Jana Homolová

Nedávno ste dvakrát koncertovali v&nbsp;Prahe. S&nbsp;akými pocitmi ste išli na pódium?

Tak ako vždy, aj v&nbsp;pražskej O2 aréne to bola zmes nedočkavosti, napätia, nadšenia, trémy a&nbsp;pokory. Tých pocitov sa človeku v&nbsp;hlave premieľa nekonečne veľa a&nbsp;sú naozaj rôznorodé. Obrovská zodpovednosť a&nbsp;rešpekt pred dvakrát vypredaným hľadiskom, zároveň nekonečná láska k&nbsp;hudbe a&nbsp;k&nbsp;mojim fanúšikom, ktorá je nezastaviteľným hnacím motorom.

Na čom ste si pri oboch koncertoch dali špeciálne záležať?

Záleží nám na všetkom, na každom detaile. Pokiaľ ide o&nbsp;výber piesní, o&nbsp;repertoári väčšinou rozhodujem sama. Často však vychádzam aj z&nbsp;prosieb mojich fanúšikov, ktoré sa ku mne dostanú prostredníctvom sociálnych sietí alebo e-mailovej komunikácie. Čiže pokojne môžem povedať, že výsledný playlist tvoríme spoločne. Pri príprave koncertov je pre mňa dôležité, že už niekoľko rokov mám okolo seba mimoriadnych ľudí, ktorí tvoria dokonalý tím. Vždy sa na nich môžem absolútne spoľahnúť. Rovnako ako pre iných profesionálnych umelcov, aj pre mňa je podstatné, že sa môžem plne sústrediť na svoj výkon. Nemusím riešiť desiatky záležitostí, ktoré sú s&nbsp;podujatiami tohto typu spojené. Samozrejme, ani stovky komplikácií, ktoré sú prirodzenou súčasťou. Ale ten adrenalín a&nbsp;obrovská zodpovednosť majú niečo do seba. Tých pár dní tesne pred koncertom nie je pre nikoho z&nbsp;nás jednoduchých, no nepochybne to celé stojí za to!

Máte pred vystúpením napriek dlhoročnej kariére trému alebo to býva pocit zodpovednosti, aby všetko dobre dopadlo?

Ako som spomínala, je tam aj tréma, aj pocit zodpovednosti. Pomáha mi láska, podpora a&nbsp;oddanosť, ktoré cítim z&nbsp;publika od svojich fanúšikov. Práve oni ma aj v&nbsp;minulosti podržali v&nbsp;najťažších chvíľach. Ako som povedala aj na pražských koncertoch, sú pre mňa viac než len poslucháči mojich piesní. Sú moja rodina, moje srdce, svetlo v&nbsp;mojom živote.

Kedy pri vystupovaní nastáva ten moment, že vaša energia splynie s&nbsp;fanúšikmi? Je to hneď, ako sa chopíte mikrofónu, alebo až v&nbsp;priebehu vystúpenia?

Každý koncert je trochu iný, aj keď má rovnaký scenár. Záleží na publiku a&nbsp;na mojom prepojení s&nbsp;ním. Ako na mňa a&nbsp;na moje piesne reaguje, ale aj na tom, čo práve poviem, aké gesto zvolím. Niekedy je to tam od prvého momentu, inokedy to trvá trošku dlhšie.

Objavia sa u&nbsp;vás občas aj obavy z&nbsp;niečoho?

Určité pochybnosti má v&nbsp;sebe asi každý človek. Samozrejme, že som mala obavy, ako zvládnem najnáročnejšie piesne. Po celý čas som sa však opierala o&nbsp;to, že sme spolu s&nbsp;celým mojím tímom mali za sebou prísne disciplinovanú a&nbsp;takmer ročnú prípravu. Bola to výzva, ale v&nbsp;konečnom dôsledku som šťastná, že som to zvládla a&nbsp;publikum to ocenilo.

V&nbsp;čom sa reakcie českého publika líšia od reakcií toho slovenského? Dá sa to vôbec porovnať?

Nevnímam nijaké rozdiely. Na predvlaňajšom koncerte v&nbsp;bratislavskej NTC aréne bola skvelá atmosféra rovnako ako tento rok v&nbsp;Prahe. Slovenské i&nbsp;české publikum milujem, ale musím povedať, možno trochu aj pod vplyvom čerstvých pocitov z&nbsp;niekoľkonásobného búrlivého potlesku, že Praha má v&nbsp;mojom srdci špeciálne miesto. Keďže pred januárovými koncertmi som tam naposledy spievala v&nbsp;roku 2017, voči tamojším priaznivcom som mala akýsi pocit dlhu. Niekoľko československých a&nbsp;českých ocenení si veľmi vážim. Rovnako ako desiatky pozvaní, ktoré pravidelne dostávam z&nbsp;českého prostredia. Chcela som radosť, ktorú mi prinášajú, jednoducho vrátiť späť.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

FOTKY Z JEJ SÚKROMIA NÁJDETE V GALÉRII

Okrem vašich veľkých hitov spievate aj novú tvorbu. Kto vám s&nbsp;ňou aktuálne pomáha? Je to tak, že ak sa objaví niekto zaujímavý na hudobnej scéne, oslovíte ho na spoluprácu alebo, naopak, vás oslovujú mladí umelci?

Tento rok som v&nbsp;Prahe v&nbsp;premiére predstavila svoje dve nové skladby –&nbsp;Fantóm srdca a&nbsp;Stúpanie. Hudbu som napísala sama a&nbsp;ako vždy ich krásne otextoval Kamil Peteraj. Mimochodom, všetky Kamilove texty, ktoré spievam, sú vynikajúce. Práve on sa vždy postaral o&nbsp;textovú filozofiu a&nbsp;profil mojej tvorby. Paradoxné je, že ako prvú mi otextoval melódiu, ktorej dal názov Na rozlúčku, a&nbsp;našťastie ani náhodou nebola rozlúčková. Myslím, že Kamil tie texty pre mňa písal s&nbsp;najväčším nasadením a&nbsp;pochopením môjho vnútra. Aj cez ne som sa dokázala vyspievať zo smútku a&nbsp;z&nbsp;kríz a&nbsp;nájsť silu pokračovať. Všetky sú mojou neoddeliteľnou súčasťou. Sme autorská dvojica, ktorá si vytvorila vlastný štýl prepájajúci rock a&nbsp;pop so šansónom a&nbsp;s&nbsp;poéziou. Aj vďaka silným textom moje piesne prežili skúšku času.

Ako by ste nám priblížili bežný súkromný a&nbsp;bežný pracovný deň Mariky Gombitovej?

Môj súkromný a&nbsp;pracovný život nemožno len tak oddeliť, žijem ich v&nbsp;jednom dychu, skvelo sa dopĺňajú. Môj zdravotný stav si vyžaduje pravidelne poctivo cvičiť a&nbsp;absolvovať celý rad zdravotných a&nbsp;rehabilitačných rituálov. Všetko musím prispôsobiť naozaj prísnemu režimu. Takto to mám nastavené viac ako štyri­dsať rokov. Nech sa na to pozriem akokoľvek, moje fungovanie je zo všetkých stránok askéza. Napriek tomu nemám nijaké negatívne pocity. Žijem obklopená mojimi najbližšími a&nbsp;mojimi psíkmi, starám sa o&nbsp;svoje telo i&nbsp;dušu –&nbsp;a&nbsp;najmä spievam, tvorím a&nbsp;v&nbsp;zmysle svojich možností sa snažím byť v&nbsp;kontakte s&nbsp;fanúšikmi. Ako už veľakrát odznelo, hudba je najsilnejšia forma mágie. Tejto mágii verím a&nbsp;táto mágia mi pomáha.

O&nbsp;vás sa hovorí len v&nbsp;superlatívoch, že ste dokonalá. Nie je to občas príťažou byť takto vnímaná? Ako to beriete?

Vôbec to takto nevnímam. Aj v&nbsp;jednom českom zábavnom programe predsa prišli na to, že „nikto nie je dokonalý“. (Smiech.)

Ste perfekcionistka a&nbsp;náročná aj na svoje okolie?

Som narodená v&nbsp;znamení Panny a&nbsp;o&nbsp;týchto ľuďoch je známe, že vo vienku majú precíznosť, poriadkumilovnosť a&nbsp;zmysel pre detail. Tak­že musím, aj keby som nechcela.

Za jedným vystúpením sú mesiace, priam roky príprav. V&nbsp;čom spočívajú? Ako sa udržujete vo forme? Okrem tréningu hlasiviek posilňujete aj svalstvo. Pomáhajú vám s&nbsp;prípravou odborníci?

Po nehode som hneď, ako som mohla, začala trénovať hlasivky. Prišla som však na to, že bez bránice nie je spev. Takže odvtedy väčšinu času pracujem najmä na fyzickej kondícii. To znamená tréning brušných svalov, činky, posilňovňa. Snažím sa cvičiť hodinu a&nbsp;pol aspoň každý druhý deň.

Máte nejaký špeciálny režim pred veľkým koncertom aj v&nbsp;oblasti stravy? Musíte sa v&nbsp;niečom obmedzovať?

V&nbsp;deň koncertu je pre mňa dôležitý predovšetkým pokoj. Potrebujem sa plne sústrediť na to, čo ma čaká. Snažím sa relaxovať, meditovať, dostatočne sa hydratovať a&nbsp;pred vystúpením aj hladujem.

Roky sa špekuluje o&nbsp;vašom dievčenskom výzore. Vďačíte zaň genetike, prípadne kvalitnej kozmetike? Je to možno téma, o&nbsp;ktorú sa zaujímate a&nbsp;baví vás alebo ju beriete ako povinnosť skrátka za každých okolností vyzerať dobre?

Je mojou povinnosťou vyzerať najlepšie, ako sa dá. Staviam na prirodzenosti a&nbsp;neprezradím nijaké tajomstvo, že úsmev a kvalitný rúž dokážu zázraky.

Samostatnou kapitolou je móda a&nbsp;vkus, v&nbsp;ktorej ste takisto doma. Máte blízko k&nbsp;módnemu recyklovaniu a&nbsp;trendové veci si kúpite len príležitostne alebo, naopak, sledujete, čo sa aktuálne nosí?

Rada sa obliekam jednoducho, ale originálne. Vždy som sa snažila, aby moje oblečenie a&nbsp;celková vizáž ladili s&nbsp;obsahom toho, čo spievam. Už pri Študentskej láske som si našla vlastný štýl, rovnako to bolo pri Vyznaní a&nbsp;ďalších piesňach. Móda sa mi páči do tej miery, že umožňuje naozaj široké spektrum možností. Nerada niečo len tak preberám, skôr je pre mňa dôležité, aby oblečenie vyjadrovalo moju osobnosť –&nbsp;ľudia chodia vnímať to, čo spievam, a&nbsp;očakávajú, že všetko bude ladiť a&nbsp;spĺňať minimálnu úroveň kvality a&nbsp;dobrého vkusu.

Máte obľúbené obchody, prípadne návrhárov, ktorí nikdy nesklamú a&nbsp;u&nbsp;ktorých si zaobstarávate napríklad kostýmy na koncerty? Ide o&nbsp;dlhoročné priateľstvá alebo dávate priestor aj mladým módnym tvorcom?

Je to rôzne. V&nbsp;Bratislave som v&nbsp;roku 2022 s&nbsp;nadšením vystupovala v&nbsp;červenom saku, ktoré pochádza z&nbsp;Talianska. Mám ho veľmi rada, určite aj preto, že túto krajinu som si veľmi obľúbila, ale nielen pre cit pre módu či dizajn. Kostým na pražské vystúpenia mi navrhla Veronika Hložníková, o&nbsp;vizáž sa postarala Zuzana Suszter.

Od pandémie žijete aj na východnom Slovensku. Ako sa vám tam býva a&nbsp;ako vás rodný východ opätovne prijal?

So svojimi najbližšími žijem v&nbsp;prostredí, ktoré mi pripomína detstvo. Som obklopená prírodou, čo mi dáva pre mňa prirodzené zázemie a&nbsp;umožňuje každý deň spievať a&nbsp;nachádzať inšpirácie nielen na nové pesničky, ale aj na nové aranžmány vydaných aj nevydaných skladieb. A&nbsp;či ma východ opätovne prijal? Určite áno, nakoniec, v&nbsp;mysli som odtiaľ nikdy neodišla.

Váš mediálny tím tvoria ženy, ktoré vám dlhé roky pomáhajú aj v&nbsp;súkromí. Dá sa to odľahčene pomenovať ako babinec. Ste už viac kamarátky a&nbsp;rodina ako biz­nisová platforma?

Babincom by som náš tím určite nenazvala. Sme predovšetkým kamarátky a&nbsp;práca je súčasťou nášho každodenného života. Všetky pracovné aktivity konzultujeme najprv spoločne. Hoci veľa času trávime spolu, každá máme rada aj súkromie a&nbsp;potrebujeme čas strávený osamote. Ak sa však obzriem na pražské koncerty, vo svojom blízkom okolí nájdem okrem manažérok mojej agentúry Evky a&nbsp;Andrejky a&nbsp;ďalších skvelých žien po mojom boku aj veľa mužských mien. Spomeniem napríklad producenta Tomáša Ságla, Janka Lehotského, Felixa Slováčka či Richarda Pachmana, Števka Skrúcaného, Štefana Hegedűša, Lacka Demčáka, Julka Hrona, Martina Krekáča a&nbsp;mnohých-mnohých ďalších.

Lásku vám dáva aj nový psík. Ako si u&nbsp;vás zvykol a&nbsp;aký je?

Áno, je známe, že moja psia rodinka sa rozrástla –&nbsp;vlani na jeseň si nás našla nádherná Bella. Mojich dnes už troch psíkov milujem, psí miláčikovia bišónik Láska a&nbsp;maltezák Majky s&nbsp;Bellou sú moji veselí kamaráti, ktorí si na seba veľmi rýchlo zvykli. Majú vždy dobrú náladu a&nbsp;vedia ma úžasne rozveseliť. Sú súčasťou môjho života a&nbsp;patríme si od rána do večera.

Stanete sa laureátkou ceny Krištáľové krídlo za celoživotné dielo. Napriek množstvu rôznych ocenení, ktorých ste držiteľkou, potešilo vás to?

Samozrejme, bude mi nesmiernou cťou prijať toto prestížne ocenenie. Ďakujem veľkej porote Krištáľového krídla za túto poctu.

Zaujíma ma, ako vo všeobecnosti ceny Krištáľového krídla, ktoré každoročne udeľujú významným osobnostiam na Slovensku, vnímate?

Plne sa stotožňujem s&nbsp;hlavnou myšlienkou Krištáľového krídla, ktorou je priblíženie výsledkov tvorivej práce najúspešnejších osobností našej krajiny. Jeho význam vnímam nielen v&nbsp;tom, že je „poklonou a&nbsp;odmenou za mimoriadne ľudské výkony“, ale rovnako v&nbsp;tom, že zviditeľňovaním pozitívnych a&nbsp;nasledovaniahodných príkladov je inšpiráciou a&nbsp;vzorom pre ostatných. Nechcem na záver pateticky vyzdvihovať nejaké veľké slová, ale v&nbsp;poslednom čase je medzi ľuďmi veľa bolesti a&nbsp;nepochopenia, často si robíme prieky a&nbsp;pretláčame svoj egoizmus. Najviac nám chýba žič­livosť. Keby sme sa snažili viac priblížiť k&nbsp;pozitívnym vzorom, keby sme boli jeden voči druhému prajnejší, život by bol oveľa krajší. Začať však musí každý sám. Človek tým, čo je v&nbsp;ňom, svojím veľkým ja, dokáže veľa. Neraz aj zázraky.

Veľký rozhovor s GOMBITOVOU: O jej dňoch na východnom Slovensku, dievčenskom výzore a...FOTO

Výber pre vás