Jana Homolová

Náš rozhovor vzniká krátko pred nakrúcaním relácie Hit roka, v&nbsp;ktorej si pripomenieme rok 1976, teda rok vášho narodenia. RTVS je zároveň televíziou, ktorá odštartovala vašu kariéru. Ako si na toto obdobie spomínate?

Musím povedať, že mňa herectvo bavilo už odmalička, ale postupom času som si myslela, že to bude len moja vášeň a&nbsp;vyštudujem psychológiu alebo sociológiu. Napokon som vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU, čo bolo v&nbsp;mojom živote úžasné a veľmi kreatívne obdobie. Vtedy som pochopila, že chcem robiť veci, ktoré súvisia s&nbsp;kreativitou. Skončila som školu, odišla som pracovať do bábkového divadla v&nbsp;Taliansku, a&nbsp;keď som sa vrátila domov, istý čas som dokonca pracovala vo farmaceutickej firme. Následne ma oslovil režisér Karol Vosátko a&nbsp;vďaka nemu som sa stala súčasťou divadla GUnaGU, v&nbsp;ktorom pôsobím dodnes. Vtedy produkčná spoločnosť Maja pripravovala pre vtedajšiu STV skeč šou a&nbsp;vďaka môjmu pôsobeniu v&nbsp;GUnaGU sa začala moja televízna kariéra.

Takže vy ste sa do televízie dostali cez kasting?

Áno, aj s&nbsp;Danom Danglom, s&nbsp;ktorým som v&nbsp;GUnaGU účinkovala v&nbsp;predstavení Modelky. Tým, že sme sa dostali do užšieho výberu, začali sme spolupracovať a&nbsp;vyrábať reláciu SOS, ktorá sa však podľa mňa dala pozerať až po nejakom roku, keďže sa postupne kreovala. (Smiech.) Ale je pravda, že STV, dnes RTVS, nám dala priestor a&nbsp;odvtedy nás to katapultovalo do televíznej tvorby. 

Petrinu televíznu kariéru odštartovala relácia SOS. Pamätáte si ju ako Papeky? 😆

Relácia SOS sa začala vysielať v&nbsp;roku 2004, budúci rok ubehne 20&nbsp;rokov od jej uvedenia, čo si už dnešní mladí ľudia ani nemôžu pamätať. V&nbsp;rámci relácie ste vytvorili mnoho ikonických postáv, ktoré medzičasom zľudoveli. Dnes niečo podobné, len na internete, robia komici ako Fero Joke či Evelyn.

Vďaka internetu sa vyrojilo veľké množstvo nádejných komikov, ktorí už nepotrebujú televízny štáb na to, aby dokázali vytvoriť vtipné videá. Mnohí mladí komici ma bavia a&nbsp;veľmi im držím palce.

Koho z komikov rada sledujete na sociálnych sieťach?

Samozrejme, Evičku, Fera, ale páči sa mi aj chalan, ktorý si napríklad hovorí Jovinečko (Filip Jovanovič, pozn. red.). Začal tepovaním kobercov, ale je veľmi všestranný a&nbsp;jeho práca ma baví. Alebo sa mi páči Hello Klaudi (Klaudia Rusnáková, pozn. red.).&nbsp; Títo ľudia majú vo svojej tvorbe obrovskú slobodu. Môžu v&nbsp;podstate robiť, čo chcú, bez nejakej inštitucionalizovanej dramaturgie a&nbsp;na nich samých záleží, či ľudí zaujmú alebo nie.

Viete si predstaviť začať robiť vtipný obsah pravidelne na sociálne siete?

Aktuálne mám toľko práce a&nbsp;toľko projektov, ktoré ma z&nbsp;pracovnej stránky napĺňajú, že si neviem predstaviť, ako by som niečo podobné stíhala robiť. Možno raz za čas by som si vedela predstaviť natočiť a&nbsp;publikovať vtipné video, ale robiť to pravidelne, aby som „kŕmila“ algoritmy a&nbsp;rozširovala publikum, to si predstaviť neviem, lebo ani práca vytvárania obsahu na internet nie je jednoduchá a&nbsp;zároveň je veľmi časovo náročná.

RTVS bola pri vašich televíznych začiatkoch. Dnes už síce účinkujete naprieč všetkými televíziami, napriek tomu –&nbsp;ako vnímate práve túto televíziu?

Keďže som na tomto mieste dostala svoju prvú televíznu príležitosť, navždy budem vnímať tento priestor ako úžasný a&nbsp;očarujúci. Obzvlášť skvelé bolo, že v&nbsp;danom období nám do našej práce nikdy nikto nehovoril. A&nbsp;s&nbsp;chalanmi ako Peťo Sklár, Roman Pomajbo, Dano Dangl a&nbsp;Karol Vosátko, ktorý to režíroval, na túto éru dodnes radi spomíname. SOS bolo ako také pokusné laboratórium, v&nbsp;ktorom sme skúšali a&nbsp;overovali si veci, humor, ľudí, čo funguje a&nbsp;nefunguje. (Úsmev.)

<strong>Som len obyčajný rodič: Petre Polnišovej pomohla až rada vzácna od psychologičky &gt;&gt;&gt;</strong>

Pri našich rozhovoroch sa vás opakovane zvyknem pýtať aj na tému materstva a&nbsp;rodičovstva, lebo viem, že tieto témy a&nbsp;ich študovanie, prípadne riešenie s&nbsp;odborníkmi, vás baví. Máte doma dvoch synov vstupujúcich do puberty. Aké to je?

Musím sa priznať, že puberta je úplne nová etapa rodičovstva. (Smiech.) Niektorých rodičov to možno vystraší, ale mňa toto obdobie baví, pretože každý deň so sebou prináša niečo nové. Deti skrátka urobia, vymyslia, vyvedú vždy niečo iné, takže nikdy nie je nuda. A&nbsp;vlastne už ani nie sú deti, lebo sa s&nbsp;nimi dá komunikovať pomaly ako s&nbsp;dospelými. Je to mimoriadne zaujímavé obdobie, ktoré slúži na to, aby sa deti odpútali od rodičov, čo je prirodzené, že majú vzdor, začínajú sa viac stavať do opozície a&nbsp;občas na základe toho vzniknú konflikty.

A&nbsp;áno, som človek, ktorý je v&nbsp;kontakte s&nbsp;mnohými psychológmi, ktorí sa venujú aj tejto téme, a&nbsp;vlastne každý z&nbsp;nich hovorí, že toto obdobie je potrebné len prežiť. To je zdravý vývoj dieťaťa, keď sa proti rodičom vzbúri. Neskôr mu to uľahčí jeho odchod od rodičov a&nbsp;zároveň rodičia sa s&nbsp;odchodom dieťaťa ľahšie vyrovnajú. Vzájomne sa teda snažíme, uľahčovať si toto obdobie. (Smiech.)

Tá je náročná. (Smiech.) Denne riešite milión vecí a&nbsp;ja nie som Budha, aby som všetko vydržala, ale napríklad v&nbsp;období môjho dospievania sa nenosilo, že by dieťa malo vyslovovať svoje pocity a&nbsp;názory. Generačne si však všímam, že práve takto vychované deti, naopak, vychovávajú svoje deti k&nbsp;dialógu, snažia sa ich omnoho viac počúvať, lebo keď svoje deti začnete počúvať, uvedomíte si, aké sú veľmi múdre napriek svojmu nízkemu veku. A&nbsp;teraz nemám na mysli len svoje deti, ale deti všeobecne. Som rada, že sme sa tak trošku začali medzigeneračne podstatne viac počúvať.

A&nbsp;bývajú aj situácie, keď si naozaj neviete rady?

Samozrejme. A veľmi často. (Smiech.) V podstate sa stále pýtam buď svojej psychologičky, prípadne každého, kto sa touto témou aktuálne zaoberá. (Smiech.) Zároveň o&nbsp;tom čítam veľmi veľa literatúry, lebo mňa rodičovstvo, výchova detí, ich vývoj nesmierne fascinujú, a&nbsp;keď ma niečo baví, vždy sa v&nbsp;danej oblasti následne snažím dovzdelať.

Ale, samozrejme, je to každodenný boj. (Smiech.) A&nbsp;rovnako ako naši rodičia museli vydržať v&nbsp;puberte s&nbsp;nami, musíme to vydržať aj my. Občas je potrebné niektoré situácie obrátiť na žart, lebo aj u&nbsp;nás doma niekedy padajú hlášky o&nbsp;tom, že som najhoršia na svete. (Smiech.) Snažím sa to prežiť. Myslím, že to je heslo pre všetkých rodičov, ktorí majú deti v puberte. (Úsmev.)

Aká rada vám v&nbsp;rámci rodičovstva pomohla najviac?

Jediný návod na prežitie, ktorý mi takisto poradila moja psychologička a&nbsp;je fantastický, je: „Petra, vy ste len taký obyčajný rodič. A&nbsp;ako obyčajný rodič máte právo na chyby tak, ako naše deti majú právo na chyby.“ Vďaka tejto vete sa mi veľmi uľavilo. Isté obdobie som totiž mala pocit, že musím byť ako rodič v&nbsp;príručke. Snažila som sa, aby bolo všetko perfektné, dokonalé, až som sa z&nbsp;toho dostávala do úzkostí a&nbsp;viem, že som v&nbsp;tom nebola sama. Mnohí rodičia boli zúfalí z&nbsp;toho, ako dobre vychovať dieťa, lebo je o&nbsp;tom mnoho literatúry, podcastov, koučov, čo je, samozrejme, v&nbsp;poriadku, ale netreba si z&nbsp;toho vyrobiť úzkosť. Sme všetci z&nbsp;mäsa a&nbsp;kostí, robíme chyby a&nbsp;niektoré veci sa nám podaria viac, niektoré menej. Naši rodičia tieto príručky nemali a&nbsp;sme tu. (Smiech.)

<strong>V producentskej práci sa našla a začiatkom januára uvedie nový film &gt;&gt;&gt;</strong>

Začiatkom nového roka uvediete do kín nový film Jedeme na teambuilding. Vyzerá to tak, že práca producentky vás chytila.

(Smiech.) Priznávam, veľmi ma to baví a&nbsp;dúfam, že v&nbsp;tejto práci budeme aj ďalej pokračovať. Je to naša rodinná firma spolu s&nbsp;mojím mužom. Zároveň sa vždy spojíme aj s&nbsp;iným producentom, lebo vytvoriť film je časovo aj finančne nákladné. A&nbsp;je pravda, že práca producentky ma chytila.

Samozrejme, veľmi mi pomohlo, že môj manžel dlhé roky robil distribúciu filmov, takže sa v&nbsp;tejto brandži vyznal. Boli sme teda ideálne spojenie, pokiaľ ide o&nbsp;filmovú produkciu. Ja sama by som asi nenabrala odvahu pustiť sa do produkovania filmov, ale práve môj muž ma povzbudil, aby sme do niečoho takého šli, a&nbsp;myslím, že sme urobili dobre. (Úsmev.)

Je to československá komédia, čo som veľmi rada, keďže ja som ešte československé dieťa. Napriek tomu, že sme sa ako štáty rozdelili, v&nbsp;našom filme sa nás snažíme opäť spájať. Je to veľmi bláznivá až drzá komédia s&nbsp;veľmi dobrým obsadením. Na podobnom projekte sme ešte doteraz nepracovali. Pri samotnej tvorbe sme sa však veľa nasmiali. Myslím, že sa je na čo tešiť. (Úsmev.)

Režisérkou je opäť Zuzka Marianková, s&nbsp;ktorou ste spolupracovali aj na filme Známi neznámi.

Áno, rozhodli sme sa pre Zuzku, lebo my sme pracovne veľmi prepojené. Napriek tomu, že Zuzka má len tridsať, je veľmi vyzretá, dokonca ju na pľacirešpektujú aj starí bardi. Veľmi dobre sa mi s&nbsp;ňou spolupracuje, pretože vie pri práci vytvoriť pokoj. Je to talentovaná režisérka a&nbsp;určite to nebola naša posledná spolupráca.

Čo sa týka hereckého obsadenia, išli ste cez kasting alebo ste niektoré úlohy ponúkli osvedčeným kolegom/kamarátom?

S&nbsp;väčšinou hercov, ktorí si v&nbsp;našej komédii zahrali, som už v&nbsp;minulosti hrala, ale osobne mám vždy rada, keď sa vo filmoch objavia aj nové, neokukané tváre. Nie som zástancom toho, aby bol film postavený na piatich známych hereckých osobnostiach, ktoré sú v&nbsp;podstate stále na obrazovke, práve preto sme išli cez kasting, s&nbsp;ktorým nám pomohla Peťka Svarinská, kastingová režisérka. Na základe jej odporúčaní sme potom pozvali hercov na kasting a&nbsp;filmové úlohy obsadili.

Viem, že okrem tohto filmu, pripravujete aj viacero iných projektov. Túžili ste napríklad do niektorého z&nbsp;nich obsadiť dnes už nebohého kamaráta a&nbsp;kolegu Dana Heribana (†43), s&nbsp;ktorým ste vytvorili ikonickú dvojicu v&nbsp;seriáli Horná Dolná?

S&nbsp;Dankom sme mali plány, ale, bohužiaľ, stalo sa to, čo sa stalo, a&nbsp;už nič z&nbsp;toho, na čo sme sa tešili, nezrealizujeme. Neprejde deň, keď by som na neho nepomyslela. Musím sa priznať, že jeho odchod ešte stále nemám za sebou. On bol herec a&nbsp;kamarát, s&nbsp;ktorým sme veľa spolupracovali a&nbsp;boli sme v&nbsp;neustálom kontakte. V&nbsp;podstate s&nbsp;jeho manželkou Kamilkou sa o&nbsp;tom, čo sa stalo, rozprávame, spomíname na to, čo všetko sme spolu ešte chceli urobiť. My sme sa mali naozaj radi. 

Myslím, že taký typ širokospektrálneho herca, ako bol on, nám bude aj v&nbsp;rámci našej práce ne­smierne chýbať. Veľmi sme si sadli pri práci. On nebol typ herca, ktorý si prečítal scenár a&nbsp;povedal vety naspamäť. Obaja sme na pľaci veľmi veľa tvorili, premýšľali, vymýšľali, hľadali spôsoby, ako vylepšiť naše repliky. Horná Dolná bola pre nás nezabudnuteľnou prácou. Dodnes, hoci seriál sa už skončil, má celý náš tvorivý tím stále fungujúci spoločný čet, kde sme všetci účastníci Hornej Dolnej. Z času na čas si napíšeme. Horná Dolná bola výnimočný projekt, ale vo všeobecnosti mám šťastie, že som robila na mnohých výnimočných projektoch, na ktoré doteraz ľudia spomínajú. 

K&nbsp;Dankovmu odchodu ešte poviem, že to bol pre nás všetkých obrovský šok a&nbsp;vlastne stále je. Úprimne sa priznávam, že niekedy aj zabudnem, že už medzi nami nie je. Stále si nechcem jeho odchod pripustiť. Všetci, ktorí sme ho poznali a&nbsp;mali sme ho radi, robíme všetko pre to, aby sme jeho odchod predýchali a&nbsp;šli ďalej, lebo taký je život. Je to pre nás nesmierna strata.

Tak veľmi jej chýba: Petra Polnišová si náhly odchod Dana Heribana (†43) stále nechce pripustiť

Výber pre vás

Tak veľmi jej chýba: Petra Polnišová si náhly odchod Dana Heribana (†43) stále nechce pripustiť

Súvisiace články

Kto jej dáva silu? TENTO inšpiratívny človek má v živote ANETY PARIŠKOVEJ špeciálne miesto

Ťažká diagnóza preskúšala vzťah moderátorky Anety Pariškovej a jej manžela: Som jeho dlžníčka

Mnohí im neverili. O šťastie vo vzťahu museli Zdena Studenková a Braňo Kostka bojovať

Výber pre vás