Bývala na Gaštanovej ulici, internát mala na Botanickej, fakultu v Nitre na Tulipánovej, katedra botaniky v Bratislave je na Révovej.

K stromom sa dostala ešte na strednej škole. V Kežmarku, kde sa narodila, chodievala okolo starých stromov, ktoré ju fascinovali. Chcela vedieť, ako dokážu narásť do takých ohromných rozmerov a dosiahnuť taký vysoký vek.

Týmto záhadám sa v súčasnosti venuje na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ako dokážu stromy dosiahnuť taký vysoký vek?

Stromy nestarnú ako živočíchy. Krátkoveké stromy rastú rýchlo, majú menej husté drevo náchylnejšie na poškodenie a choroby, zároveň majú aj vzájomne prepojené dráhy, ktorými vedú vodu a živiny z koreňového systému. Ak má napríklad breza poškodený koreň, ovplyvní to celú korunu.

Borovice dlhoveké v kalifornských horách to majú zasa zariadené tak, že jeden koreň vyživuje iba jednu vetvičku koruny. S jedným poškodeným koreňom teda odumrie iba jedna vetvička. Zvyšok prežije. Je to akoby skupina organizmov.

V tomto prípade už nemôžeme posudzovať starnutie jedného organizmu, ale celej populácie. Každý strom má v rámci jedného kmeňa akoby veľa menších stromčekov. To, do akej miery sú vzájomne prepojené, určuje, aký dlhoveký bude strom.

Ešte väčším extrémom sú klonálne systémy. Tie pochádzajú z jednej materskej rastliny, no rastú ako jednotlivé mladé stromy prepojené koreňovým systémom. Odhaduje sa, že takáto populácia jedného druhu topoľa v Utahu môže mať aj 80 000 rokov. Takto funguje nesmrteľnosť stromov v praxi.

Čo ich obmedzuje v tom, aby žili večne?

To, čo u stromov považujeme za degradáciu vekom, je skôr spojené s ich veľkosťou. Ak by mal strom rásť rovnakým tempom do výšky a do šírky, musel by budovať čoraz viac hmoty. S vekom sa ich rast spomaľuje. Výšku stromu obmedzujú fyzikálne limity. Vodu a živiny dokáže vytlačiť iba do obmedzenej výšky. Rast sa prirodzene zastavuje.

Prečo stromy zomierajú?

Z vonkajších príčin. Stáva sa to, keď už nedokážu vyživiť svoju hmotu. Strom časom oslabuje, môže byť ľahšou korisťou pre škodcov. Príčinou smrti stromov môže byť aj hniloba, ktorá sa dostane do kmeňa.

Čo teda určuje dĺžku ich života?

Vek organizmov určuje rovnováha medzi investíciou do rozmnožovania a do zachovania samého seba. Ak organizmus nedokáže prežiť ťažšie obdobie, nemá pre neho zmysel investovať do obnovy vlastných buniek. Viac investuje do potomstva.

Napríklad myš má šancu dožiť pár rokov, kým ju v prírode niečo zožerie, alebo kým zamrzne. Nemá význam, aby mala bunky schopné dožiť sa sto rokov.

To je nespravodlivé. Kto to tak vymyslel?

Evolúcia s prírodným výberom. Čím sú živočíchy staršie, tým sa znižuje ich schopnosť privádzať na svet potomstvo. No u stromov sa táto schopnosť vekom neznižuje. Storočný strom dokáže vytvoriť rovnaké množstvo semien ako tisícročný. Preto je investícia do vlastnej dlhovekosti zároveň investíciou do potomstva.

Keď ste už zablúdili do živočíšnej ríše... V poslednom období sa stále viac hovorí, že aj zvieratá majú podobné pocity ako ľudia. Ako je to so stromami a s rastlinami vôbec?

O pocitoch rastlín môžeme hovoriť len ťažko, no celkom určite majú zmysly. Majú napríklad viac receptorov svetla ako človek. Je pre ne veľmi dôležité vedieť, či slnko práve zapadá, alebo vychádza. Podľa toho otvárajú alebo zatvárajú kvety.

Nie je potvrdené, že by rozlišovali rôzne zvuky, no vnímajú vibrácie a dotyk. Rastliny nemajú rady dotyky. Znamenajú pre ne ohrozenie. Nemôžu sa brániť tým, že odídu. Môžu však zmeniť rast. Ak sa budeme dotýkať jedného listu, časom môžeme vidieť, že rastlina sa rozvíja viac na strane, na ktorej sa jej nikto nedotýka.

Majú aj čuch a chuť. Dokážu si navzájom posielať signály uvoľňovaním plynných látok a cítia tiež prítomnosť živín v pôde. Podľa toho vedia, v akom prostredí rastú a či sa pri nich vyskytujú organizmy, ktoré by ich mohli poškodiť.

Existuje tajný život stromov?

Vedci zistili, že koreňový systém stromov v lese je vzájomne prepojený pomocou húb, s ktorými žijú v symbióze. Stromy im poskytujú produkty fotosyntézy a huby im za to dodávajú vodu a minerály, umožňujú im aj prenos informácií. Takto sa navzájom dozvedia, ak niektorý strom chradne a môžu mu pomôcť dodaním živín, alebo dokážu koordinovať čas kvitnutia.

Spanikáriť, tak ako to poznáme zo živočíšnej ríše, nemôžu. Môžu sa však včas na očakávaný problém pripraviť. Môžu škodcom ich listy prestať chutiť, alebo začnú byť až jedovaté. Niektoré dokážu vonnými látkami privolať aj predátora, ktorý sa škodcami živí. K tomu jedince s poškodenou korunou dokážu prijímať živiny od svojich susedov.

Ako je to s lykožrútom? Moji kamaráti lesníci hovoria, že les treba upratovať. Moji kamaráti ochranári zasa hovoria, že si les poradí aj sám a netreba robiť nič.

Prirodzený les si dokáže poradiť aj sám, v tomto zastávam skôr názor ochranárov. Bohužiaľ, väčšina lesov na Slovensku nie je prirodzená. Cesta k prirodzenému lesu, v ktorom fungujú mechanizmy samoobnovy, pri nich vedie cez kalamitné štádiá a môže trvať desiatky rokov.

Kompromisom je rozumné hospodárenie v lesoch. Ak vytneme naraz celý les, tak sa s ním stráca aj celý systém komunikácie stromov. Ak rozumne vyberáme stromy na výrub, výsledok nás môže obohatiť tak, že budúce generácie stromov budú kvalitnejšie. Staré stromy dokážu vychovať svoje potomstvo.

Les vie, že ho likvidujú a rúbu stromy jeden za druhým?

Áno, no nič s tým nenarobí. Stromy môžu začať produkovať stresové signály v listoch, to im však nepomôže.

Dá sa v lese hospodáriť rozumne?

Je dôležité zachovať najkvalitnejšie stromy. Problémy so škodcami sú akoby preteky v zbrojení. Stromy isto hľadajú cestu, ako vyprodukovať nejakú látku, ktorá mu nebude chutiť.

Vedia vianočné stromčeky, že idú na smrť?

Keď vytnete strom, tak to vie. Prestane dostávať signály a fytohormóny produkované v koreňoch.

Takže nemôže mať radosť spolu s nami?

Otázka pocitov stromov je zložitá. Rastlina vie, že došlo k jej poškodeniu. Nemá však receptory bolesti ako my. Boli by jej nanič, pretože sa nemôže odtiahnuť od zdroja bolesti. Môže len prispôsobiť rast problému, ktorý ju ohrozuje. Vyťatiu sa už neprispôsobia.

Dal by sa vianočný stromček nejako vrátiť do života?

Ani nie. Keby to bola ľahko zakoreniteľná vŕba, tak by to šlo. Ale ihličnany to nedokážu.

Je lepšie kúpiť si stromček v kvetináči a po sviatkoch ho niekam zasadiť?

Koreňový systém takýchto stromčekov je veľmi oklieštený na to, aby sa ujali. Prekáža im aj tepelný šok, pri ktorom sa popletie ich rytmus. Dajú sa však zohnať stromčeky, ktoré sú už od začiatku pestované v kvetináčoch na tento účel a tie sa pri správnej starostlivosti a postupnom zvykaní na zmeny teploty dajú neskôr zasadiť. Nečakajte však žiadny košatý strom, takéto stromčeky bývajú maličké.

Mávate naozajstný, ale živý či skôr dožívajúci vianočný stromček alebo umelý?

Naozajstný. Je to ekologickejší prístup, ako mať umelý stromček pri výrobe ktorého sa uvoľňuje do životného prostredia množstvo škodlivých látok. Väčšinu vianočných stromčekov pestujú na plantážach. Okrem sviatočnej radosti produkujú počas rastu kyslík.

Ich likvidácia by mala byť tiež ekologická a šetrná k prírode. Vhodným riešením sú aj drevené stromčeky so živými halúzkami alebo stromčeky z prírodných materiálov.

So stromami je spojená aj tajomná mytológia.

Strom je v podvedomí ľudstva mocný symbol. Je to symbol poznania či os, ktorá spája podsvetie so svetom bohov. Kmeň je os sveta. Mnohé kultúry nezávisle na sebe uctievali rôzne druhy stromov. Dub býva spájaný s hromovými božstvami, pretože vďaka jeho hlbokému koreňovému systému do neho často udiera blesk.

Medzi magické stromy patrí aj jarabina s krvavočervenými plodmi so stopou po okvetí v tvare pentagramu, čo je ďalší magický symbol. Vŕbu spájali s lunou a so ženským aspektom. Bola aj symbolom čarodejníc. Stromy bývali aj sídlom božstiev alebo stromových duchov.

Sú duchovia aj vo vianočných stromčekoch?

Súvisia s nimi napríklad pohanské oslavy slnovratu. Zdobený strom v domácnosti sa však objavil až v 16. storočí v Nemecku. Zvyk sa šíril medzi protestantmi v oblasti Alsaska. V katolíckych oblastiach sa šíril len veľmi pomaly.

Jeho pôvod pravdepodobne súvisí s divadelným predstavením – 24. decembra hrávali náboženské mystériá. Jedeným z nich bol príbeh o Adamovi a Eve a strome poznania. Bol to ihličnan, pretože uprostred zimy nemali k dispozícii iný rozvinutý strom. Ako symboly poznania naň vešali jablká, oblátky alebo iné pečivo, boli symbolmi vykúpenia v podobe eucharistie.

U nás sa vianočný stromček objavil v 19. storočí najmä v mestách. Na dediny sa dostal až začiatkom 20. storočia.

S čím ľudia spájali stromy, ktoré sme neskôr v našich končinách prijali za vianočné?

Jedľa a smrek sú súčasťou gréckych mýtov. Ťažko ich v nich rozlíšiť, pretože ich označovali rovnako. Boli stromami bohyne lovu Artemis, ktorú spájali s mesiacom. Borovica je obľúbeným stromom orientálnej kultúry, kde je symbolom húževnatosti a trvácnosti. V Európe ju Kelti spájali so svetlom a silou bojovníkov. Vyrábali z nej pochodne.

Ktorý je váš najobľúbenejší strom na Slovensku?

Obrovská lipa veľkolistá pri Toporci v kežmarskom okrese. Môže mať až 500 rokov a obvod kmeňa až 8 metrov. Je to nádherný zdravý strom. Je akoby matkou celého lesíka okolo neho.

Botanička: Mať naozajstný vianočný stromček je ekologickejšie ako umelý

Výber pre vás