redakcia

V&nbsp;mladosti úspešne vyštudoval právo, ale po ukončení vysokej školy ho zlákala práca asistenta produkcie vo filmových štúdiách na Kolibe. Producentsky sa podpísal pod desiatky oceňovaných filmov. Patria medzi ne snímky Fontána pre Zuzanu&nbsp;2, Obsluhoval som anglického kráľa, Jánošík či Záhrada. Venuje sa aj réžii.

Ako vznikla myšlienka nakrútiť film s&nbsp;názvom Vojna policajtov?

Odpoveď je pomerne jednoduchá. Prečítal som si knihu Arpáda Soltésza, ktorá sa volá Hnev alebo Vtedy na východe, a&nbsp;začali sme spoločne s&nbsp;ním uvažovať a&nbsp;predbežne debatovať o&nbsp;možnom sfilmovaní príbehu, ktorý sa v&nbsp;nej odohráva. Výsledkom bol scenár, ktorý napísal Arpád. Bolo to úsmevné, pretože Arpád sa vyjadril, že nevie písať scenáre. Tak som mu doniesol knihu s&nbsp;názvom Ako napísať scenár v&nbsp;preklade Alice Nellis, českej scenáristky a&nbsp;režisérky, autorom je však Američan Syd Field. Arpád na to povedal, že to skúsi, a&nbsp;nakoniec sa objavil so scenárom, ktorý mal 250&nbsp;strán. Prišiel s&nbsp;hrubou vrstvou papierov plných scén k&nbsp;filmu, ale opäť dodal, že scenáre nie sú jeho doménou. Ja som s&nbsp;tým nesúhlasil, navrhol som mu, aby sme jeho scenár skúsili skrátiť. Podujal sa na to Peter Nagy, scenárista a&nbsp;dramaturg. Scenár skrátil, ostalo nám síce stále okolo 180&nbsp;strán, čo je pomerne rozsiahly príbeh, ale už tam z&nbsp;môjho pohľadu nebola skoro žiadna vata. Zvyšok sa upravil v&nbsp;strižni.

Keď ste čítali knihu Hnev, pri ktorej vznikol nápad nakrútiť film Vojna policajtov, čo ste prežívali? V&nbsp;tomto prípade predsa len nejde o&nbsp;ľahko stráviteľný obsah.

Máte pravdu, obsah nie je ľahko stráviteľný. Život však mnohé veci, ktoré sú v&nbsp;tej knihe, sám priniesol. Arpád ich buď zažil, videl, alebo počul. Ako investigatívny novinár čerpal z&nbsp;reality. Ak realita môže byť taká drsná, tak to čítanie už nie je také hrozné.

O&nbsp;čom vlastne film hovorí a&nbsp;kam by ste ho žánrovo zaradili?

Hovorí o&nbsp;dvoch policajtoch, kde ten mladší vnesie staršiemu kolegovi do žíl novú krv v&nbsp;momente, keď stráca ambíciu byť vo svojej profesii naďalej aktívne angažovaný. Keď začnú spoločne vyšetrovať niektoré prípady, narazia na prekážky, ktoré sú spôsobené buď nejakou politickou ochranou, alebo istým stupňom korupcie a&nbsp;podobne. Žánrovo ide o&nbsp;politický triler, bol by som však nerád, keby si to niekto zamieňal s&nbsp;pojmom spolitizovaný.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Prečo ste si zvolili práve tému zločinu na Slovensku na pozadí 90.&nbsp;rokov minulého storočia?

V&nbsp;príbehu sa hovorí o&nbsp;tom, akým spôsobom štátna moc participovala na mnohých kriminálnych veciach, ktoré sa u&nbsp;nás diali, hoci sa tvárila, že s&nbsp;tým nemá nič spoločné. Dej ukazuje, aké záujmy štátna moc sledovala, a&nbsp;tak poskytla kriminálnemu prostrediu istú ochranu výmenou za informácie, ktoré potrebovala. Môžeme sa iba domnievať, na aký účel. Vždy ma takéto témy zaujímali a&nbsp;naďalej zaujímajú, pretože spoločnosť, v&nbsp;ktorej žijeme, nám, jednoducho povedané, nemá byť ľahostajná.

Čím sa Vojna policajtov líši od filmového trháka Sviňa, v&nbsp;ktorom ste v&nbsp;minulosti pôsobili ako spoluproducent a&nbsp;spolurežisér?

Sviňa rozpráva príbeh gangstra, ktorý korumpuje všetkých okolo seba a&nbsp;snaží sa veci manipulovať, až mu to raz z&nbsp;rôznych dôvodov vybuchne pod rukami. Toto je príbeh policajtov, ktorí sa snažia o&nbsp;nastolenie spravodlivosti. Veľmi sa im nedarí, pretože vždy zasiahne, v&nbsp;úvodzovkách povedané, nejaká vyššia moc. Film Sviňa zobrazoval fiktívnu krajinu, ktorej príbeh bol inšpirovaný dobou a&nbsp;niektorými faktmi, ktoré boli základom príbehu. V&nbsp;prípade Vojny policajtov ide o&nbsp;históriu zasadenú povedzme do roku 1997 až 1998, teda pred voľbami, ktoré viedli k&nbsp;zmenám.

Keďže ide o&nbsp;váš samostatný režisérsky debut, kládli ste na niečo konkrétne dôraz, prikladali ste niečomu veľký význam?

K&nbsp;scenáru som sa snažil pristupovať tak, aby som jeho príbeh priblížil čo najviac aj mladému divákovi a&nbsp;zároveň aby nešlo o&nbsp;bezduchú akčnú kriminálku. Snažil som sa, aby niektoré scény obsahovali aj humor a&nbsp;zároveň posolstvo, že cesta, ktorou sa Slovensko v&nbsp;90.&nbsp;rokoch minulého storočia uberalo, nie je správna. Za dôležité však považujem, že to, čo dnes médiá uvádzajú ako vojnu policajtov, sa začalo niekedy vtedy. A&nbsp;treba sa toho čím skôr zbaviť.

Koho ste si prizvali do svojho tvorivého filmárskeho tímu a&nbsp;prečo ste sa pracovne rozhodli práve pre vybraných ľudí?

Som veľmi rád, že sa mi podarilo získať do svojho realizačného tímu kameramana Martina Štrbu, pretože sa poznáme roky, ale nikdy sme nespolupracovali týmto spôsobom. Dosť sme si ľudsky i&nbsp;profesijne porozumeli. Je totiž normálne, že medzi režisérom a&nbsp;kameramanom to počas nakrúcania na pľaci iskrí, pretože kameraman musí sledovať veľmi veľa vecí. Martinovi sa podarilo udržať všetko pokope a&nbsp;ja som veľmi rád, že som mal možnosť s&nbsp;ním pracovať.

Aj jeho manželka Kata Štrbová Bieliková, kostýmová návrhárka, mala neľahkú úlohu, pretože som dosť trval na tom, aby kostýmy neilustrovali otrocky dobu, ale zároveň nevybočovali z&nbsp;jej rámca a&nbsp;boli ešte stále príťažlivé. Prizval som si aj architekta Petra Čaneckého, ktorého netreba predstavovať. Je veľmi pozorný v&nbsp;rozkresľovaní dekorácií a&nbsp;zachytení atmosféry podľa toho, aký majú postavy charakter. Mali sme výborných maskérov, napríklad Juraj Steiner, Martin Blizniak, zvukárov, nehovoriac o&nbsp;strihačovi Ondrovi Azorovi.

Vo filme účinkujú zvučné mená ako Juraj Loj či Alexander Bárta, nechýba ani spevák a&nbsp;raper Rytmus. Vraj tu išlo o&nbsp;jasnú voľbu. Čím vás títo hlavní predstavitelia zaujali a&nbsp;presvedčili do takej miery, že ste ich obsadili do hlavných rolí?

Od začiatku sa mi na roly hodili Alexander Bárta a&nbsp;Juraj Loj, s&nbsp;nimi som robil kamerové skúšky a&nbsp;skúšal som ich na rozličné varianty. Vedel som, že ak chcem Bártu do roly kapitána Mikiho Mika, tak mu musí ako spoločník v&nbsp;úlohe Igora Molnára sekundovať Juraj Loj. On bol, myslím si, v&nbsp;tichosti rád, že dostal tú druhú rolu, aj keď herec vám také niečo nikdy neprezradí. Malo to aj svoju logiku, už scenár nastolil, že Miki je od svojho kolegu starší asi o&nbsp;desať rokov a&nbsp;Molnár ešte len takpovediac zelenáč. O&nbsp;Rytmusovi som nepochyboval, bolo na jeho zvážení, či rolu prijme. Potreboval som niekoho, kto keď príde, ovládne priestor. A&nbsp;Rytmus takým človekom jednoznačne je.

Priblížite nám natáčanie na východnom Slovensku? Aké dojmy si z&nbsp;neho odnášate?

Veľmi dobré. Hlavná ženská postava býva v&nbsp;dedine pri Košiciach. Miki Miko, čiže Alexander Bárta, je pôvodom Košičan. Mnohí z&nbsp;tých, ktorí vo filme účinkujú, sú miestni herci. Ale mnohí aj žijú v&nbsp;Bratislave, a&nbsp;tak sme predpokladali, že v&nbsp;tom, aby sa vedeli časovo uvoľniť, by mohol byť problém. Žiadalo si to kvalitnú prípravu v&nbsp;dostatočnom časovom predstihu. Nie nadarmo sa hovorí, že príprava je prvoradá. Toto heslo k&nbsp;nám prišlo z&nbsp;Ameriky. To, čo urobíte v&nbsp;príprave, sa vám stonásobne vráti pri samotnej realizácii projektu, o&nbsp;tom niet pochýb. Veľmi pomohli aj samotné lokácie. Či už Čadca, Košice, alebo Prešov, Spišská Nová Ves, Tatry, Banská Štiavnica –&nbsp;všade, kde sme nakrúcali, sme mali vytvorené veľmi dobré podmienky. Je to aj veľká zásluha produkcie. To, že bol dobre poskladaný plán, je zas zásluha prvého asistenta réžie, môjho dlhoročného spolupracovníka Honzu Duplinského z&nbsp;Prahy.

Primárne sa natáčalo na východnom Slovensku, stihli ste mu však byť aj ako režisér neverný, keďže sa nakrúcalo aj na strednom Slovensku v&nbsp;Banskej Štiavnici. Čím vás toto mesto oslovilo a&nbsp;presvedčilo? Išlo v&nbsp;tomto prípade možno o&nbsp;akýsi svojský genius loci?

Do značnej miery áno. Mesto sa hodilo pre jednu kľúčovú a&nbsp;veľmi vážnu postavu z&nbsp;nášho filmu, ktorej som potreboval vytvoriť zvláštne prostredie. Takéto svojské prostredie mesto Štiavnica v&nbsp;každom prípade poskytuje. Nakoniec sme tam z&nbsp;rôznych realizačných dôvodov nakrúcali aj kanceláriu polície z&nbsp;Prešova. V&nbsp;Prešove sme to totiž nestihli natočiť, ale divák to nerozozná. Nakrúcali sme tam dokonca aj bazén, kam chodí plávať hlavný hrdina, pretože bazén, ktorý sme mali vybraný v&nbsp;Košiciach, ešte nebol otvorený a&nbsp;jeho predčasné otvorenie by bolo príliš drahé. Bazén, ktorý sa nachádza v&nbsp;Banskej Štiavnici, je nádherne filmovateľný a&nbsp;výborne sa hodí do 90.&nbsp;rokov.

Čo vás viedlo k&nbsp;rozhodnutiu obsadiť do filmu neherecký komparz priamo z&nbsp;bežného ľudu a&nbsp;ako sa vám s&nbsp;takýmto typom komparzu spolupracovalo?

S&nbsp;naším komparzom sa nám spolupracovalo výborne. Problém bežne obsadzovaného komparzu som vnímal tak, že ide o&nbsp;ľudí, ktorí sa často opakujú v&nbsp;záberoch v&nbsp;rozličných projektoch, a&nbsp;to som nechcel. Napadla mi teda kacírska myšlienka skúsiť to s&nbsp;ľuďmi pochádzajúcimi z&nbsp;našich miest nakrúcania, ktorých sa dianie možno aj priamo týkalo a&nbsp;pre ktorých by možno ani tak neboli motiváciou malé peniaze, ktoré bežný komparz dostáva. Chceli sme ich motivovať tým, že budú jasnou súčasťou nášho projektu. Ako odmenu sme im ponúkli lístky na slávnostnú premiéru snímky Vojna policajtov, ktorá sa uskutoční 27.&nbsp;januára v&nbsp;Košiciach v&nbsp;Steel Aréne. S&nbsp;tým, že, samozrejme, dostanú niektoré z&nbsp;najlepších miest.

Hoci to spočiatku miestami vyzeralo ako nie práve najlepší nápad, výsledok bol skvelý. Hlásili sa nám ľudia na konkrétne postavy a&nbsp;scény, v&nbsp;ktorých prejavili záujem účinkovať. Pozitívne bolo, že pri prihlasovaní na našej stránke si mohli vopred vybrať konkrétne scény, a&nbsp;teda aj to, aký typ komparzu by chceli stvárniť. Takže na scény na diskotéke sa nám hlásili ľudia, ktorí milujú tanec. Do komparzu na kukláčov či policajných technikov sa nám prihlásili reálni kukláči a&nbsp;policajní technici, čo bolo úžasné, pretože presne vedeli, čo a&nbsp;ako majú robiť, iba sme to museli prispôsobiť potrebám filmu. Tým nechcem povedať, že vagabundi okolo Rytmusa sú aj v&nbsp;reálnom živote vagabundi. (Smiech.)

Na aké kritériá ste brali ohľad pri výbere komparzistov nehercov?

Prvotný výber zabezpečovali organizátori komparzu, v&nbsp;ďalšom kroku potom asistent réžie. Dôležitá bola, samozrejme, ich typológia, ale aj motivácia účinkovania vo filme. Takmer so všetkými som sa stretol pri kostýmových skúškach, kde sa ešte finálne ukázalo, či sa do komparzu definitívne hodia.

Film vznikal v&nbsp;spolupráci so samosprávami a&nbsp;slovenskou políciou. Hoci na tejto úrovni komunikácia prebiehala hladko, predsa len, natrafili ste aj na nejaký kameň úrazu v&nbsp;tomto smere?

To by vám musela povedať skôr produkcia. Samozrejme, mali sme nejaké obmedzenia, nemohli sme si robiť, čo sme chceli. Napríklad v&nbsp;Prešove sme museli zavrieť hlavnú križovatku a&nbsp;hlavné námestie, čo sa lepšie robí v&nbsp;nedeľu ráno o&nbsp;šiestej ako počas pracovného dňa. Zaujímavé boli aj nočné nakrúcania v&nbsp;centre Košíc, keď bolo potrebné uzavrieť jednu z&nbsp;hlavných križovatiek v&nbsp;centre mesta. Mestá Prešov aj Košice však boli veľmi ústretové a&nbsp;dobre sa s&nbsp;nimi spolupracovalo.

Čo pre vás znamená filmárska práca a&nbsp;akým režisérom sa profesijne usilujete byť?

V&nbsp;mojom prípade ide o&nbsp;nový pohľad na to, čo som doteraz robil. Je to iný druh zodpovednosti. Ale je to zaujímavé, pretože režisér má najväčší vplyv na to, ako film bude na konci vyzerať. Na druhej strane znáša najvyššiu mieru zodpovednosti, čiže ak sa na niekoho zosype kritika, jej obeťou je väčšinou režisér. Pokiaľ je snímka dobrá, zväčša režisér má na tom najväčšiu zásluhu, čo je zas najväčšia odmena. Pokiaľ sa pýtate na typ režiséra, zaujímajú ma filmy, ktoré dokážu mať aj inú ako len komerčnú hodnotu, ale zároveň sú komerčne úspešné.

Akým spôsobom sa vám darí skoordinovať všetkých ľudí, ktorí sa na filme podieľajú, od štábu, hercov až po samotný komparz?

Ak je to možné, snažím sa ne­pliesť do práce jednotlivým zložkám. Ale ono to celkom nejde, pretože pri prípadných pochybnostiach má finálne slovo práve režisér. Mám zlozvyk, ktorý ma ženie vybaviť všetko hneď a&nbsp;zaraz. Možno keby som počkal pár minút, vybavili by to za mňa tí druhí. Túžim sa totiž posunúť ďalej a&nbsp;môcť sa zaoberať ďalšími úlohami. Vo filme je režisér do značnej miery aj trochu mikromanažér. Chce dohliadnuť na všetko, pretože čas je váš najväčší súper. Toho nemáte nikdy dosť. Jednou z&nbsp;hlavných úloh je asi zachovať pokoj tam, kde je väčšina prítomných nervózna.

Napríklad sme nakrúcali jednu z&nbsp;najťažších scén, kde všetci boli navyše vystavení neustálemu dažďu. Keď sa nám tú kľúčovú scénu podarilo natočiť v&nbsp;správnom počasí, kaskadér rozbil olejovú vaňu na aute, ktoré sa zháňa ťažko, a&nbsp;my sme to museli nejako dotočiť. Všetci boli z&nbsp;toho vyvedení z&nbsp;miery. Spočiatku ma to rozčúlilo, pretože dôsledky boli obrovské. Sadli sme si teda s&nbsp;kameramanom a&nbsp;nakoniec sme sa rozhodli auto ťahať na lane. Na druhý deň sme ho potrebovali mať vo fungujúcom stave, nebolo však možné opraviť ho v&nbsp;takom krátkom časovom úseku. Zháňali sme teda nové cez inzerát v&nbsp;rovnakej farbe, čo bol problém. Zohnali sme, ale malo iný rok výroby, iné kolesá…

Takže aj s&nbsp;takými problémami príde režisér do styku a&nbsp;musí ich riešiť so svojím štábom, niekedy napríklad aj na úkor spánku. Našťastie väčšina štábu v&nbsp;takýchto vypätých situáciách chápe obrovskú zodpovednosť, ktorá sa mu dostalo do rúk. Nakoniec to v&nbsp;našom prípade dopadlo dobre, aleobdobných situácií je pri filmovaní veľa.

Vo filmovej novinke, ktorej premiéra sa uskutočnila koncom januára, sa objaví aj výbuch viacerých áut, čiže akčné scény. Ste akčný aj v&nbsp;súkromnom živote alebo výbuchy a&nbsp;akcie sú vašou doménou len občas, a&nbsp;to v&nbsp;tom profesijnom smere?

Neviem, či by som na toto mal odpovedať, ale, samozrejme, aj v&nbsp;súkromí občas vybuchnem. (Smiech.) Je to normálne.

Režisér trileru Vojna policajtov: Prečo obsadil do filmu Rytmusa? Týmto ho úplne zaujal

Výber pre vás

Režisér trileru Vojna policajtov: Prečo obsadil do filmu Rytmusa? Týmto ho úplne zaujal

Súvisiace články

Andre AGASSI je ženatý už 23 rokov: Návod na šťastie? Nemôžete vstúpiť do vzťahu, v ktorom...

HARRY sa stretol s ťažko chorým otcom: Pohľad do princovej tváre zabolí... FOTO

Jojkárska herečka prekvapila úprimným priznaním: Deti nechcem! Taký dôvod by ste nečakali

Výber pre vás