Jana Homolová

Približne pred mesiacom sme herca Marcela Nemca navštívili v&nbsp;nemocnici Milosrdní bratia. Bol zaskočený správou, ktorú mu lekári krátko po Vianociach oznámili. Jeho zdravotný stav nebol dobrý, priznal nám, že si vzhľadom na čas, ktorý mu na tomto svete ostáva, poplakal, no vzápätí dodal: „Som pozitívny človek. Milujem život, pretože je krásny. A&nbsp;nikdy sa na nič nesťažujem.“

Postupujúci priebeh choroby bral ako nezvratný fakt a&nbsp;adekvátne sa k&nbsp;tomu postavil. „S&nbsp;touto informáciou nakladám takým spôsobom, že som si napríklad začal odpovedať na otázky, či chcem byť spopolnený alebo chcem byť pochovaný… Podľa mňa toto nie sú otázky, ktoré by si mal klásť len onkologický pacient. Na toto by mali byť ľudia všeobecne –&nbsp;aj keď neviem, či je to správne slovo&nbsp;– pripravení. Toto by mali mať všetci ľudia doriešené, aby najbližší, ktorých sa to dotýka viac ako napríklad mňa samého, vedeli, čo so mnou ďalej. Takže na svojej poslednej ceste si želám len veľa krásnych kvetov, usmiatych a&nbsp;farebne oblečených ľudí.“

Život Marcela Nemca bol z&nbsp;mnohých hľadísk plný zvratov, úspechov, pádov aj neuveriteľných životných spojení. V&nbsp;roku 2003 sa vo svojej knihe HomoŠapiens ako prvý v&nbsp;našom šoubiznise otvorene priznal k&nbsp;drogovej závislosti i&nbsp;k&nbsp;homosexualite. Bolo to dávno po tom, ako so spolužiakmi prežil raketový úspech a&nbsp;následný koniec satiricko-umeleckého súboru Jána Kopytu, s&nbsp;ktorým hrávali autorské predstavenia a&nbsp;kabarety. S&nbsp;Kopytovcami (Sáva Popovič, Henrik Platek a&nbsp;neskôr Mravec) nahral niekoľko hudobných albumov. Toto zoskupenie mal veľmi rád aj legendárny Ladislav Chudík, no účinkovalo aj s&nbsp;Bolkom Polívkom, Jiřím Suchým, s&nbsp;Lasicom a&nbsp;so Satinským. „Mali sme obrovské šťastie, že sme mohli zažiť blízkosť týchto velikánov. Každý z&nbsp;nich ma ovplyvnil a&nbsp;každý z&nbsp;nich je pre mňa vzorom,“ vyznal sa v&nbsp;minulosti pre Život Marcel.

Paradoxne, v&nbsp;tom čase si z&nbsp;umeleckej stránky vôbec neveril a&nbsp;istotu na divadelných doskách získal až vďaka režisérovi Karolovi Vosátkovi a&nbsp;divadlu La Komika. Kým však dospel k&nbsp;tomuto pochopeniu, prešlo ešte veľa rokov.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

FOTKY Z POHREBU NÁJDETE V GALÉRII. KTO PRIŠIEL DAŤ MARCELOVI POSLEDNÉ ZBOHOM?

Herec v&nbsp;minulosti otvorene vyhlásil, že už od detstva chcel byť slávny a&nbsp;bohatý. K&nbsp;bohatstvu sa dostal najmä za éry košického oceliarskeho magnáta Alexandra Rezeša. Zamestnal sa totiž v&nbsp;reklamnej agentúre, ktorej klientom bol aj boháč z&nbsp;Košíc. Vďaka jeho priazni a&nbsp;Marcelovej húževnatosti sa vypracoval na riaditeľa obchodu a&nbsp;marketingu futbalovej Sparty Praha. V&nbsp;tom čase si za vystúpenie mohol vypýtať toľko peňazí, koľko chcel. Napríklad na Silvestra 1997 spolu so Sávom Popovičom ako duo MC Sáva &amp;&nbsp;Marcela v&nbsp;košickom hoteli Bankov za pesničku na playback podľa vlastných slov zhrabli 250-tisíc korún, čo bola v&nbsp;danom období cena menšieho bytu.

Prišiel však volebný neúspech HZDS v&nbsp;roku 1998 a&nbsp;umelec skončil zo dňa na deň na dlažbe. Marcel bojoval so závislosťou od drog, no ako neskôr priznal, našťastie s&nbsp;tým dokázal „seknúť“. „Uvedomil som si, že svet ‚načisto‘ sa mi páči viac.“ Práve v&nbsp;začiatkoch svojho búrlivého umeleckého života videl základy svojej neskoršej choroby. „Pretože som si z&nbsp;umeleckej stránky roky neveril a&nbsp;napriek tomu som túžil stáť na javisku, jediná cesta, ako to uskutočniť, bola cez Kopytovcov. Bol som teda ochotný znášať všetky negatívne veci aj despotizmus, ktorý s&nbsp;tým súvisel. Tam niekde sú základy mojej rakovinky,“ priznal nám bez okolkov.

Hoci vyrovnať sa s&nbsp;minulosťou mu chvíľu trvalo, napokon kolegom okolo seba odpustil a&nbsp;posledné roky bol pre mnohých onkologických pacientov neuveriteľnou inšpiráciou v&nbsp;tom, ako zvládať boj s&nbsp;nevyliečiteľnou chorobou. „Úprimne sa priznám, že tieto veci komunikujem do sveta absolútne sebecky. Robím to kvôli sebe, lebo mi to veľmi pomáha. Je to pre mňa obrovská psychohygiena. A&nbsp;ak moja psychohygiena ešte aj niekomu pomôže, to je len pridaná hodnota.“ Pred smrťou mal ešte veľa plánov, ktoré sa mu naplniť nepodarilo. Pokročilé štádium ochorenia ho nesmierne vyčerpalo. Nevládal rozprávať ani prijímať potravu. Posledné chvíle života však trávil s&nbsp;milovanou mamou, bratom aj s&nbsp;malou neterou. Navštívili ho ešte aj kolegovia z&nbsp;divadla La Komika.

Poslednýkrát vydýchol v&nbsp;noci zo štvrtka na piatok (16. 2., pozn. red.). „Viem, že je ten čas, takže ďakujem za všetko. Tak to je… A&nbsp;takto to má byť a&nbsp;bodka. Všetko na moju oslavu života alebo teda poslednú rozlúčku je pripravené,“ oznámil umelec krátko pred svojím odchodom na večnosť pre Nový Čas. Posledná rozlúčka s&nbsp;Marcelom sa uskutočnila v&nbsp;jeho rodnej Kremnici za prítomnosti rodiny a&nbsp;blízkych priateľov, tak ako si to naplánoval. Mnohí nechali čiernu doma a&nbsp;prišli odetí do farieb, ako si to Marcel prial. „Pretože smrť pre mňa nie je koniec, je len začiatok a&nbsp;je aj oslavou toho, ako a&nbsp;čo som žil.“

Herec Marcel NEMEC (†52) napriek trápeniu odišiel s láskou v srdci: Zomrel v objatí mamy

Výber pre vás