Brne sme hrali v podstate film,“ spomína. Ďalšia práca, ktorá ho bytostne oslovila, boli Bedári a hlavná úloha Jeana Valjeana v celom dospelom diapazóne jeho života. Túto úlohu dostal opäť v Austrálii, tentoraz v Perthe.

„Oslovili ma sami, a hoci som musel ísť na rok späť, bola to ponuka, ktorá sa neodmieta,“ hovorí Martin. Do tretice ho mimoriadne potešila možnosť otvárať pražskú Hyberniu s muzikálom Golem.

„Bol to posledný muzikál Karla Svobodu a som rád, že som ho, hoci len krátko pred jeho smrťou, spoznal osobne. Bol to veľmi milý, pokorný človek, veľký profesionál. Nemusel, ale často chodil na skúšky, záležalo mu na tom, hoci v Česku sa na muzikál pozerali trochu inak.“

Golem je atypický v tom, že na rozdiel od Davidových muzikálov nejde jeden hit za druhým, prosto vážnejšie dielo.

„Nebol to hit na prvú pre diváka a všetci sa tam veľmi čudovali, prečo diváci netlieskajú po každej pesničke. Mne to nechýbalo, pretože Golem je naozaj hodnotné hudobné dielo a som rád, že som v ňom mohol hrať,“ vyznáva sa Martin. Vášnivý herec, spolumajiteľ agentúry, vášnivý fotograf a cestovateľ: „Cez divadelné prázdniny balím batoh a vyberám sa do extrému. Väčšinou s bratom, aktuálnou priateľkou či kamarátmi. Vždy v úzkej skupinke. Milujem boj s prírodou, nocovanie na pláži, v lese, v  džungli, prosto na opustených miestach.“

Martin Hudec: Maturoval s Ježišom, absolvoval s kráľom Dávidom

Výber pre vás