Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Aj on mal svoje vzostupy a pády, v&nbsp;alkohole hľadal únik od reality, no už piaty rok funguje jeho Mojsej Clinic a&nbsp;pomáha ďalším ľuďom abstinovať. Viac nám o svojej ceste povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Poznáme vás ako dlhoročného muzikanta, ale v&nbsp;poslednom období sa prezentujete aj ako laický terapeut.

Mám viacero tvárí alebo teda pozícií. Posledné roky sa snažím angažovať vo sfére pomoci závislým a&nbsp;ich blízkym. Laická terapia sa stala mojím posolstvom. Nikdy v&nbsp;živote by som nepovedal, že toto presne raz budem robiť.

Našlo si vás to a&nbsp;robíte pre spoločnosť niečo prospešné. Ale ani váš príbeh nie je najľahší, nepijete už päť rokov. Potrebovali ste na to niekoľko pokusov?

Samozrejme, môj príbeh je možno polovične známy aj verejne, ale všetky detaily nie. Človek, ktorý pozoruje môj sled života a&nbsp;udalostí, vie, že tých vzostupov a&nbsp;pádov bolo niekoľko. Aj liečení bolo niekoľko, ale tu vždy platí jedno jediné: netreba sa vzdávať, ani keď človek spadne, netreba tam dlho ležať a&nbsp;treba sa znova postaviť. Keď človek rezignuje a&nbsp;vzdá sa, má to fatálny koniec. Vidíme množstvo príbehov, ktoré sa končia veľmi zle, a&nbsp;možno ja som práve ten príbeh, ktorý sa začal inak, ako bol napísaný. Nastal veľký zvrat deja z&nbsp;mínusu do plusu.

Počuli ste o&nbsp;prípadoch, keď človek dokázal prestať piť na prvýkrát?

Poznám takého jedného človeka. Hovorím, že je to jeden zo stotisíc, ale sú príbehy, keď sa človek takto rozhodne. Muž, o&nbsp;ktorom to viem ja, sa spamätal vtedy, keď sa zobudil v&nbsp;opitosti z&nbsp;predchádzajúceho dňa, doliaty troškou alkoholu hneď ráno. Keď sa poobede znovu zobudil, zistil, že viezol deti do školy autom a&nbsp;ani o&nbsp;tom nevedel. Na ďalší deň si povedal, že s&nbsp;tým končí, povyhadzoval všetky fľašky z&nbsp;chladničky, z&nbsp;bytu a&nbsp;odvtedy sa alkoholu už nedotkol. Je to, myslím, už desať rokov.

Bol skoro na druhom svete. Pokračovanie na ďalšej strane...

Vy ste boli prvýkrát na liečení vo svojich 24&nbsp;rokoch. V&nbsp;akom veku ste začali piť?

Začal som veľmi skoro, niesol som si traumu z&nbsp;detstva, ktorá sa týkala rozvodu rodičov. Chcel by som apelovať na rodičov, aby rozmýšľali, keď sa rozvádzajú, čo všetko sa deje doma a&nbsp;akým spôsobom to vníma dieťa. Sú to potláčané emócie –&nbsp;nevypovedané slová, ktoré v&nbsp;sebe dieťa potláča a&nbsp;nesie si ich uzamknuté v&nbsp;sebe životom ďalej. Napríklad malé 11-ročné dieťa nemá veľa priestoru na to, aby sa vyjadrilo, ako to všetko prežíva, nasáva negatívnu atmosféru toho celého napätia. Niektoré deti to, samozrejme, zvládajú, ale ukáže sa to neskôr inak. U&nbsp;mňa sa to prejavilo tak, že som si alkoholom začal pomáhať. Ten škaredý pocit z&nbsp;detstva som zapíjal alkoholom, aby sa to na chvíľu stratilo. Za triezva som o&nbsp;tom nedokázal hovoriť. Bol som zablokovaný. Ponížený. Keď adolescenta osloví ten krátkodobý účinok a&nbsp;opakuje ho čoraz častejšie, u&nbsp;mladého človeka sa rozvinie závislosť do roka alebo do dvoch veľmi rýchlo a&nbsp;drasticky.

Dá sa povedať, že ste v&nbsp;alkohole hľadali únik od reality a&nbsp;začali ste piť v&nbsp;tínedžerskom veku?

Bol som tínedžer. Prvý stav opitosti som zažil v&nbsp;druhom ročníku na strednej škole. Blokované emócie explodovali. Smiech striedal záchvat plaču. Moment, keď som už mohol skonštatovať, že niečo sa so mnou deje, bol v&nbsp;mojich sedemnástich rokoch, ale ešte som to dokázal nejakým spôsobom ukočírovať a&nbsp;dokončiť školu. Samozrejme, nemal som jednotku zo správania, robil som hlúposti pod vplyvom alkoholu, strácal som sa. Vždy som mal tú najhoršiu známku, ale prospech som mal dobrý. Alkohol som pil každý deň. Zmaturoval som a&nbsp;začal som riešiť svoju závislosť až po základnej vojenskej službe, ktorú som musel vtedy absolvovať.

Ako ste si vtedy uvedomili, že máte problém?

Človek si to niekedy ani neuvedomí, ale keď má v&nbsp;okolí aspoň jedného blízkeho človeka, poprípade ich je viac, ktorí sa nebudú pozerať na to, ako sa devastuje alkoholom, ako mu život uniká pomedzi prsty, a&nbsp;vidia hrozné následky... Mňa našli v&nbsp;strašnom stave. Pár dní som nejedol, bol som vychudnutý, bol som skoro už na druhej strane. Vtedy ma, paradoxne, môj otec po kamarátovej intervencii naložil do auta a&nbsp;odviezol na psychiatriu. Keď som tam vkročil, ani som o&nbsp;tom nevedel, lebo som bol pod vplyvom alkoholu a&nbsp;v&nbsp;zúboženom stave. Po trinástich týždňoch som vyšiel z&nbsp;psychiatrie a&nbsp;abstinoval som po nej desať rokov.

Ako dlho trvalo, kým ste sa z&nbsp;toho dostali a&nbsp;čo všetko ste pre to museli urobiť?

Keď pomáham druhým ľuďom, vychádzam z&nbsp;tých slabých miest či chýb, kde som ja sám urobil chybu, keď som sa po dlhom čase k&nbsp;alkoholu vrátil. Každý závislý človek vie, čo je to recidíva. Väčšina povie, že recidíva patrí k&nbsp;chorobe. Zoberme si film o&nbsp;závislosti od alkoholu Dobří holubi se vracejí. Ja nie som zástanca, aby sa pacienti stále vracali, ale aby žili ďalej v&nbsp;dlhodobej abstinencii, aby sa s&nbsp;nimi inovatívne pracovalo, lebo niektoré liečebne sa metodikou zasekli v&nbsp;roku 1980. Ľuďom ponúkame cez vlastnú skúsenosť aj verziu tej mojej cesty, akou som išiel, rozoberáme dôvody, prečo som padal, aby tomu predišli a&nbsp;nerobili rovnaké chyby. Chcú jednoducho vedieť, ako sa to podarilo práve mne, a&nbsp;nasledovať ma. Spokojne si žiť.

Čo vás najviac motivovalo a&nbsp;čo vám pomáhalo v&nbsp;najťažších situáciách?

Keď som mal 24&nbsp;rokov, už som mal ročného syna. Pomáhala mi motivácia urobiť to a&nbsp;žiť pre neho. Jeho mamu odrádzali od toho, aby ďalej žila so mnou, a&nbsp;hovorili, že toto sa už nedá nejakým spôsobom vyriešiť. Vraj keď tomu človek raz prepadne a&nbsp;vracia sa k&nbsp;tomu v&nbsp;určitých epizódach, je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa z&nbsp;alkoholu dostane. Keď som si vypočul takýto rozhovor spoza dverí psychiatrickej ambulancie, sedel som akurát na lavičke a&nbsp;spýtal som sa sám seba, či ja som taký človek, že by som toto nezvládol. Keď som potom zbadal svojho ročného syna na chodbe, ako sa ku mne to nevinné dieťatko rozbehlo, to bola taká vzpruha a&nbsp;sila. Silný impulz. Musel som premeniť tú šancu a&nbsp;zažil som krásne obdobie, keď vyrastal, a&nbsp;všetko okolo toho.

Môžete nám viac priblížiť odvykací proces? Ako to prebieha a&nbsp;ako to znášalo vaše telo?

Proces odvykania od alkoholu je veľmi zložitá vec. Keď si niekto myslí, že to zvládne za tri mesiace, čo je nastavená liečba, v&nbsp;Poľsku je napríklad pol roka a&nbsp;sú aj intenzívne 28-dňové liečby, je na omyle. Treba sa zamyslieť nad tým, ako dlho trvalo, kým človek prepadol závislosti, koľko času tomu venoval. Zhruba presne toľko času tomu treba venovať spätne. Povedal by som, že jeden rok je základná os a&nbsp;dva roky sú také, že človek už je za bariérou toho celého a&nbsp;vie asi, akým spôsobom má kráčať životom ďalej. Niektorí v&nbsp;doliečovaní pokračujú do konca života. Komunita abstinujúcich má veľkú silu.

Prvým krokom v&nbsp;liečbe je príprava. Toto sa u&nbsp;nás často veľmi nedeje. Človek sa ocitne na stoličke u&nbsp;psychiatra, kde mu doktor odporučí odvykaciu pobytovú liečbu. Človek ani nevie, do čoho ide, nemôže si vybrať. Napíšu mu tam liečebňu a&nbsp;jednoducho ide. Som zástanca toho, že najprv s&nbsp;tým človekom treba urobiť motivačný rozhovor, prečo by mal túto odvykačku podstúpiť, pripraviť ho na to. Najprv ho čaká detoxikácia. Ide o&nbsp;detoxikačný program, tým som prešiel aj ja. Prvé dni som bol na akútnom oddelení, kde pod odborným lekárskym dohľadom človek triezvie, vníma okolitý svet, čo je veľmi dôležité. Apelujem na všetkých ľudí, že treba triezvieť pod odborným lekárskym dohľadom, pretože nie každý to zvládne. Sú závislí ľudia, ktorí bez prísunu alkoholu môžu okamžite skolabovať, aj na to treba prihliadať.

Potom je odvykacia liečba. Počas prvého mesiaca sa rieši najmä fyzická závislosť, človek sa trasie, je nepokojný, nemá koordinovaný pohyb. V&nbsp;druhom mesiaci sa zameriava na psychickú závislosť, keď sa terapeuticky pracuje na tom, čo nám spúšťa to pitie. Ako riešime isté situácie. Učíme sa, že keď sa niečo deje, nesiahame hneď po alkohole, problém sa dá riešiť aj inak. Pracuje sa terapeuticky v&nbsp;skupinách. Počas tretieho mesiaca dochádza k&nbsp;stabilizácii, keď by si už človek mal plánovať prvé kroky, čo bude robiť, akým spôsobom bude reagovať na provokatérov, ktorých stretne vonku. Slovensko je proalkoholová krajina, je veľmi zložité byť abstinentom. Nástrahy sú všade. Keď sa otvoria brány liečebne, mnohí si myslia, že je to už za nimi a&nbsp;choroba je preč. Závislosť od alkoholu a&nbsp;akákoľvek iná závislosť je neliečiteľná smrteľná choroba. Buď abstinujem, alebo pomaly zomieram. Nikdy som sa z&nbsp;toho nevyliečil a&nbsp;nikdy nemôžem povedať, že som vyliečený. Dokážem s&nbsp;tým žiť, ale som abstinujúci alkoholik. To treba vedieť prijať.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Alkoholizmus je choroba, zákerná závislosť, a&nbsp;hoci nad ňou človek vie zvíťaziť v&nbsp;zmysle, že je abstinent, nie je potom stále odsudzovaný spoločnosťou? Cítili ste aj vy, že vás ľudia stále odsudzujú?

Je asi desať percent ľudí, ktorí vždy povedia –&nbsp;Mojsej ožran. Tí väčšinou nevedia riešiť vlastné zlyhania a&nbsp;majú potrebu ukázať na niekoho prstom. S&nbsp;tým sa takisto treba zmieriť, ja im ten názor neberiem, ale ani ho nijak neriešim. Patrí to k&nbsp;životu. Polovica ľudí polemizuje, v&nbsp;podstate vám drží palce, keďže alkoholizmus vidia aj vo svojej rodine. Uvedomujú si, že tam je tento problém, ale nevedia sa naštartovať a&nbsp;môžete to byť práve vy, keď ste na očiach, ako som bol ja, kto ich k&nbsp;tomu motivuje a&nbsp;navedie. Veľa ľudí sa aj takto ocitlo na liečení a&nbsp;zabojovalo o&nbsp;seba. Zvyšné percento ľudí sú vaši podporovatelia, fanúšikovia a&nbsp;tú ideu šíria ďalej. Naberám z&nbsp;nich veľa energie a&nbsp;teším sa z&nbsp;toho. Malé množstvo ľudí čaká, že si vypijem, ale musím ich sklamať, žijem si pekne a&nbsp;abstinujem.

Prečo ste sa rozhodli založiť Mojsej Clinic?

Dlho som mal tú myšlienku v&nbsp;hlave, ale vždy som od toho upustil. Dotlačili ma do toho až ľudia z&nbsp;môjho blízkeho okolia a&nbsp;odborníci adiktológovia, lebo som na očiach verejnosti. Chceli, aby som to začal prevádzkovať a&nbsp;ukázal ľuďom, že sa dá žiť bez alkoholu. Málokto má možnosť hovoriť z&nbsp;vlastnej skúsenosti, tak som sa na to dal. Už piaty rok je tento projekt veľmi úspešný a&nbsp;žiadaný. Venujeme sa prevencii drogových závislostí po školách, poradenstvu. Človeka sprevádzame procesom liečby. Buď nám zavolá on, alebo jeho blízki. Debatujeme so závislým, máme najprv konzultáciu, rozhovor, ktorý je nezáväzný, nikto ho do ničoho netlačí. Teraz je suchý február, keď si môže zdravá populácia vyskúšať, aké to je mesiac abstinovať. Túto možnosť dávame aj my ľuďom vždy na štarte. Ich organizmus vždy jasne odpovie, ako sú na tom. Väčšinou vydržia dva-tri týždne, maximálne mesiac a&nbsp;zase sa k&nbsp;alkoholu vrátia. Vtedy už začneme uvažovať nad pobytovou liečbou, riešime, aké sú možnosti. Klientov sprevádzame na tej tŕnistej ceste. Ideme krok po kroku, ideme cez liečebňu, potom nasleduje doliečovací proces. Väčšina ľudí má záujem presne o&nbsp;tú cestu, ktorou som išiel ja. Je dobre mať vždy niekoho na telefóne, kto vám presne povie, čo sa deje, prečo sa to deje a&nbsp;ako na to správne reagovať. Som reklama na to, že sa dá z&nbsp;toho vyjsť, dá sa dostať z&nbsp;obrovských problémov a&nbsp;byť svojou najlepšou verziou.

Viete, koľkým ľuďom ste už približne pomohli?

Nedá sa odhadnúť, koľko takýchto telefonátov sme už mali. Viacerým ľuďom sme pomohli od bodu, že boli ponorení v&nbsp;alkohole, a&nbsp;teraz to je už rok alebo rok a&nbsp;pol, čo abstinujú. Máme klientov, ktorí abstinujú už tri alebo aj štyri roky. Neviem, či je to málo alebo veľa, ale takýchto ľudí je 37, ktorých sme nasmerovali k&nbsp;dlhodobej abstinencii a&nbsp;ktorí prešli celou tortúrou. Ostávame v&nbsp;kontakte. Stretávame sa v&nbsp;doliečovacom procese. Väčšinou sú to ľudia, ktorí viackrát spadli a&nbsp;vyskúšali rôzne možnosti a&nbsp;potom si vybrali túto. Vždy niekto pribudne, ale ojedinelo aj ubudne. Aj keby to bol len jeden ľudský život, stojí to za to.

Čo vás naučila táto náročná cesta?

Teraz sa mi to už jednoduchšie hovorí, ako keď je človek na kolenách a&nbsp;nevie, prečo sa to deje, a&nbsp;trpí a&nbsp;je strašne zdeptaný. Abstinencia alebo celý môj tienistý príbeh ma naučil mnohému. Hlavne pokore a&nbsp;viere v&nbsp;seba samého. Ako najlepšie žiť. Robil som v&nbsp;minulosti chyby, nereagoval som správne, nerobil som správne kroky a&nbsp;už som sa naučil zastaviť sa –&nbsp;pomenovať chybu, opraviť ju a&nbsp;ísť ďalej bez toho, aby som tú chybu naďalej opakoval. Ďalej ma to naučilo, že nie vždy mám vo všetkom pravdu, ale môže ju mať aj človek, ktorý sedí oproti mne alebo je na druhej strane telefonátu a&nbsp;vymotal ma z&nbsp;toho von. Takto ľudí vymotávame z&nbsp;toho uzavretého kruhu aj my s&nbsp;mojím tímom.

Temná minulosť Braňa Mojseja: Zapíjal bolesť, dnes je všetko inak! Žijem si pekne a abstinujem

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Temná minulosť Braňa Mojseja: Zapíjal bolesť, dnes je všetko inak! Žijem si pekne a abstinujem

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Veronika náhle prišla o svoje dieťatko: Neuveriteľné, čo pre ňu spravili v nemocnici a v práci

Neúprosná rakovina: Kvôli liečbe predala byt, no nestačilo to! Slováci ju nenechali v štichu

Po svadbe sa začal boj: Katarína porazila rakovinu prsníka! Zachránila ju drahá imunoterapia

Výber pre vás