Vladimír Kampf

Kurt je skromný. Rozruch okolo seba nerobí, na obdiv si nepotrpí. Keď som vstúpil do jeho ateliéru na českej ambasáde v&nbsp;indickom Dillí, kde teraz žije so svojím partnerom narodeným na Slovensku Adamom Podholom, padla mi sánka. S&nbsp;nadšením som sa strácal medzi obrázkami a&nbsp;scénami z&nbsp;filmov a&nbsp;jeho akvarelmi, pri ktorých si dáva oddych od kreslenia scén. Bol to pre mňa šok –&nbsp;vidieť také dokonalé, presné a&nbsp;jasné kresby. Storyboardy kreslí do tabletu, akvarely maľuje na papier. Pustil sa aj do maľovania olejovými farbami.

Tvoj príbeh sa začal v&nbsp;Kanade.

V&nbsp;Novom Škótsku som vyrastal najdlhšie do 24&nbsp;rokov. Žili sme na rôznych miestach, otec lietal v&nbsp;armáde na vrtuľníkoch. V&nbsp;roku 1999 som sa rozhodol, že odídem do Česka.

Kamarátka tam po univerzite žila. Povedala mi, že tam je to lacné a&nbsp;je tam zábava. Myslel som, že budem chvíľu učiť angličtinu.

Urobil som si kurz na to, aby som zistil, že učenie nie je pre mňa. Tak som začal pracovať po baroch. Pritom som sa naučil veľmi rýchlo po česky. Zhruba po polroku som dostal prácu vo filmových štúdiách na Barrandove.

Vedel som kresliť, aj keď som študoval hudbu. Vážnej hudbe som sa intenzívne venoval, hral som na klavíri. Bol som korepetítor pre mnohých spevákov, ale hudobná kariéra pre mňa nebola budúcnosť. Bol som veľmi priemerný. Chcel som sa skôr venovať kreslenému umeniu. To mi šlo lepšie. Na Barrandov ma doviedla známa. Pracovala pre ateliéry. Bola to Angličanka z&nbsp;druhej vlny cudzincov prichádzajúcich v&nbsp;deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Povedala mi, že tam je nejaký zahraničný štáb, ktorý potrebuje asistenta. Šiel som tam aj s&nbsp;nejakými kresbami a&nbsp;oni mi dali prácu.

Pre Hallmark Channel. Zažil som s&nbsp;nimi len jeden film. Oni ich v&nbsp;tom čase v&nbsp;Česku nakrúcali veľa. Ich produkcie boli veľkolepé a&nbsp;stáli veľa peňazí. Kulisy a&nbsp;všetko mali veľmi detailne prepracované. Bolo to až neuveriteľné. Čudoval som sa, ako to mohli finančne utiahnuť.

Asi nemohli. Ten kanál skončil.

Robil som také ľahšie práce, fotokópie, pomáhal som až do chvíle, keď som musel kresliť veľmi intenzívne. To bolo vždy, keď sa zmenilo niečo v&nbsp;harmonograme.

Môj prvý film sa odohrával v&nbsp;čínskom nebi. Všetko bola fantázia a&nbsp;všetko bolo treba vymyslieť a&nbsp;dať vyrobiť. Musel som veľa dizajnovať, pretože také veci sa nedali ísť jednoducho kúpiť ako trebárs do filmu o&nbsp;tajných službách. Na Barrandove vítali, že po polroku v&nbsp;baroch som mal základy češtiny a&nbsp;zlepšoval som sa. Hneď ma vzali na druhý projekt a&nbsp;na ďalšie a&nbsp;ďalšie. Bolo mi jasné, že sa do Kanady tak skoro nevrátim. Takú zaujímavú prácu spojenú s&nbsp;kreslením by som si tam nenašiel. Z&nbsp;roka boli dva, potom päť a&nbsp;už je to štvrťstoročie, keď za Česko rátam aj ambasádu v&nbsp;Dillí.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dnes už pracuješ z&nbsp;domu a&nbsp;kreslíš obrazové scenáre.

Moja prvá práca bolo kreslenie rekvizít. Potom som aj maľoval kulisy ako patinér, ale popritom som sa už zameriaval práve na storyboardy. Vedel som, že to je pre mňa. Kreslím rýchlo. Nezaujímalo ma veľmi kreslenie kulís, skôr ma zaujímala režisérska práca.

To predsa je kus režisérskej práce. Kreslíš každý jeden záber filmu?

To nie. Ale som rád, keď sa pozerám na film a&nbsp;to, čo vidím, je podobné tomu, čo som nakreslil. Na začiatku je môj predprodukčný sled záberov. Keď začnú točiť, režisér už nemá čas stretnúť sa so mnou. Počas nakrúcania sa môže všeličo zmeniť. Napríklad postavenie slnka. Vtedy musia zábery rozumne premiestniť podľa situácie. Keď pozerám na nejaký film alebo seriál a&nbsp;je to podobné mo­jim kresbám, mám radosť. Veľa sa môže zmeniť.

A&nbsp;keď to nie je podobné?

Tak to občas ani nespoznám. Môžu sa zmeniť vizuálne efekty, herec a&nbsp;veľmi dôležitý je rozpočet.

Stretávaš sa s&nbsp;režisérmi a&nbsp;hovoria ti svoje predstavy?

Zvyčajne sa stretávam len s&nbsp;režisérom a&nbsp;menej často s&nbsp;hlavným kameramanom. Občas sa storyboardistovi podarí mať malú kanceláriu vedľa režisérovej. Aby to nemali ďaleko, keď im niečo napadne. Trebárs keď potrebujú pridať zábery.

Je to tvorivá práca, ktorá sa neustále vyvíja ako nejaký živý organizmus.

Storyboarding môže dodať výsledku špeciálnu energiu a&nbsp;magickosť hlavne na začiatku. Je to prvá vizualizácia a&nbsp;úplne prvý obraz vytvorený zo scenára.

Z&nbsp;písmen sa stane obraz.

Režiséri majú nejaký v&nbsp;hlave, ale veľa z&nbsp;nich nevie kresliť. Vedia si len predstavovať. Ja som ten prvý, ktorý im dáva do toho na­hliadnuť v&nbsp;dvojrozmernom spracovaní. Niektorí sú z&nbsp;toho naozaj veľmi nadšení. Najkrajšie je, keď sú otvorení návrhom. Občas povedia nie, občas áno. Potom máš krásny pocit, že je to o&nbsp;spolupráci.

Sú medzi režisérmi aj takí, ktorí si do vlastných predstáv rozprávať nedajú?

Stáva sa to. Napríklad režisér, pre ktorého som robil Hviezdne vojny&nbsp;8, vedel presne, čo chce do každého detailu. Pre taký veľký film nás pracovalo viac storyboardistov. Keď sme niečo navrhli, on vyžadoval svoje. Vždy za návrh poďakoval a&nbsp;povedal, že to necháme tak, ako to navrhol on. Keď ti taký človek presne povie, čo chce, môžeš sa veľa naučiť. Vidíš do detailu, ako myslí a&nbsp;aké má vizuálne predstavy. To je zaujímavé.

Musíš sa s&nbsp;nimi zladiť.

V&nbsp;tom prípade som iba jeho kresliaca ruka a&nbsp;to je takisto fajn skúsenosť. Nechcel by som, aby to bolo vždy takto. Keď potom idem na ďalší film, často sa stáva, že ma režisér nechá vymyslieť akčné scény podľa mojich predstáv. Iní režiséri zasa nevedia, čo chcú, pokiaľ nevidia, čo nechcú. Tak si len tak kreslím a&nbsp;zrazu z&nbsp;nich vypadne: Nie, nie! Bude to takto! To znamená, že tá moja práca má zmysel, aj keď to všetko vyhodíme. Sme spolu bližšie k&nbsp;predstave. Vizuálny plán podľa režisérových predstáv je veľmi dôležitý. On ho ďalej ukazuje štábu. Všetko treba premyslieť vopred. Nielen sled záberov, ale aj ich uhly a&nbsp;použitú techniku, trebárs drony. Možností je veľa.

Len scenár by na film či seriál nestačil?

V&nbsp;scenári môže byť napísané iba to, že dvaja muži pijú kávu, ako my teraz. Pre film už treba vymyslieť, z&nbsp;ktorej strany bude kamera, či sa obraz začne na tvojej káve alebo či k&nbsp;nám priletí dron. Možností je veľmi veľa. Každé riešenie má iný obrazový a&nbsp;psychologický efekt. Ak je to komédia, musí to vyzerať inak. Zo storyboardu vychádza celý štáb a&nbsp;všetci sa zariadia podľa toho vrátane kaskadérov, ktorí vedia, kam si dať matrace na dopady. Ak mi na obrázkoch prší, kostyméri vedia, že to isté oblečenie budú potrebovať mať trikrát. Alebo kulisári nemusia trebárs postaviť strop, ak ho na záberoch nevidno. Tým ušetria peniaze. Storyboard je biblia.

V&nbsp;súčasnosti je dôležitý aj pre tvorcov špeciálnych efektov.

Tí sa na ne pozrú a&nbsp;urobia podľa nich rozpočet. Napríklad planétu v&nbsp;pozadí vidia na šiestich záberoch a&nbsp;upozornia režiséra, že rozpočet je len na tri razy. Musí si vybrať, ktoré sú dôležité. Potom vidíš obrázky prečiarknuté červenou fixkou. Ak režisér niektoré silou-mocou chce, musí ich vymeniť za iné. Na správne rozhodnutie je obrazový scenár mimoriadne dôležitý.

Je to kľúčový materiál.

Na začiatku rozhodne. Ale aj na konci. Stalo sa mi, že mi zavolal strihač, či náhodou nemám storyboardy k&nbsp;niektorým scénam, s&nbsp;ktorými si nevie rady. Niekedy nerobíme každý záber, ale trebárs legendárni bratia Coenovci vyžadujú nakresliť všetky do jedného. Keď so mnou uzatvára kontrakt veľká hollywoodska produkcia, má zoznam. Začíname vrcholnými scénami s&nbsp;množstvom vizuálnych efektov.

Nezačínaš od začiatku?

Začínam tým najdôležitejším, najzložitejším a&nbsp;najpodstatnejším, až pokiaľ nedôjde čas alebo peniaze.

Si so štábom počas nakrúcania?

Film Jurský svet mal veľký rozpočet, s&nbsp;filmármi som mohol byť skoro do konca. Bol som veľa so štábom a&nbsp;stál som za režisérom, keď okolo nás behali s&nbsp;dinosaurami. Bolo to vtipné. Keď má storyboardista čas byť na pľaci, producenti znervóznejú, že je čas ho vyhodiť.

Reklamu už veľmi nerobím, ale jednu som robil na Malorke. Klient, myslím, že to bol niekto od rumu, stále chcel hovoriť do storyboardu. Vždy sa našiel niekto, kto mal nejaký lepší nápad. Režisér mal toho dosť. Spolu s&nbsp;producentmi to už chceli uzavrieť. Ľudia od klienta za mnou neustále chodili a&nbsp;hovorili, čo mám kresliť. Nakoniec im museli povedať, že už tam nie som. Schovali ma do malej miestnosti, kam mi nosili jedlo a&nbsp;vodu. Keď boli tí otravní klienti niekde preč, mohol som ísť aspoň na záchod. Nakoniec, keď mi to lietadlo naozaj letelo, som sa musel nenápadne vytratiť. Vybehol som k&nbsp;autu a&nbsp;zmizol.

Na čom teraz pracuješ?

Robím jeden veľmi bláznivý násilný film so žralokmi. Viac povedať nemôžem.

Veľká a&nbsp;krvavá. Od toho režiséra poznám viac filmov a&nbsp;sú naozaj vtipné. Minulý rok som pracoval na dvoch seriáloch, ktoré točili v&nbsp;Česku, a&nbsp;na jednom veľmi veľkom filme, ktorý nakrúcali v&nbsp;Londýne.

Dá sa to robiť aj na diaľku?

Po kovide si ľudia zvykli na online porady. Niektorých som nikdy nevidel naživo. Pracovne je to v&nbsp;pohode. Stačilo sa rozprávať, a&nbsp;keď mi niečo režisér načmáral na papier, ukázal mi to, aby som vedel, kde čo je. Potom stačí poslať dobre zabezpečené fotografie hercov a&nbsp;kulís. Kedysi som veľa cestoval a&nbsp;pracoval pár mesiacov do roka niekde vo svete.

Keď si s&nbsp;ľuďmi naživo, môžete ísť spolu na pivo a&nbsp;poviete si viac...

To je pravda. Keď som naposledy pracoval s&nbsp;režisérom naživo, chodili sme spolu dosť často na cigaretu a&nbsp;rozprávali sme sa pri tom. Naživo je dobré aj to, že máš storyboard vystavený na stenách a&nbsp;vidia ho už aj ďalší ľudia zo štábu a&nbsp;môžu ti dať včas vedieť, že budú niečo meniť, že niektoré scény nebudú. Pri osobných stretnutiach je dôležitý aj dojem, ktorý robíš. Potom máš väčšiu šancu, že ti zavolajú, ako keď ich vidíš iba cez Zoom. Naživo získaš viac informácií o&nbsp;filme. Na ich produkcii sa podieľa veľa zaujímavých ľudí so skúsenosťami, ktorí pracovali na neuveriteľných veciach.

Cítim, že spolu vytvárame niečo veľké. Keď kreslím päťtisíc kilometrov ďaleko, zabúdam, že som súčasť komunity tvorivých ľudí. Oni o&nbsp;tebe takisto netušia. Neviem, čo to bude znamenať do budúcnosti.

Nahradí ťa umelá inteligencia.

Zatiaľ nie. Myslím, že časom to bude nástroj, ktorý budem musieť používať. Napríklad budem môcť dať umelej inteligencii svoje kresby, aby sa naučila pracovať mojím štýlom, a&nbsp;potom len poviem, čo chcem. Rozdelíme si úlohy, ja budem kresliť ten dôležitý charakter a&nbsp;inteligencia mi urobí pozadie.

Už nekreslím na papier, ale do iPadu. Ruka a&nbsp;ceruzka sú moje. Keď to vytlačím, nikto nespozná, že to nie je na papier. Keď mi režisér povie, že sa na scéne niečo zmenilo a&nbsp;už prebieha opačne, ako malo, len otočím obrázky a&nbsp;je to. Na papieri by som ich musel prácne prerábať. Alebo si môžem meniť pozadia s&nbsp;tým, že základ scény mi zostane. Na filme o&nbsp;žralokoch mám veľa rovnakého pozadia. Nemusím ho kresliť na každý záber odznova. Mám pocit, že kopu zbytočných opakovaní som kedysi robil za trest. Nemám výčitky, že používam digitálne zariadenia.

Ktorý storyboard bol pre teba najlákavejší?

Hviezdne vojny. Mal som ich rád už ako dieťa. Keď som v&nbsp;roku 2014 dostal e-mail, v&nbsp;ktorom mi ponúkali prácu v&nbsp;Londýne na filme Hviezdne vojny: Sila sa prebúdza, bol som nesmierne šťastný. Kreslil som hlavné postavy a&nbsp;vesmírne lode. Bolo to mega, mega, mega!

Musíš mať prehľad o&nbsp;svete a&nbsp;technike, keď dokážeš takto detailne rozkresliť obrazový sled filmu. To je obdivuhodné.

Niekedy mi pošlú trebárs jednu fotografiu interiéru Medzinárodnej kozmickej stanice ISS alebo záber dovnútra helikoptéry len z&nbsp;jedného uhla pohľadu a&nbsp;ja si tie ostatné uhly musím domyslieť a&nbsp;dotvoriť.

Poslali ťa niekedy s&nbsp;nejakými kresbami preč?

Samozrejme. Ale potom som si povedal, že to je ich problém. Poznám svoju cenu. Na začiatku som bol z&nbsp;toho nešťastný, zvlášť keď som narazil na niečie ego a&nbsp;niekto sa ku mne správal škaredo. To ma ničilo. Našťastie takmer všetci tí, s&nbsp;ktorými spolupracujem, sú fajn. Jediné nepríjemné, čo sa mi stáva, je, že ma zabudnú dať do titulkov. Je to preto, že storyboardista je na úplnom začiatku filmu a&nbsp;rýchlo na neho v&nbsp;zhone a&nbsp;návale práce zabudnú, zvlášť keď ho nikdy nikto nevidel naživo. To bývam veľmi sklamaný, zvlášť keď mám pocit, že som trebárs seriálu dal formu a&nbsp;veľa práce. Nesmiem to brať osobne.

Titulky sú dôležité pre moju mamičku. Jej je jedno, ako vyzerá vesmírna loď. Ona chce na konci vidieť meno svojho syna.

Storyboardista všetko počuje a vidí: Dobrý film či seriál sa bez neho nezaobíde

Výber pre vás

Storyboardista všetko počuje a vidí: Dobrý film či seriál sa bez neho nezaobíde

Súvisiace články

Ľúbia sa aj po toľkých rokoch: Smaragdová svadba našich verných čitateľov Marky a Janka

Po Švajčiarsku vlakom krížom-krážom: Spoznajte alpskú krajinu netradičným spôsobom

Slovenský Indiana Jones: Karol Pieta bol takmer pri všetkých úspechoch slovenskej archeológie

Výber pre vás