Dušan Cinkota o stvárnení speváka Duchoňa. Čo spája ich životy?

Cinkota o spojení s Duchoňom: Túto silnú vetu si dovolím povedať za neho

Úprimná spoveď DUŠANA CINKOTU o starých hriechoch i spojení s Duchoňom

redakcia

„Bolo pre mňa jednoduchšie prijať a pochopiť celú Duchoňovu éru a spôsob jeho života, pretože som zažil niečo podobné,“ povedal nám.

Zhostili ste sa hlavnej úlohy v&nbsp;predstavení Na srdci mi hraj!, ktoré postupne prechádza životom Karola Duchoňa spolu s&nbsp;jeho najväčšími hitmi. Ako tento projekt vznikol?

Autorkou námetu je Andrejka Kozáková a spolu s Richardom Bednárom je aj producentkou projektu. Réžiu a&nbsp;scenár má v&nbsp;rukách Karol Vosátko. Zaujímavosťou je, že sme toto predstavenie skúšali na tri fázy, pretože sa skladá z&nbsp;činoherných dialógov mŕtveho Duchoňa v&nbsp;očistci s&nbsp;anjelom pred jeho posledným súdom, a&nbsp;tohto Duchoňa hrám ja. V&nbsp;druhej fáze kolegyne a&nbsp;kolegovia samostatne naskúšali rôzne scénky z&nbsp;jeho života a&nbsp;do tretice sa naskúšali aj Duchoňove najväčšie hity ako Zem pamätá, V&nbsp;slovenských dolinách, Smútok krásnych dievčat, Čardáš dvoch sŕdc, Na srdci mi hraj, Cítim, Dievča z&nbsp;Budmeríc, Mám ťa rád, Šiel, šiel a&nbsp;mnohé ďalšie v&nbsp;podaní Martina Gyimesiho a&nbsp;Karola Csina. Hudobnú stránku, dokonca s&nbsp;použitím pôvodných aranžmánov, má dokonale pod palcom Vlado Valovič. Súčasťou sú aj vokalistky, ktoré dotvárajú atmosféru obdobia 80.&nbsp;rokov. Celkový výsledok je nielen podľa mňa, ale najmä podľa reakcií divákov fantastický.

Vy by ste si na Duchoňa zo speváckej stránky trúfli?

Keď sme už predstavenie začali hrávať, dostal som aj takú otázku a&nbsp;úprimne sa priznám, že možno trošku mi na začiatku bolo ľúto, že nespievam, ale to nie je podstatné. Keď to Andrejka Kozáková a&nbsp;Karol Vosátko písali, spevákov už mali vybratých a&nbsp;ja som bol oslovený na činohernú časť, ktorú som zo srdca prijal, pretože sa pri tomto projekte stretol skvelý tím ľudí. Myslím, že úplne postačí, keď spomeniem, že s&nbsp;kolegom Petrom Trníkom a&nbsp;Karolom Vosátkom sme boli spolužiaci a&nbsp;poznáme sa tridsaťpäť rokov. O&nbsp;chémii medzi nami ani netreba diskutovať. Proces skúšania bol inšpiratívny a&nbsp;v&nbsp;podstate sme si ho skrátili, pretože pri spoločnej tvorbe sme sa nepotrebovali zoznamovať, ladiť jeden na druhého. Tam to fungovalo okamžite perfektne. Čo je navyše príjemné, že do tohto vlaku s&nbsp;nami nastúpil aj Cyril Žolnír, ktorý síce tvrdil, že zatiaľ nemá veľa skúseností s&nbsp;divadlom, ale je úžasný.

Odôvodnil vám režisér Karol Vosátko, prečo si práve vás v&nbsp;rámci spomínanej činohernej zložky vybral ako Karola Duchoňa?

Medzi mnou a&nbsp;Karolom Duchoňom sú v&nbsp;rámci našich životov rôzne prepojenia, paralely… Neviem to presne pomenovať. Režisér Karol Vosátko hneď v&nbsp;úvode vyslovil vetu: „Určite ti v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Duchoňovým životom nebudem musieť veľa vysvetľovať…“ On ma veľmi dobre poznal nielen počas školy, ale aj potom a&nbsp;z&nbsp;jeho pohľadu si myslím, že si ma vybral preto, lebo bolo pre mňa jednoduchšie prijať a&nbsp;pochopiť celú Duchoňovu éru a&nbsp;spôsob jeho života. A&nbsp;mal pravdu. Naozaj chápem, čo Karol Duchoň zažil, pretože som zažil vlastne niečo podobné… Ale tento fakt sa občas ťažko vysvetľuje ľuďom, ktorí nič také vo svojom živote neprežili. Tým chcem povedať, že človek nemusí mať zlý úmysel, ale robí zlé veci, hoci o&nbsp;tom vôbec nevie… Toto sa dialo Karolovi tak, ako sa to dialo aj mne.

To znamená, že režisérovi nešlo o&nbsp;to, či máte s&nbsp;Duchoňom nejakú fyzickú podobu, ale že sa budete vedieť najlepšie vcítiť do jeho života?

Profesionálna odpoveď by znela, že každý herec by sa mal vedieť tejto úlohy zhostiť, no Karol Vosátko, keďže má dlhoročné skúsenosti s&nbsp;divadlom, vedel, že činoherné „party“ budú náročné, pretože sa odohrávajú pomedzi všetky tie nádherné výbušné piesne. A&nbsp;hoci samotné dialógy nie sú dlhé, občas je ťažké po bravúrnych speváckych výkonoch upokojiť divákov a&nbsp;prinútiť ich, aby sa stíšili, vnímali a&nbsp;počúvali, čo hovoríme. Keď sme predstavenie len nedávno uviedli vo Východnej pred päťtisícovým publikom, ktoré bolo rozbláznené pesničkami, uvedomili sme si, že upokojiť ich a&nbsp;presvedčiť, aby sa usadili a&nbsp;počúvali, je veľmi ťažké. A&nbsp;Karol Vosátko si toto od začiatku uvedomoval. Myslím, že práve preto si do úlohy Duchoňa a&nbsp;anjela vybral mňa a&nbsp;Peťa Trníka.

Žijem so všetkým, čím som prešiel, aj s&nbsp;tým dobrým, aj s&nbsp;tým zlým.

Navyše Duchoňove slová z&nbsp;vašich úst majú väčšiu výpovednú hodnotu než z&nbsp;úst ktoréhokoľvek iného herca už len na základe toho, čo ste v&nbsp;úvode spomenuli, a&nbsp;to sú životné paralely medzi vami.

Výpovedná hodnota pri prijímaní diváka určite znamená veľmi veľa a&nbsp;je pravda, že miera zážitku ovplyvňuje túto výpovednú hodnotu. Čím je väčšia, tým by mala byť aj výpovedná hodnota silnejšia.

To, že ponuku zoberiete, ste si vzhľadom na spomínané životné paralely povedali hneď alebo ste to zvažovali?

Ak robím prácu, ktorá má paralely s&nbsp;mojím životom, vždy je tam proces rozhodovania. Je pravda, že vtedy dôkladnejšie zvažujem, či ponuku prijmem. Ale v&nbsp;podstate aj keď je to náročnejšie predstavenie vzhľadom na môj osobný život, raz za čas je dobré vybaviť si momenty, na ktoré by som vo svojom živote najradšej zabudol, a&nbsp;pripomenúť si ich. Už aj rôzne psychologické štúdie ukázali, že nie je dobré vytesňovať, vymazávať nespracované pocity, spomienky, lebo vás potom v&nbsp;nestráženej chvíli samy zaskočia. Žijem so všetkým, čím som prešiel, aj s&nbsp;tým dobrým, aj s&nbsp;tým zlým.

Ale čo sa týka predstavenia, zažil som aj omnoho krutejšiu skúsenosť na pocity, srdce a&nbsp;na mozog. Keď sme skúšali Cyrana z&nbsp;predmestia, dostal som hlavnú postavu Cyrana a&nbsp;Soňa Norisová zas postavu Roxany. Boli sme práve po rozchode. Bola to obrovská láska, ktorú som k&nbsp;nej cítil, ale zrazu som mal v&nbsp;predstavení pomáhať inému, aby sa do neho Roxana zaľúbila… To bolo také strašné, že som s&nbsp;výčitkou volal Paľovi Hammelovi, prečo si vybrali práve mňa. On sa iba zasmial a&nbsp;povedal, že to bude super. (Smiech.) A&nbsp;naozaj to super bolo. Paradoxné je, že hoci som sa celý čas trápil, práve toto predstavenie mi pomohlo rýchlejšie sa z&nbsp;náročnej situácie dostať.

O pochopení a odpustení od ľudí, ktoré obaja potrebovali, sa dočítate na ďalšej strane.

Máte v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Duchoňom odpoveď na to, prečo sa jeho život skončil tak, ako sa skončil?

Keď robíte niečo naplno, je logické, že vám to uberá z&nbsp;nejakej stránky vo vašom živote. A&nbsp;bez vedomého oddychu či relaxácie to skrátka nejde. Najmä pri umeleckých povolaniach, kde človek pracuje s&nbsp;emóciami. To, čo sa stalo Karolovi, sa stalo aj mnohým iným umelcom. Len niektorí sa k&nbsp;tomu priznali, niektorí nepriznali, niektorí to riešia a&nbsp;iní to stále neriešia… V&nbsp;umeleckom svete je to veľmi komplikované.

Ale vždy hovorím, že je nebezpečné chodiť iným do spálne, lebo každý z&nbsp;nás v&nbsp;nej má vlastný bordel. A&nbsp;sú veci, ktoré sa nemajú dostať na svetlo sveta, lebo len máloktorý človek ich pochopí. Len málokto vie cez seba precediť niečo, čo sa stalo niekomu inému… Ľudia väčšinou súdia zo svojho uhla pohľadu, čo nie je dobrá optika a&nbsp;navyše prináša veľa zlého.

A&nbsp;čo sa vás týka v&nbsp;tomto smere?

Aj ja som miloval svoju robotu a&nbsp;milujem ju stále, preto som ju robil naplno a&nbsp;nevšímal som si, že občas treba pribrzdiť, myslieť na oddych… Mal som obdobia, keď som hrával večer v&nbsp;Bratislave, na druhý deň ráno o&nbsp;desiatej v&nbsp;Spišskej Novej Vsi, večer v&nbsp;Žiline a&nbsp;na ďalší deň opäť v&nbsp;Bratislave… Často som pri plánovaní dokonca zabúdal naplánovať čas presunu medzi jednotlivými predstaveniami. Keď som si potom v&nbsp;deň konania predstavenia pozrel kalendár, kládol som si otázku: A&nbsp;kedy sa vyspím? Treba myslieť aj na odpočinok, ktorý je potrebný, lebo potom sa umelcom v&nbsp;živote dejú také veci, aké sa udiali mne…

Ako predstavenie Na srdci mi hraj! prijala najbližšia rodina Karola Duchoňa?

Celá rodina to prijala s&nbsp;obrovským nadšením. Musím povedať, že aj Martin Gyimesi okrem toho, že Duchoňa fantasticky spieva, urobil kus hereckej práce. Nacvičil si jeho pohyby na javisku, čo dcéra Karola Duchoňa Danka veľmi ocenila. Dokonca povedala: „Keď ho vidím, akoby som na javisku videla otca…“ To sú veci, ktoré vháňajú slzy do očí…

Mali ste možnosť vidieť alebo stretnúť Duchoňa aj osobne?

Ja som ho už nestretol. Do Bratislavy som prišiel v&nbsp;roku 1987, ale tým, že som z&nbsp;brandže a&nbsp;kolujú o&nbsp;ňom rôzne historky, mám pocit, že o&nbsp;ňom viem všetko. (Smiech.) Ale zas aj pri tom treba byť opatrný. Nemôžeme veriť úplne všetkému. Z&nbsp;vlastnej skúsenosti som už o&nbsp;sebe počul tritisíc historiek a&nbsp;v&nbsp;skutočnosti som z&nbsp;toho zažil štyri… Ľudia si dokážu vymyslieť, domyslieť, dokonca sa aj osobne zasadiť do konkrétneho príbehu, o&nbsp;ktorom tvrdia, že tam boli, zažili ho, delili sa oň s&nbsp;vami, čo však nie je pravda. Takéto výmysly potom môžu danému človeku veľmi ublížiť, dokonca zvrátiť jeho kariéru či život, a&nbsp;to len preto, že chcú byť súčasťou silného príbehu…

Takže Karola som osobne nepoznal, napriek tomu som ho vnímal s&nbsp;veľkým rešpektom. A&nbsp;čo sa týka historiek spojených s&nbsp;ním, on bol pre mňa svojím príbehom aj svojím životom učiteľom… Bol by som nesmierne rád, keby som cez neho vedel oddeliť a&nbsp;zažiť všetko to úžasné bez toho najhoršieho… Viete, keď poviem, že možno aj vďaka nemu som prežil to, čo som prežil, a&nbsp;žijem ďalej, tak jeho príbeh určite v&nbsp;mojom živote zohral podstatnú rolu.

Ktorá veta, prípadne scénka z&nbsp;predstavenia má pre vás najväčšiu výpovednú hodnotu?

Celé predstavenie je plné takých viet. Vo Východnej sa nám takmer pri poslednej scénke, keď sa ma anjel v&nbsp;očistci pýta: „Prečo ste sa nevedeli skrotiť?“ a&nbsp;ja mu odpovedám: „Celý čas vám vysvetľujem, že som bol mladý, sprostý, žil som naplno a&nbsp;užíval som si život, ktorý som si nakoniec aj sám zničil,“ stalo, že z&nbsp;hľadiska ktosi vykríkol: „Ale spieval si ako boh!“ To znamená, že diváci si Karola Duchoňa zosobnili vo mne. A&nbsp;nato sa ma anjel opýta: „A&nbsp;nie je vám to ľúto?“ A&nbsp;ja mu odpovedám: „Ale je! Pravdaže je…“

To je taká sila! A&nbsp;ľudia to počúvajú, vnímajú naplno a&nbsp;veria, že tomu Karolovi to bolo ľúto, lebo určite bolo. Veď to bol nesmierne citlivý človek. Tým sa s&nbsp;ním spájam a&nbsp;toto spojenie cítim také silné, až si túto silnú vetu dovolím povedať za neho. 

A&nbsp;keď už na záver príde posledný súd, jeden z&nbsp;Karolových obhajcov povie: „Pán anjel, Karol Duchoň nepotrebuje súd, on potrebuje pochopenie a&nbsp;odpustenie.“ Verím, že posolstvo, ktoré toto predstavenie má, naučí ľudí trošku viac chápať, trošku viac vnímať a&nbsp;trošku viac odpúšťať. Veď kto sme my, aby sme súdili? Aj ja som kedysi súdil, ale od života som dostal poriadne zaucho. A&nbsp;s&nbsp;tým zauchom sa zrazu dostavila obrovská pokora k&nbsp;životu, k&nbsp;tej sile, ktorá jednoducho príde a&nbsp;zmetie vás zo zemského povrchu… Málokto si túto silu dokáže uvedomiť. Každý má rád svoj život, myslí si, že je neporaziteľný, má v&nbsp;sebe možno určitú mieru pokory, ale za seba poviem, že ten, kto nedostane zaucho od života, nevie, čo je skutočná miera pokory. Nevie ju merať, lebo ju nemá s&nbsp;čím porovnať. Nevie si uvedomiť, v&nbsp;akej je hladine, či v&nbsp;správnej/nesprávnej, bezpečnej/nebezpečnej. Tým však, samozrejme, nechcem povedať, že teraz má každý človek dostať od života zaucho. Chcem len povedať, že cez seba som sa naučil, že pokora pomáha k&nbsp;lepšiemu videniu sveta… Napríklad v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Karolom Duchoňom som sa opakovane u&nbsp;niektorých ľudí stretol s&nbsp;vetou: „Bol to blb, ale krásne spieval.“ Týmto tvrdením sa však oberajú o&nbsp;polovicu toho, čím a&nbsp;kým naozaj bol. Samozrejme, môžeme ho vnímať iba po povrchu a&nbsp;potom nás budú prekvapovať veci z&nbsp;jeho života alebo si povieme, že aj taký je život a&nbsp;treba odpúšťať… Keby sme vedeli odpúšťať, predovšetkým v&nbsp;našej kresťanskej krajine, bolo by nám ľahšie na duši.

A&nbsp;vám sa pochopenia a&nbsp;odpustenia od ľudí dostalo alebo je to ešte proces?

Každé jedno predstavenie, ktoré hrám, sa modlím, aby sa aj mne dostalo pochopenia a&nbsp;odpustenia od ľudí, pretože som nič vo svojom živote neurobil so zlým úmyslom. Ale môžem len dúfať v&nbsp;ich múdrosť a&nbsp;prekonávať sa každý deň svojou prácou, ktorú robím s&nbsp;obrovskou láskou. Naučil som sa ľudí vnímať, nehnevať sa na nich a&nbsp;najmä odpúšťať im, čo určite nie je ľahké. Často sa mi napríklad stáva, že prichádzam o&nbsp;prácu pre nejaké predsudky, ktoré niektorí ľudia voči mne majú, hoci ma vôbec nepoznajú… A&nbsp;to sú naozaj bolestivé odmietnutia, obzvlášť keď chcem vedieť, čo im v&nbsp;súvislosti so mnou prekáža, ale sami to ani nevedia definovať. Majú skrátka v&nbsp;hlave svoje domnienky o&nbsp;mne, ktorými nepohnem, lebo s&nbsp;nimi nemám nič spoločné. Sú to ich predstavy.

A&nbsp;ďalší proces, na ktorom neustále pracujem, je snaha odpúšťať sebe samému. O&nbsp;to sa snažím každý deň, lebo viete, stále sa mi v&nbsp;hlave vynára moment, ktorý som možno v&nbsp;minulosti potlačil, ale keď sa mi zrazu ukázal pred očami, snažím sa ho prijať, uvoľniť odpor, ktorý vo mne vyvolal, a&nbsp;prepáčiť si… K&nbsp;práci na sebe mi pomohli lekári a&nbsp;terapeuti, ktorých som za svoj život stretol. Oni ma naučili, nazvem to „samoterapii“, ktorá u&nbsp;mňa funguje a&nbsp;darí sa mi. Preto chcem v&nbsp;tejto súvislosti spomenúť a&nbsp;poďakovať sa okrem mnohých iných najmä dnes už nebohému psychiatrovi Andrejovi Mayerovi, ktorý neskutočne rozumel a&nbsp;zároveň aj pomohol mnohým umelcom. Dodával nám silu, múdrosť aj pocit bezpečia. Nikdy na neho nezabudnem. (Úsmev.)

Úprimná spoveď DUŠANA CINKOTU o starých hriechoch i spojení s Duchoňom

Súvisiace články

Túžim po láske: Petra Vajdová verí, že po sklamaniach nájde muža, ktorý prijme aj jej syna

Elánista JANO BALÁŽ odchádza zo Slovenska! Čo bude s legendárnou kapelou?

Chýba jej mužská náruč: Magálová túži po objatí, pochopení, pocite, že ju niekto potrebuje

Pred smrťou zaistil rodinu: DANO HERIBAN odišiel náhle, myslel však na budúcnosť najbližších

Výber pre vás