Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Čo ťa priviedlo ku kúzelníckemu umeniu, pamätáš si, čo ťa na tom zaujalo?

Mne sa páčilo to prekvapenie. Keď som bol malý, tak prvé kúzlo ma naučil otec a bolo s kartami. Bolo to veľmi jednoduché kúzlo, ale stále na to spomínam. Bol som fascinovaný v podstate zázrakmi, lebo kúzlo je vlastne rozprávka naživo. Robíš niečo, čo sa nedá a niekedy je na tých deťoch pekne vidno, že žasnú. Dospelých to niekedy štve, niekedy žasnú, ale deti sú väčšinou že „vau“. Na tom kúzle ma fascinuje to kúzlo.

Ako sa človek môže stať kúzelníkom, odkiaľ si čerpal vedomosti?

Keď som s tým začínal, vtedy ešte neexistoval Youtube, Google a&nbsp;podobné veci. Ja som si zháňal knihy, pozeral som si v knižkách a postupne som začal chodiť na stretnutia kúzelníkov. V Bratislave bol taký malý klub, viedol to jeden kúzelník Frederik, ten už nie je. Tam som sa učil nejaké kúzla a potom som začal chodiť na festivaly do sveta.

Existujú ešte niekde takéto kluby?

Na Slovensku nie. Sú v zahraničí, ale väčšinou tomu šéfujú kúzelníci na dôchodku. Tí, čo už nepracujú, ale veľa toho vedia a&nbsp;učia. Tu nemáme takých, ktorí by na dôchodku ešte nemali čo robiť. Ja by som to nemohol viesť, lebo to chce pravidelnosť, napríklad každý pondelok, a ja mám akcie hocijako.

Ale možno do budúcna by to bol ideálny projekt, čo by sa mohlo naštartovať.

Verím, že do dôchodku pôjdem až-až...

Dúfam, že sa ho dožijeme všetci, povedzme si úprimne. Musíš sa stále ako kúzelník učiť niečo nové, sledovať aktuálne trendy?

Áno, ale keďže ma to baví, tak to robím rád. Stále to sledujem, stále ma to baví. Keby som to nerobil s láskou, tak idem proti sebe. Sám si to študujem, sám po tom pátram.

Je medzi kúzelníkmi veľká rivalita? Čítajte na ďalšej strane...

Sleduješ z tejto stránky aj konkurenciu alebo odkiaľ získavaš inšpiráciu?

Najviac na festivaloch. V Anglicku býva každoročne obrovský festival, kde sa stretne 3 000 kúzelníkov z celého sveta, sú tam semináre aj veľa iných vecí, ale je to len pre kúzelníkov a tie kúzelnícke tajomstvá sa trošku strážia. Nie preto, že by kúzelníci nemali robotu. To je taký vžitý nezmysel, ale presne preto, aby sa ľuďom nebralo to kúzlo. Nie ako amatéri, čo na internete niečo spravia a&nbsp;hneď to prezradia. To sú presne ľudia, ktorí nevedia toho veľa a oberajú ľudí o toto pekné.

Čiže neuznávaš, keď niekto vyvracia alebo vysvetľuje kúzla pre verejnosť?

Nie. Keď sa niekto o&nbsp;to seriózne zaujíma a chcel by to robiť a spýta sa ma, tak ho niečo naučím, nemám s&nbsp;tým problém. Ale len tak, že ukážem a&nbsp;hneď to predvediem, to mi príde ako úplný nezmysel.

Môže byť podľa teba kúzelníkom každý?

Podľa mňa každý, koho by to bavilo a chcel by to robiť.

Aké vlastnosti musí mať dobrý kúzelník?

Záleží, akú formu mágie chceš robiť. Kúzelník by však podľa mňa mal mať rád ľudí, lebo s&nbsp;nimi pracuje. Pokiaľ teda nepracuje iba online. Tam máš odstup, tam si safe (v bezpečí, pozn. red.), poznám aj takých. Musí byť trošku psychológ, musí predpovedať reakcie, vybrať si vhodného diváka napríklad na asistenciu. To je veľmi ťažké, lebo dobrý divák ti môže číslo vyzdvihnúť úplne hore, alebo ťa dať úplne dole, keď je nepríjemný a pod.

Čo robíš v takých situáciách, keď nájdeš diváka, ktorý nespolupracuje, možno sa hanbí alebo je nepríjemný?

Väčšinou to vidím už pri výbere. Keď vidím, že niekto je napríklad účtovník a pôsobí tak, aby som mu nenarúšal jeho kruhy, tak ho neberiem. Potom, keď je niekto strašne asertívny a dominantný, tak ho väčšinou dám trošku dole. Dostane napríklad kladivom po hlave a hovorím „poď sem, môj“. Začnem si z neho robiť žarty a&nbsp;potom sa bavia všetci. Keď je niekto už na javisku &nbsp;začína tam byť nepríjemný, tak som robil s Temnými kecami stand-up a tam som sa celkom vyškolil, ako dávať odpisy ľuďom. Je to na hrane, ale stále to nie je vulgarizmus, nie je to nič zlé a všetci sa zabavia. Ak sa ten jeden, čo je nepríjemný a&nbsp;drzý, urazí, tak je to v&nbsp;podstate výhra. Jeho zrušíš a všetci sú s tým okej. Dokonca ti zatlieskajú, lebo vedia, že ten jeden chce tebe robiť zle a ty ho dáš dole.

Stretol si sa častejšie s takým prístupom, že ľudia boli voči tebe odporní alebo ťa zhadzovali?

Nie, asi len trikrát boli na akcii ľudia, ktorí akože nie mňa, ale všeobecne tie kúzla znevažovali a skoro vždy to dopadlo tak, že oni skončili ako úplní pakovia. Dal som ich dole, všetci sa zabávajú a oni skončili. Veľmi často tí ľudia, presne takí, čo ťa na začiatku zhadzujú a ty ich úplne rozbiješ kúzlami a vecami, tak na záver prídu a&nbsp;povedia, že bolo to fakt dobré. Väčšina týchto, čo sú najväčší skeptici, to na záver pochvália, čo je super.

Dá sa kúzlami uživiť na Slovensku? Čítajte na ďalšej strane...

Dá sa kúzelníckym umením uživiť na Slovensku?

Dá, ja robím všetky zábery. Robím aj detské predstavenia, mám doma šesťročného syna, takže na ňom trénujem veci a už musím prestať, lebo už vie toho veľmi veľa, zruší ma a hľadá veci tam, kde nie sú. Robím aj pre dospelých, robím pre firmy, robím pre všetkých. Môj rekord je, že som robil na párty 104-ročnej tety. To som bol fakt prekvapený a bolo to veľmi príjemné. Bolo to v takom domove dôchodcov, čiže oslávenkyňu a parťákov dotlačili na vozíčkoch. Ale bolo to veľmi pekné, bavili sme sa. Robil som kúzla ako v škôlke, také veľké farebné, nech to vidia a nemusia veľmi rozmýšľať, ale bolo to veľmi zlaté.

Ako dlho trvá, kým sa naučíš trik a si už pripravený ho predviesť ľuďom?

To je strašne individuálne, záleží od konkrétneho kúzla. Niektoré viem hneď vzhľadom na to, že už mám veľa znalostí a pod. Niektoré trénujem dlho a najdlhšie na tom kúzle nie je ho technicky zvládnuť, ale ako si vravela, potom ho predviesť. To kúzlo má vyzerať tak, že je to strašne ľahké a nerozmýšľaš nad tým. Ako povedal kamarát, najťažšie je robiť to tak, že sa nadrieš ako pako, aby to vyzeralo tak, že nerobíš nič. A to je presne to, že nerozmýšľaš, že teraz čo, ako, ktorú kartu, to nie. Dokonca mi jeden kamarát raz povedal a je to také zaujímavé, že pri každom mojom vystúpení sa čím ďalej tým viacej stávam ženou. Muži sú známi tým, že sa sústredia na jednu vec, nevedia robiť viacej vecí naraz, ženy áno. Ty niečo robíš, na niečo iné myslíš a niečo tretie rozprávaš.

Čiže robíš, trénuješ si multitasking, prepájajú sa ti hemisféry a myslením sa čím ďalej stávaš ženou. Takto to obhájil, a teda okej, môže byť.

Ktorý kúzelnícky trik bol pre teba najťažší naučiť sa?

Neviem presne, niektoré išli ťažšie. Napríklad s Rubikovými kockami. Tie kocky sú normálne a ja som chcel robiť kúzla, že tie kocky po predstavení môžem hodiť medzi ľudí, že môžu skontrolovať všetko a to sa nie pri všetkých kúzlach dá. Teraz to mám urobené tak, že používam normálne karty. Väčšina mojich rekvizít je normálna, že tam nie je nič špeciálne a veľa kúzelníkov to tak robí. Väčšinou amatéri na internete ukazujú špeciálne veci a teda väčšina to nerobí. Potom na akcii, keď sa človek spýta, či si to môže pozrieť, tak čo povieš nie? No jasné, máš špeciálne a ja poviem áno. A to je oveľa väčší efekt. Dokonca, keď sú nejaké párty, kde má niekto vlastnú Rubikovu kocku, tak robím s jeho, a to ho ohúri.

Máš aj osobný rituál alebo rutinu, ktorú vykonávaš pred svojimi vystúpeniami?

Nemám, možnože začínam predstavenie vždy niečím, to som si vymyslel kedysi dávno. Už to niektorí ľudia začali po mne opakovať, však jasné, ale že zapojím všetkých divákov, že kúzelníci si potrebujú rozcvičiť ruky. Začnem robiť niečo a je to čoraz ťažšie. Ľudia to nedotiahnu do konca, nikdy nikto, ale je to o&nbsp;tom, že hneď máš pozornosť všetkých a všetci sa zabavia, že pozerajú na svoje ruky, nedokážu to ovládať. To je taký môj rituál na začiatok predstavenia.

Keď sa pozrieš spätne na svoje úplne prvé vystúpenie, išlo podľa tvojich predstáv?

Jasné, že nie. Moje úplne prvé javiskové vystúpenie bolo na mojej stužkovej a to som tam bol rozklepaný ako drahý pes. Mal som niečo niekam pichnúť, nevedel som, triasol sa, celé zle. Medzi deckami alebo kamošmi som kúzlil už dávno predtým, ale na javisku pred dospelými to dopadlo takto a bola to katastrofa.

Ako si sa odvtedy naučil zvládať trému?

Už ju nemám, strašne málo, ak vôbec, lebo ja viem, že idem tých ľudí zabaviť. Moje životné heslo, jedno z mnohých, je, že keď nejde o život, nejde o nič. Takže, čo sa môže stať? Nie som chirurg, čiže ak by sa náhodou niečo pokazilo, akurát sa ľudia nezasmejú. Nemám nejakú trému.

Vďaka kúzelníckemu umeniu si mohol vycestovať aj do mnohých krajín, kde radšej vystupuješ – v&nbsp;zahraničí alebo na Slovensku?

Pokračovanie na ďalšej strane...

V čom spočíva to čaro?

Čaro je v tých ľuďoch, aj v&nbsp;tom jazyku. Rodný jazyk je slovenčina, tak viem viac žartovať. Moje celé vystúpenie je o tom, aby sa ľudia zabávali, to znamená, keď ľudia aj do mňa niekedy skáču a ja ich väčšinou vtipne odpinkám, aj keď robím pre deti predstavenie, tak sa bavia aj dospelí, čo má veľmi často potom feedback, že to bolo super pre všetkých, nebolo to infantilné pre detičky, ale že sa bavili všetci. Ja nie som doma v angličtine, sú v tom všelijaké dialekty a pod. Na Cypre som mal robiť hovorený program, ale tam boli Rusi, Maďari, Poliaci, Česi, teraz v akom jazyku budeš rozprávať? V angličtine, ale aj tak ti polka nerozumie. Takže preto doma.

Cítiš na Slovensku rivalitu medzi kúzelníkmi, je vás tu veľa alebo, naopak, málo?

Podľa mňa je nás tu tak akurát, čiže máličko. My sme jednak rivali, ale sme aj kamoši. Sme taká zdravá konkurencia, posúvame sa. Keď napríklad nemôžem ísť na akciu ja, pošlem kolegu, nemám s tým problém, niekedy zase on pošle mňa, je to v pohode.

Ty si ako prvý na Slovensku prišiel s balloon modelingom a taktiež bubble show, sú tieto veci stále také žiadané?

Sú, balloon modeling som naozaj začal robiť ako prvý, to už na tej stužkovej. a mám dojem, že to bolo v stredoveku. Veľa tých tvarov, čo som robil, som vlastne vymýšľal, lebo vtedy fakt neexistoval Youtube a pod. Stále to robím a je to super. Robím pre ženy kabelky, šperky, veci, všetko. Pre mužov motorky, zbrane, tanečnice na tyči… Raz som dokonca robil striptérku v životnej veľkosti na tyči v jednom klube.

Asi dve hodiny. A bubble show som začal robiť tiež ako prvý, lebo sa mi párkrát stalo, že ma zavolali na narodeninovú párty dieťaťa a to malo dva roky. Čo spravíš dvojročnému dieťaťu za kúzlo? Bublinky môžu deti od dvoch rokov v pohode. Teraz sa automaticky pýtam, koľko má dieťa rokov, a keď povedia, že má dva roky, navrhnem bublinky. Deti sú z toho šťastné. Párkrát ma dokonca zavolali na narodeninovú párty a dieťa malo rok. A to bol vtip, ale keď som prvýkrát prišiel a videl som tam tie jednotky rozmiestnené, tak som sa pýtal rodičov, že čo čakajú, že budem robiť pre ročné dieťa na oslave. Oni povedali: „Zabudni na oslávenca, ty si tu kvôli nám. Dieťa bola iba zámienka, aby sme sa stretli ako kamoši, kúzliš pre dospelých.“

Čo chystáš do budúcna?

Chystám predstavenie s jedným kamarátom standup komikom, kde by sme si mohli robiť aj zle. On by nekúzlil, bol by iba môj asistent. My ho voláme „najväčší komik v hre“ – Jerry Veľmajster, tak s ním niečo pripravujeme. Chcem spraviť ešte jedno veľmi pekné kúzlo s jednou kapelou, ale nemôžem povedať teraz meno, lebo by som prezradil, o čo ide, čo sa chystá, uvidíš.

Zábavný kúzelník TALOSTAN: Najstaršia oslávenkyňa mala 104 rokov! Toto si pre ňu pripravil

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Zábavný kúzelník TALOSTAN: Najstaršia oslávenkyňa mala 104 rokov! Toto si pre ňu pripravil

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Zákerná skleróza multiplex: Jakub sa najprv dočítal, že skončí na vozíku! Takto je na tom dnes

Búrajú predsudky: Športovci s intelektuálnym znevýhodnením a ich úžasné úspechy

Trvalo rok, kým Jakubovi diagnostikovali sklerózu multiplex: Všade mi hovorili, že som zdravý

Výber pre vás