Jana Homolová

Nemám až také dobré správy, pretože hneď v&nbsp;januári som prekonal pomerne ťažký zápal pľúc. Kašľal som šesť týždňov nepretržite a&nbsp;vyčerpávajúco. A&nbsp;následne sa mi na ľavej nohe objavil zápal, začervenanie, takže nasledovalo „balónikovanie“ cez cievku –&nbsp;v&nbsp;nemocnici mi skrátka museli rozširovať cievy na dolnej končatine. Aktuálne je však môj stav dobrý, no ďalej čakám, čo ešte bude nasledovať, pretože v&nbsp;mojom veku už stojím k&nbsp;dispozícii len účinkom baktérií a&nbsp;chorôb. Ale stále chodím do roboty a&nbsp;šoférujem, takže aj tieto moje ťažkosti sa dajú prekonať.

Nedávno ste sa objavili v&nbsp;spoločnosti priateľov Jožka Oklamčáka, Jožka Golonku, Marcely Laiferovej a&nbsp;ďalších.

Áno, to je pravda, zúčastnil som sa na veľmi milom stretnutí pri príležitosti okrúhlych narodenín manžela známej novinárky a&nbsp;spisovateľky Mariky Eisler. Ona aj jej manžel sú jednak moji dobrí priatelia a&nbsp;takisto pacienti. Navyše tam bola vynikajúca spoločnosť Československého leva. Nechýbal náš prezident Jožko Oklamčák a&nbsp;ďalší členovia ako Marcela Laiferová, Jožko Golonka, Vilo Fischer, Juraj Štofko… Počas večera sme sa príjemne zabavili, pospomínali sme na staré chvíle, ale, samozrejme, mysleli sme aj na budúcnosť a&nbsp;rozprávali sme sa o&nbsp;nových a&nbsp;blížiacich sa projektoch a&nbsp;produkciách, ktoré vymýšľa Jožko Oklamčák, takže uvidíme.

Chystajú sa veľké párty v&nbsp;štýle Československého leva?

Jožko vždy niečo pripraví, ale nie vždy sa na jeho akciách môžem zúčastniť, pretože už jednoducho nevládzem chodiť a&nbsp;stále je aj v&nbsp;našom hlavnom meste mnoho miest, kam sa nedostanem, najmä tam, kde je viac schodov. Po amputácii mojej pravej končatiny a&nbsp;v&nbsp;nie veľmi dobrom stave mojej ľavej končatiny už nezvládnem behať po schodoch, čo som donedávna (aj po amputácii nohy) zvládal. Ale zas verím, že keď ešte budem rehabilitovať, moja ľavá noha sa dá do poriadku a&nbsp;možno aj chvíľky chodenia po schodoch sa ešte vrátia.

Na spoločenských podujatiach vás už často nevídať. Je za tým práve tento dôvod?

Už ich síce nenavštevujem až tak často, ale zúčastňujem sa na spoločenských podujatiach stále, najmä takých, ktoré mám rád a&nbsp;kde je bezbariérový prístup. Môžem povedať, že som bol niekoľkokrát v&nbsp;divadle, videl som krásne spracovanie opery Bedřicha Smetanu Hubička, rovnako balet Manon. Absolvoval som aj niekoľko milých návštev a&nbsp;zároveň môžem povedať, že aj ja prijímam veľa návštev, ktoré ku mne chodia frekventovane – &nbsp;dvaja-traja návštevníci denne.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Keď ste na začiatku spomenuli, že na ľavej nohe sa vám objavilo začervenanie, súviselo to aj s&nbsp;vašou cukrovkou?

Áno, môj stav bol, prirodzene, ohrozený cukrovkou. Bol tam zápal kože, čo cukrovka podmieňuje, lebo znižuje odolnosť človeka. Takže začervenanie kože súviselo so zápalom, ktorý som prekonal, aj s&nbsp;procesom, ktorý na dolnej končatine prebieha.

Čo vám najviac pomáha prekonávať tieto zdravotné problémy?

Myslím, že receptom na všetko je moja tvrdohlavosť. Práve pre ňu sa bránim podľahnúť či už zubatej s&nbsp;kosou, alebo aj úplnému vyradeniu zo života. Pokiaľ žijem, dýcham a&nbsp;bije mi srdce, musím pracovať. Snažím sa stále žiť kultúrne, lebo kultúra pozdvihuje ducha človeka a&nbsp;v&nbsp;určitom zmysle ho dokonca aj drží nad vodou.

Keď ste spomenuli kultúru, ako vnímate to, čo sa aktuálne v&nbsp;našej spoločnosti deje?

Úprimne sa mi nepáči, že ako národ sme rozvadení, rozhorčení. Nepáči sa mi, že sa obchádza právny systém, ale inak som aktuálne zvedavý, ako dopadnú prezidentské voľby. Prvé kolo dopadlo víťazstvom neočakávaného kandidáta a&nbsp;druhé kolo bude závažné, rozhodujúce. Uvidíme, ktorý z&nbsp;nich zvíťazí.

Vzhľadom na zdravotné problémy, s&nbsp;ktorými žijete už dlhšie, je doslova vašou pravou rukou manželka. Ako to aj ona zvláda?

Moja žena je zázračný element, lebo to, čo všetko znáša pri mojej fyzickej degradácii –&nbsp;ja síce tvrdím, že aj mentálnej, ale ona tvrdí, že tam sa to ešte neprejavilo&nbsp;–, skutočne prináša všetky možné obete, aby mi všetky moje zdravotné ťažkosti pomáhala prekonávať.

Rovnako mi však pomáhajú moje tri nádherné vnúčatá od našich dvoch dcér. Veľmi nám aj s&nbsp;manželkou pomáha, že sa vždy môžeme tešiť na stretnutia s&nbsp;nimi, na ich návštevy. Teraz ma napríklad veľmi teší aj seriál Dunaj, k&nbsp;vašim službám, kde musím povedať, že síce nejde o&nbsp;celkom reálnu, napriek tomu veľmi solídne spracovanú ukážku toho, ako sa počas druhej svetovej vojny menila situácia, ako na Slovensku vznikal antisemitizmus a&nbsp;likvidácia židovskej komunity, ktorú som ja osobne na vlastnej koži prežil. Naviac ma, prirodzene, teší, že v&nbsp;tomto seriáli veľmi úspešne hrá aj môj zať, ktorý svoju prácu robí veľmi kvalitne a&nbsp;jeho vystupovanie sa mi páči.

Čo hovoria na výkony vášho zaťa jeho deti, vaše vnúčatá? Netúžia kráčať v&nbsp;jeho hereckých šľapajach?

Pri tejto téme sa môžem pochváliť, že inšpiráciou pre moju najmladšiu vnučku Tamarku som ja, lebo sa rozhodla už teraz, že bude neurologičkou, hoci má len jedenásť rokov. Fakt je, že je vynikajúca žiačka a&nbsp;medicína ju úprimne zaujíma.

Ďalšie vnúčence obdivujú svojho otca, samozrejme, aj Tamarka obdivuje svojho strýka. Myslím, že sa im páčia jeho výkony a&nbsp;zrejme tak aj samotným televíznym tvorcom, lebo je pomerne často na obrazovke, čo je veľmi dobré.

Keď ste už spomenuli vnučku Tamarku, znamená to, že ona sama za vami chodí a&nbsp;prosí vás, aby ste jej robili medicínske prednášky?

Tamarka vie, ako vyzerá medicínske kladivko, skúša reflexy, zaujíma ju neurológia ako odbor. Často sa ma pýta na fungovanie mozgu, uší, na činnosť zažívacieho traktu. Zaujíma ju naozaj mnoho tém. Medzičasom ich už preberali v&nbsp;škole, ale len veľmi všeobecne, preto jej tieto témy vysvetľujem detailnejšie.

Ste pre ňu aj objektom, na ktorom si precvičuje napríklad reflexy?

Áno, pretože som oddaný dedo, takže aj kladivkom si po mne môže tresnúť. (Smiech.)

Spomenuli ste tiež, že napriek problémom stále pracujete.

Na kliniku chodím každý týždeň. V&nbsp;tomto smere som úplne samostatný, pretože do práce sa stále odveziem autom. Vo svojej profesii sa neustále vzdelávam.

Veľa však čítam aj iné ako medicínske publikácie. Nedávno mi môj priateľ bývalý minister kultúry Ladislav Snopko doniesol zaujímavú knižku, ktorá vznikla pri príležitosti 85.&nbsp;narodenín kniežaťa Schwarzenberga (†85). Ide o&nbsp;75&nbsp;príspevkov ľudí, ktorí ho poznali, a&nbsp;medzi nimi som aj ja.

S&nbsp;kniežaťom Karlom Schwarzenbergom ste sa osobne poznali?

Áno, prvýkrát sme sa stretli v&nbsp;roku 1990, keď prezident Havel bol ako prvý postkomunistický prezident na návšteve v&nbsp;Izraeli a&nbsp;knieža Schwarzenberg bol členom delegácie rovnako ako aj ja. Odvtedy, keď sme sa hocikde stretli, vždy ma pozdravil slovom „šalomeček“ –&nbsp;od slova šalom.

Dá sa to definovať tak, že medzi vami vzniklo priateľstvo?

Nemôžem byť až taký namyslený a&nbsp;tvrdiť, že medzi nami bolo priateľstvo, skôr by som to nazval úctou. On o&nbsp;mne vedel, že som skúsený neurológ, a&nbsp;ja som zas obdivoval jeho kniežacie móresy. Bol to veľmi kultivovaný pán, ktorý mal zároveň veľmi rozumné názory na život a&nbsp;na svet. (Úsmev.)

Známeho neurológa TRAUBNERA potrápilo zdravie, no verí, že bude chodiť: Bránim sa zubatej

Výber pre vás

Známeho neurológa TRAUBNERA potrápilo zdravie, no verí, že bude chodiť: Bránim sa zubatej

Súvisiace články

Veľký rozhovor s GOMBITOVOU: O jej dňoch na východnom Slovensku, dievčenskom výzore a...FOTO

Lekárka BREZOVÁ osobne pozná chirurga, ktorý zverejnil video s ROLINS: Mal právo to urobiť?

Hviezda seriálu Iveta otvorene o pokračovaní: Má FERENCOVÁ strach z ďalšej vlny hejtu?

Výber pre vás