Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Máš tepovaciu firmu, najnovšie si začal vyrábať prací gél a&nbsp;pustil si sa aj do gastrosveta so svojimi čokoládovými tyčinkami. V&nbsp;jednom rozhovore som čítala, že ťa vždy lákalo podnikanie. Ako sa to prejavovalo, keď si bol ešte študent? Mal si už vtedy nejaké pokusy o&nbsp;podnikanie?

Momentálne chodievam do škôl motivovať deti a&nbsp;možnože ich nakopnúť do podnikania a&nbsp;presne toto tam rozoberáme. Poviem svoj klasický príbeh, ako sa to začalo. Miloval som „lustrovať“ Bazoš. Veľmi ma zaujímalo, za koľko sa dá predať nejaký mobil, za koľko ide konzola Xbox alebo štvorkolky som úplne miloval. Nikdy som štvorkolku nedostal, ale strašne som ju chcel. Vždy som rodičom aspoň ukazoval nejakú dobrú ponuku, no nikdy to neprešlo. Túžbu som si napĺňal práve tým, že som si ich takto pozeral, fantazíroval som o&nbsp;tom, že raz budú. Toto bol ešte úplný začiatok na základnej škole a&nbsp;počas strednej som si povedal, že sa už potrebujem zbaviť Xboxu, tak ho predám. Potom som si uvedomil, že som to predal dosť dobre, tak som našetrené peniaze vrazil do elektroniky. Predával som iPhony a&nbsp;herné konzoly. Tam som prvýkrát uvidel možnosť zarábať si inak ako nejakou brigádou. Bolo to super. Otočil som jeden telefón za deň popri škole a&nbsp;zarobil som si ako za celý deň brigády. A&nbsp;robil som to kvázi sám, sám som niečo tvoril. Tam ma to prvýkrát chytilo.

Začínal si s&nbsp;jedným tepovačom, ktorý si dostal od otčima, bol si vtedy ešte na gymnáziu. Neskôr si si začal budovať firmu a&nbsp;odišiel si kvôli nej aj z&nbsp;vysokej školy. Nesnažila sa ti rodina tento krok vyhovoriť?

Jasné, že hej. Bola to dosť ťažká debata. Nakoniec, keď videli, že som takto rozhodnutý v&nbsp;živote a&nbsp;som ochotný niesť tie následky, že už budem finančne sebestačný, tak to akceptovali. Samozrejme, neboli spokojní, hlavne babka. Pre ňu to bola najväčšia rana. V&nbsp;jej očiach som bol ten, ktorý mal vychodiť vysokú školu a&nbsp;mal samé jednotky, bol šikovný. Ja som však už nedokázal žiť študentský život, zapáčilo sa mi podnikanie a&nbsp;hlavne na Slovensku to potom chátralo (Filip študoval v&nbsp;Brne na Masarykovej univerzite, pozn. red.). Nedalo mi to, v&nbsp;jeden deň sa ten pohár trpezlivosti naplnil a&nbsp;išiel som naspäť do Bratislavy a&nbsp;začal som to robiť naplno.

Jovinečko prehovoril o ťažkom období. Pokračovanie na ďalšej strane...

Svojím spôsobom si zariskoval, evidentne to neľutuješ. Nemal si však niekedy pochybnosti, či si sa rozhodol správne, keď ste tepovali niečo naozaj hnusné?

Vieš čo, nikdy to nebolo o&nbsp;tom, že by som dostal túto myšlienku pri tom, ako tepujem. Pri samotnom tepovaní človek vypne, a&nbsp;keď ide o&nbsp;to, aby spravil nejakú robotu, na ktorú ho klient zavolal, to nebol pre mňa najväčší problém v&nbsp;biznise. Tam bolo hrozne veľa iných faktorov, ktoré boli naozaj ťažké. Napríklad ustrážiť si „cash flow“. Vôbec som netušil, koľko potrebujem mať našetreného, aby som prežil mesiace, ktoré nie sú v&nbsp;sezóne na tepovanie.

To boli najdeprimujúcejšie časy alebo vtedy, keď prišla pandémia koronavírusu. To boli naozaj časy, keď som si hovoril, či v&nbsp;tom mám vôbec pokračovať.

Ako si to vtedy vyriešil? Tá situácia zasiahla viacerých podnikateľov. Tvoj biznis je taký, že ho naozaj musíte vykonávať u&nbsp;niekoho doma, a&nbsp;počas pandémie sme museli byť zavretí doma, bol lockdown.

V&nbsp;januári a&nbsp;vo februári je najtichšie obdobie a&nbsp;čakáme na marec, keď sa začne jar, jarné upratovanie, a&nbsp;vtedy aj tepovanie. To pokračuje, kým sa neskončí leto alebo sa zase nezačne zima. Tak­že sme sa tešili, že konečne sa nám bude zase dariť, prijali sme nových zamestnancov, akurát sme si ich vo februári pripravili na sezónu a&nbsp;potom prišiel lockdown. Všetky zákazky boli, samozrejme, hneď zrušené. Zostali sme sedieť doma, museli sme poslať chalanov naspäť na východ Slovenska a&nbsp;rozmýšľali sme. Vtedy som rozbehol viacero vecí, začali sme šiť rúška ako každý. Chceli sme dohnať tento dopyt na Slovensku, ale kúpili sme si stroj, ktorý nefungoval, potom sme zistili, že už sa nedajú zo­hnať látky, tak sme si kupovali z&nbsp;Lidla návliečky na paplóny. Toto bola jedna vec, úplne vtipná, a&nbsp;sa smejem na tom, čo až nás donútila tá korona robiť.

Tak teraz to vyzerá smiešne, ale vtedy to bolo pre vás krajné riešenie, aby ste prežili.

Hej, ale je vtipné, že v&nbsp;podobnom období vznikla myšlienka čokoládových tyčiniek Jovinečiek, ktorá na druhej strane vystrelila neskutočne, teraz je to hit na Slovensku a&nbsp;predbehlo to dokonca aj Jovitep. Je zaujímavé, že tam boli aj tie rúška, ale vždy som chcel mať svoj produkt. Miloval som tyčinky, miloval som horkú čokoládu, tak som to spojil dokopy, lebo nikde som nevidel horkú čokoládu, ktorá je v&nbsp;tyčinkovej forme, ktorú si môžem zobrať a&nbsp;zjesť niekde na cestách, keďže som v&nbsp;kuse tepoval. Tak som si ju vytvoril.

Každopádne si našiel dieru na trhu a&nbsp;zaujal si množstvo ľudí aj na sociálnych sieťach. Aktuálne máš na Instagrame takmer 150-tisíc sledovateľov, ja som ťa začala sledovať, keď si ich mal ledva štyritisíc, a&nbsp;už vtedy si tvoril vtipné videá. Čo však hovoríš na to, keď niekto spraví zo svojho profilu čistý teleshop a&nbsp;nemá žiadnu pridanú hodnotu?

Zaujímavá otázka. Je to, samozrejme, každého osobná vec, a&nbsp;ak to niekto berie čisto ako biznis, nemôžem mu na to povedať ani pol slova. Uznávam podnikateľov, ktorí nepridávajú hodnoty, ktoré by som ja od influencera vyžadoval alebo chcel vyžadovať – zábavu, istú informáciu a&nbsp;podobne. Oni sú podnikatelia a&nbsp;berú to ako svoju robotu, a&nbsp;pokiaľ ich ľudia stále sledujú, aj keď je to plné reklám, a&nbsp;vedia si z&nbsp;toho spraviť biznismodel, tak pokojne. Je to každého osobná vec. Ja by som to, samozrejme, nerobil, ja sa toho veľmi stránim a&nbsp;vždy, keď prijmem nejakú spoluprácu, snažím sa s&nbsp;nimi vybaviť také podmienky, aby to zostalo stále v&nbsp;tom istom vtipnom duchu. Už je to aj nepísané pravidlo, že firmy chcú, aby som si ponechal autenticitu. Je to vtedy oveľa kvalitnejší výstup, reklama.

Filip označil svoju prácu ako "dar a prekliatie". Pokračovanie na ďalšej strane...

To určite áno. Znázorňuješ také scénky z&nbsp;reálneho života, že človeku by podľa mňa ani nenapadlo, že toto by mohlo byť vtipné. Nedávno ťa dokonca zdieľala Dara Rolins či Leoš Mareš. Stáva sa ti však, že zrazu nemáš absolútne žiadnu inšpiráciu?

Jasné, samozrejme, že sú také dni. Je to dar aj prekliatie. Už som hlboko v&nbsp;tých skečoch a&nbsp;vo vytváraní obsahu z&nbsp;bežných situácií, ktoré uvidím cez deň, začujem, alebo mi niekto porozpráva nejaký príbeh s&nbsp;priateľkou alebo rodičmi. Keď som u&nbsp;nás na východe na Vianoce, pozerám, čo babka vystrelí, aby som to mohol natočiť.

S&nbsp;babkou si spravil jedno video, to si pamätám. Ale ona ti to potom trošku vrátila, keď na vianočnú večeru nedala tvoje Oblátočky, ktoré takisto patria medzi tvoje produkty.

Áno a&nbsp;to vôbec nebolo nahrané, ona tam jednoducho dala nejaké oblátky z&nbsp;Lidla miesto mojich. Ale dobre, však zlatá, nechcel som jej to kaziť.

Nie sú už ľudia niekedy automaticky takí, že keď ti rozprávajú príhodu s&nbsp;priateľom/priateľkou, povedia ti: Filip, z&nbsp;tohto fakt nerob video?

Nie, oni práveže hovoria, že Filip, z&nbsp;tohto musíš spraviť video. Oni sa tam práveže radi vidia, nikdy tam nespomínam mená, a&nbsp;keď uvidia takto niekde svoj príbeh distribuovaný do sveta a&nbsp;že sa s&nbsp;tým ešte aj ostatní vedia stotožniť, je to pre nich milé.

Nehanbíš sa takto nakrúcať aj v&nbsp;meste? Máš rôzne scénky, nedávno som videla, že si si dal šľapky, ponožky, košieľku, parochňu a&nbsp;myslím, že si znázorňoval našich bratov Čechov. Nepozerajú po tebe niekedy ľudia štýlom – čo ten robí, čo toto je?

Sú dva tábory. Tí, čo vedia, čo robím a&nbsp;kto som, tí sa na tom smejú. Druhí nechápu, čo sa deje. Ale nenosím podľa mňa až také prehnané oblečenie, že by som sa za to hanbil. Keby som išiel v&nbsp;latexe polonahý po meste, to by som mal problém, ale takto znázorniť Čecha a&nbsp;zahrať nejakú dievčinu, to pre mňa nie je až taký problém.

Ako to dopadlo, keď si uťahoval zo Zuzany Plačkovej? Dozviete sa na ďalšej strane...

Ty si si robil žarty aj z&nbsp;toho, keď NAKA zadržala Zuzanu Plačkovú a&nbsp;jej manžela Reného. To bola dosť citlivá záležitosť. Nezažil si vtedy vlnu hejtu?

Vôbec, možno som dostal len dve také správy, 99,9 percenta ľudí pochopilo ten žart, nenakladal som na nich a&nbsp;myslím, že bola vtedy dosť jasná mienka, čo sa deje, a&nbsp;ja som bol práveže na strane ľudu. Takže nie, zaryté fanúšičky Z. Plačkovej mi nepísali, čo som si to dovolil. Ale vtedy som začal chodiť s&nbsp;Biankou (takisto influencerka, pozn. red.), začali sme spolu tak „pachtovať“.

Preto sa pýtam, lebo viem, že majú k&nbsp;sebe relatívne blízko a&nbsp;že ste spolu vo vzťahu, tak možno ako aj ona na to reagovala?

Bola neutrálna. Vôbec mi to nevyčítala, ale netešila sa z&nbsp;toho ako z&nbsp;ostatných videí. A&nbsp;to som rešpektoval.

Vidieť, že máš svojich fanúšikov. V&nbsp;podnikaní to máš dobre našliapnuté a&nbsp;veľký počet sledovateľov ťa motivoval, aby si začal riešiť aj ďalšie projekty. Čo by si odkázal ľuďom, ktorí by takisto chceli nakopnúť svoj biznis? Na čo by si mali dávať pozor a&nbsp;do čoho sa oplatí investovať?

Väčšinou odporúčam to, čo je mne najbližšie, a&nbsp;to prepojiť svoj biznis so sociálnymi sieťami a&nbsp;využívať ich ako tvorca obsahu a&nbsp;nie ako konzument príspevkov. Som na obidvoch stranách a&nbsp;viem, že keď to len konzumujete, je to veľká prokrastinácia. Samozrejme, dá sa tam aj oddýchnuť, čo je v&nbsp;poriadku, ale je to neskutočný nástroj, ktorý tu máme a&nbsp;ktorý tu predtým nebol. Nemali to naši rodičia ani starí rodičia, nikto v&nbsp;histórii nemal takúto možnosť zviditeľniť svoj biznis, odkomunikovať ho tak kvalitne a&nbsp;hlboko so svojou potenciálnou klientelou ako teraz. Takže Instagram, TikTok, ľudia točte, foťte, čo vám je prirodzenejšie. Toto je určite to najdôležitejšie a&nbsp;je to rovnako dôležité ako vedieť si spraviť dobre účtovníctvo. Dnes je možno aj dôležitejšie vedieť sa odprezentovať a&nbsp;predať.

Myslíš, že vtipné videá budú dlho takéto úspešné? Alebo čo by ešte ťahalo?

Vtipné videá stále pôjdu, neviem si predstaviť moment v&nbsp;tejto modernej histórii, keď by nešli, len sa menili tie platformy. Bolo to niekedy v&nbsp;televízii, ešte predtým boli alebo stále sú vtipné komiksy v&nbsp;novinách, potom to išlo na internet, sociálne siete, ktoré sa teraz medzi sebou bijú, ktorá z&nbsp;nich bude mať na to najlepšiu platformu. Videá pôjdu stále, len to je vec, ktorá mne pripadala prirodzená. Nebavilo by ma spraviť peknú fotku a&nbsp;dať k&nbsp;nej dlhý text. Niektorým to ide, mne nie. Ja som fičal hlavne na týchto videách, stále sa to snažím najviac rozširovať a&nbsp;prepájať s&nbsp;biznisom. Každý si vie nájsť to svoje.

Zabáva ľudí, no vie si rypnúť: Jovinečko si uťahoval aj z Plačkovej, nezmizol mu úsmev z tváre?

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Zabáva ľudí, no vie si rypnúť: Jovinečko si uťahoval aj z Plačkovej, nezmizol mu úsmev z tváre?

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

ROZHOVOR s Nikou Macinskou, mamou 8 detí: Odpútala sa od tyrana a ako rodič zažila to najhoršie

Denise to neskutočne sekne: Nikto nechce veriť, koľko má fitness maniačka rokov! Niet divu

Mama 8 detí sa odstrihla od tyrana: Sledujte, ako vyzerá teraz! Úžasná premena FOTO

Výber pre vás