Jana Homolová

Ste režisér a&nbsp;scenárista minisérie Iveta, ktorá síce bola vyrábaná pre streamovaciu službu Voyo, ale v&nbsp;súvislosti s&nbsp;výročím smrti Ivety Bartošovej si prvé dve série môžu diváci Markízy pozrieť mimoriadne aj na jej televíznych obrazovkách. Prvé dve série aspoň z&nbsp;môjho pohľadu odhaľovali niektoré mýty, ktoré boli s&nbsp;Ivetou spojené. Napríklad hneď v&nbsp;prvej sérii to bola pravda o&nbsp;jej vzťahu s&nbsp;Petrom Sepešim. Bol to váš zámer?

Pôvodný zámer to nebol. Do tohto seriálu som nešiel s&nbsp;tým, že idem vyvracať mýty o&nbsp;jej živote. Zámer bol pripraviť tri série. Každú na základe konkrétneho Ivetinho osudového vzťahu. V&nbsp;80.&nbsp;rokoch to bol vzťah s&nbsp;Petrom Sepešim, v&nbsp;90.&nbsp;rokoch to bol vzťah s&nbsp;pánom Štaidlom a&nbsp;vždy som si myslel, že tretia séria bude venovaná Josefovi Rychtářovi (65), ale pri jej skúmaní a&nbsp;písaní som prišiel k&nbsp;záveru, že som robil chybu a&nbsp;hlavným mužom tohto obdobia je syn Artur (27).

Čo sa však týka vyvracania niektorých mýtov, to prišlo ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;tým, ako som sa ponoril do jej príbehu, začal som zisťovať informácie, stretávať sa s&nbsp;pamätníkmi, s&nbsp;ľuďmi, ktorí Ivetu poznali. Veľmi dlho som detaily okolo Ivety riešil s&nbsp;jej sestrou Ivanou a&nbsp;v&nbsp;prípade už spomínaného Petra Sepešiho som bol v&nbsp;kontakte s&nbsp;jeho bratom. Práve tí mi nezávisle od seba predstavili trochu iný príbeh, než som poznal z&nbsp;médií. Vtedy som začal chápať, že to je presne ono, že takto vnímame celebrity alebo slávnych ľudí a&nbsp;ich osobný život, o&nbsp;ktorom si myslíme, že ho máme v&nbsp;malíčku. Takže naše presvedčenie, že niečo vieme, keď vieme len to, čo píšu médiá, sa mi začalo ukazovať už na začiatku priamo na ich vzťahu a&nbsp;ja som chcel ľuďom ukázať pravdu. Petr Sepeši bol učeň odniekiaľ zo Sokolova pri Karlových Varoch, ktorý bol rovnako ako Iveta hodený do sveta šoubiznisu. Začalo sa mu dariť, točili sa okolo neho ľudia. Na krk mu hodili ešte aj Ivetu, s&nbsp;ktorou mal začať žiť, aby mohli spolu spievať. Ona sa do neho zamilovala a&nbsp;on toto celé jednoducho nezvládol a&nbsp;niet sa čo čudovať, veď mal iba 21 rokov.

V&nbsp;druhej sérii zas poukazujete aj na prvý porevolučný škandál, ktorý sa odohral na prelome mája a&nbsp;júna 1994, keď Iveta Bartošová zmizla zo zemského povrchu a&nbsp;objavila sa u&nbsp;dovtedy neznámeho Romana Třísku. Obvinila ho z&nbsp;toho, že ju uniesol. Aká bola pravda?

Čo sa týka udalostí okolo pána Třísku, Iveta to, čo sa stalo, opisovala ako jasný únos, ale jej verzia na súde neobstála. Súd dal za pravdu pánovi Třískovi. Dôležité je však v&nbsp;tomto prípade spomenúť aj to, čo sa, mimochodom, v&nbsp;druhej sérii diváci takisto dozvedia, a&nbsp;to, že pán Tříska bol človek v&nbsp;minulosti odsúdený za vraždu svojho otca.

Ivetin život sa odvtedy dostal do akejsi pseudopravdy, ktorá sa následne niesla celým jej životom. O&nbsp;tom, čo bola a&nbsp;nebola pravda, je dnes ťažké hovoriť. Počul som toľko rôznych verzií pravdy od rôznych ľudí, až som dospel k&nbsp;poznaniu, že pravda v&nbsp;Ivetinom živote prestala existovať, a&nbsp;to je jeden z&nbsp;dôvodov, prečo sa to všetko skončilo tak, ako sa to skončilo. Jej život a&nbsp;ľudia, medzi ktorými sa pohybovala, akoby prestali mať kontúry. Nebolo možné rozlíšiť, či je niekto dobrý, či je niekto zlý, či to myslí dobre alebo to nemyslí dobre. Vo výsledku sa všetci tvárili rovnako a&nbsp;nebolo možné rozoznať, čo sa za tým skrýva.

Kedy u&nbsp;nej nastal, nazvem to osobnostný zlom?

Po udalostiach s&nbsp;pánom Třískom sa zbavila svojich dlhých vlasov, čo diváci uvidia aj v&nbsp;našej druhej sérii, a&nbsp;toto je v&nbsp;podstate ten míľnik, odkedy to prestala byť ona… V&nbsp;prvej polovici 90.&nbsp;rokov bola ešte na vrchole síl, bola veselá, dúfala a&nbsp;priala si dobyť svet, keď­že už dobyla Československo, ale zrazu sa všetko zlomilo. Naša miniséria však nie je o&nbsp;tom, aby sme presne mapovali to, čo sa dialo ďalej a&nbsp;ďalej, ako je to v&nbsp;dokumentárnych filmoch. My sa zamýšľame nad tým, prečo sa to zlomilo a&nbsp;čo za tým bolo.

Najskôr chcem povedať, že Ivetu som osobne nepoznal, nemal som možnosť sa s&nbsp;ňou rozprávať, ale myslím si, že v&nbsp;istom zmysle je to aj dobre, pretože na ľuďoch, ktorí ju poznali, často pozorujem, že mi rozprávajú svoje verzie Ivety z&nbsp;obdobia, keď sa stretávali, a&nbsp;prezentujú svoje subjektívne pocity z&nbsp;nej, nie objektívnu realitu. Veľakrát ju poznali len v&nbsp;určitom životnom období, ale ja som sa na jej život mohol pozrieť komplexne a&nbsp;s&nbsp;odstupom. Dovolím si povedať –&nbsp;a&nbsp;netvrdím, že je to nevyhnutne pravda&nbsp;–, že Iveta mala ešte jeden rozmer osobnosti, ktorý nikto nikdy neskúmal, a&nbsp;bola to určitá ezoterická, respektíve duchovnejšia stránka jej osobnosti. Mala sklony k&nbsp;maľovaniu, k&nbsp;hlbšiemu preciťovaniu a&nbsp;prežívaniu vecí, ale o&nbsp;tento svoj duchovný svet, v&nbsp;ktorom sa zjavne nevyznala, sa nemala s&nbsp;kým podeliť. Nazdávam sa, že keby jej sestra dvojča Ivana bola bližšie k&nbsp;nej a&nbsp;nežila v&nbsp;zahraničí, dokázali by si navzájom ešte veľa vecí odovzdať. Ivana je totiž veľmi zaujímavý a&nbsp;duchovne založený človek. Podľa mňa aj Iveta mala v&nbsp;sebe duchovnejšiu stránku, ktorá, bohužiaľ, v&nbsp;šoubiznise 80.&nbsp;a&nbsp;90.&nbsp;rokov nikoho nezaujímala. Som presvedčený, že keby sa Iveta narodila neskôr, respektíve keby fungovala dnes, keď je úplne prirodzené hovoriť o&nbsp;duševnom zdraví, o&nbsp;návštevách psychoterapeuta, myslím, že aj jej príbeh mohol dopadnúť inak. V&nbsp;tomto smere akoby netrafila správnu dobu, pretože o&nbsp;svoj vnútorný svet sa nemala s&nbsp;kým podeliť. A&nbsp;napriek tomu, že bola vždy obklopená množstvom ľudí, nazdávam sa, že vnútorne bola vždy sama.

Zároveň bolo okolo nej veľa ľudí, ktorí si chceli ukrojiť kus jej slávy pre seba, vyťažiť z&nbsp;nej.

V&nbsp;tomto s&nbsp;vami súhlasím a&nbsp;toto sa týka jej rôznych manažérov a&nbsp;množstva ďalších dôležitých ľudí, ktorí sa okolo nej pohybovali v&nbsp;neskoršom období. Z&nbsp;pohľadu verejnosti by sem mnohí zahrnuli aj pána Rychtářa, ale s&nbsp;týmto ja osobne nesúhlasím. Myslím si, že on ju tak ako mnohí iní partneri pred ním reálne miloval. Samozrejme, to, čo tá jeho láska a&nbsp;náklonnosť Ivete prinášali, to už je iný príbeh, ktorý však bude v&nbsp;tretej sérii Ivety rozoberaný.

A&nbsp;opäť nás prekvapia nejaké mýty okolo Ivety, ako to bolo v&nbsp;prvej a&nbsp;druhej sérii?

Výhodou aj nevýhodou tejto série je, že všetko, čo sa v&nbsp;nej odohráva, je už veľmi ľahko dohľadateľné. Takže opäť mýty neboli náš zámer, no keď sa človek rozhodne hľadať pravdu, väčšinou sa dozvie zaujímavejšie veci, než si pôvodne myslel. V&nbsp;tomto smere predpokladám, že sa vynorí veľa otázok, napríklad v&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým, prečo Josef Rychtář pôsobí v&nbsp;tretej sérii inak, než ho má verejnosť zakódovaného v&nbsp;hlave. Predpokladám, že sa ozve veľa ľudí, ktorí budú hovoriť: Ako to, že je v&nbsp;seriáli vykreslený ako dobrý? On vám určite nechcel dať súhlas, tak ste urobili ústupok a&nbsp;takto ste ho vykreslili… Aj s&nbsp;takými teóriami počítam, ale je to úplná hlúposť. Ústupok by som nikdy neurobil a&nbsp;hodnotiť pána Rychtářa ako výlučne kladnú postavu je takisto dosť krátkozraké. Veď keď máte svojho životného partnera v&nbsp;absolútnom distrese a&nbsp;vydáte sa mu pomôcť tak, že so sebou zoberiete partiu novinárov, tak to predsa nie je v&nbsp;poriadku.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Viackrát ste o&nbsp;sebe povedali, že ste nikdy neboli skalným fanúšikom Ivety Bartošovej. Napriek tomu ste sa vydali na cestu pátrania a&nbsp;hľadania dôvodov, súvislostí, ktoré ju dohnali až k&nbsp;smrti. Čo prostredníctvom svojho videnia jej príbehu chcete divákom odovzdať?

Je pravda, že som celkom nebol jej fanúšikom, ale som človek, ktorý v&nbsp;jej ľudskom príbehu vidí obrovské posolstvo. Viete, ešte aj dnes sa mi stane, dokonca aj z&nbsp;profesionálnej sféry, že za mnou prídu ľudia a&nbsp;pýtajú sa ma, prečo vlastne tvorím sériu o&nbsp;Ivete Bartošovej. Prečo práve o&nbsp;nej, keď je tu veľké množstvo ľudí, ktorí by si zaslúžili viac pozornosti. Tieto názory nikomu neberiem, no mojím zámerom bolo a&nbsp;je poukázať na očividné spoločenské memento, ktoré Ivetina smrť priniesla. Myslím, že dodnes si všetci pamätáme, kde sme boli, čo sme robili, keď Iveta odišla. A&nbsp;toto memento treba reflektovať a&nbsp;pozrieť sa na to, či sme sa po rokoch od jej odchodu ako spoločnosť niekam posunuli. Myslím, že v&nbsp;tom našom rybníku sa odohrávajú podobné príbehy, a&nbsp;my sa týmto ľuďom stále smejeme. Mám obavu z&nbsp;toho, aby sme nestrácali elementárnu ľudskosť, snažili sa pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. O&nbsp;tom celá moja séria je.

Povolenie na sfilmovanie príbehu Ivety Bartošovej vám dal jej syn Artur, s&nbsp;ktorým ste sa medzičasom stali kamarátmi. Podpísal sa z&nbsp;vášho pohľadu na ňom jej turbulentný život?

Je tu jedna dôležitá vec, a&nbsp;to že som Arturovi na začiatku povedal, že ak s&nbsp;týmto projektom nebude súhlasiť, seriál nevznikne. Myslím, že toto bol v&nbsp;podstate prvý krok k&nbsp;tomu, aby seriál vznikol, pretože som mu dokázal vysvetliť, že ja nie som to mediálne prostredie, ktoré si pamätá. On si totiž pamätá médiá, ktoré boli schopné vojsť na ich dvor, pomaly sa k&nbsp;nim plaziť domov cez okno… Myslím, že práve preto médiá doslova vytesnil zo svojho života a&nbsp;zámerne sa im vyhýba. A&nbsp;nie preto, že by sa hral na hviezdu, ktorá sa nechce s&nbsp;nikým rozprávať. Je to preto, že nechce byť súčasťou sveta, ktorý je jedným z&nbsp;dôvodov, ktoré spôsobili demoláciu jeho mamy. Upozorňujem však, že v&nbsp;našej sérii ne­vnucujeme tézu, že za všetko môžu médiá. Ponúkame komplexný pohľad na tieto veci.

V&nbsp;každom prípade, vždy, keď trávim čas s&nbsp;Arturom –&nbsp;povedal som mu to aj osobne&nbsp;–, mám pocit, že sedím s&nbsp;jeho mamou a&nbsp;otcom zároveň. Skutočne je napoly ako Ladislav Štaidl a&nbsp;napoly ako Iveta Bartošová. Má elán, vzhľad svojho otca. Má schopnosť byť inteligentný biznismen ako on, no zároveň má v&nbsp;sebe obrovskú citlivosť a&nbsp;duchovno svojej mamy. Je v&nbsp;ňom zaujímavé spojenie dvoch rôznych svetov, ktoré v&nbsp;partnerskom živote na seba zrejme narážali a&nbsp;asi narážajú aj v&nbsp;ňom samotnom. Lebo keď v&nbsp;sebe máte dve také vyhranené polovice, musíte byť silný človek, aby ste ich ustáli. A&nbsp;on naozaj silný je a&nbsp;má veľmi zaujímavý zmysel pre humor. A&nbsp;ešte sa mi na ňom páčilo, že počas natáčania seriálu sa rozhodol študovať psychológiu. Myslím, že sa v&nbsp;tomto všetkom chce naučiť vyznať. A&nbsp;chce tomu rozumieť v&nbsp;racionálnej rovine.

Toto by potvrdilo mnoho ľudí, že ich vzťah bol úplne normálny vzťah matky a&nbsp;syna. Netreba zabúdať, že mediálnu štvanicu začal Artur vnímať až v&nbsp;neskoršom období. Keď jeho mama bola hviezda a&nbsp;darilo sa jej, bol ešte maličký chlapec a&nbsp;na toto obdobie si nepamätá. Toto náročnejšie obdobie opisuje tak, že keby jeho mama nebola slávna, viedli by celkom normálny život. Som presvedčený o&nbsp;tom, že mimo mediálneho sveta bola Iveta obyčajnou mamou, ktorá mu varila, rozprávali sa spolu, pozerali filmy, skrátka milovali sa a&nbsp;Artur bol pre Ivetu všetkým. To vidno aj vo všetkých rozhovoroch, ktoré poskytla.

Keď ste sa rozhodli rozbehnúť tento projekt, bolo zámerom uzatvoriť ho takto na desiate výročie jej smrti?

Vôbec nie. Na seriáli som začal pracovať pred šiestimi rokmi a&nbsp;aby som si to naplánoval tak, aby to presne takto vyšlo? Do takej ďalekej budúcnosti som nevidel. Po ročnom rešeršovaní sme boli pripravení ísť za Arturom a&nbsp;požiadať ho o&nbsp;spoluprácu, ale prišiel kovid, na ktorý, bohužiaľ, doplatil jeho otec pán Štaidl, a&nbsp;vtedy sme celý projekt posunuli, pretože sme za ním nechceli ísť v&nbsp;čase, keď stratil otca. To by bolo neetické. Celý proces sa tak natiahol minimálne o&nbsp;trištvrte roka, čiže tu vidíte, že niečo také sa naplánovať ani nedá. To, že Iveta vrcholí v&nbsp;tomto čase, je v&nbsp;podstate náhoda alebo možno ani nie, keď si vezmeme, že z&nbsp;tohto sveta odišla v&nbsp;deň premiéry môjho prvého filmu Hany. Ten som pripravoval s&nbsp;rovnakým tvorivým tímom, s&nbsp;ktorým spolupracujeme na tomto seriáli. Seriál práve vrcholí a&nbsp;ubehlo desať rokov, odkedy Iveta odišla. Vnímam symboliku týchto vecí, možno určité znamenia, ktoré potvrdzujú, že je to všetko tak, ako má byť.(Úsmev.)

Vzhľadom na to, že sa Ivetiným životom posledné roky zaoberáte naozaj veľmi podrobne, chcem sa opýtať na váš názor týkajúci sa jej tragického konca. Psychológovia totiž hovoria, že ak sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život, je to preto, že už nenachádza východisko zo situácie, do ktorej sa dostal. Podľa vás išlo v&nbsp;Ivetinom prípade o&nbsp;chvíľkový skrat alebo o&nbsp;postupné vyústenie všetkých okolností jej života do toho osudného rozhodnutia?

Toto je skutočne môj súkromný názor, pretože táto fáza Ivetinho života bude už navždy opradená rôznymi špekuláciami. Ale z&nbsp;toho, čo viem, keďže som aj jej posledné dni života mapoval veľmi podrobne, nešlo o&nbsp;skrat. Aj ja sám som presvedčený o&nbsp;tom, že to skrat nebol. Práve táto naša nová, tretia séria Ivety buderozpitvávať všetky elementy, ktoré ju k&nbsp;tomuto činu priviedli. S&nbsp;týmito elementmi pracujem od prvej série, a&nbsp;keď sa na seriál následne pozriete komplexne,všetky tieto súvislosti tamuvidíte.

Napríklad jej tvrdohlavosť. Všetci adiktológovia sa zhodnú na tom, že pokiaľ si človek nie je ochotný priznať problém, jeho situácia sa riešiť nedá. Myslím, že veľa ľudí má okolo seba niekoho, kto môže mať čiastočné alebo veľmi podobné problémy, ako mala Iveta. Jedna vec je však alkohol, aleďalšia je spojenie alkoholu a&nbsp;liekov. To je veľmi zlá kombinácia. A&nbsp;keď si túto kombináciu dáte do súvislosti s&nbsp;Ivetinou tvrdohlavou „baraňou“ povahou, keď si skrátka povedala, že je v&nbsp;poriadku, a&nbsp;túto pravdu si vsugerovala, zároveň bola človekom, ktorýnebol ochotný prijať pomoc, pretože mal svoju hrdosť, k&nbsp;tomu pripočítajme neustály stres z&nbsp;mediálnej prestrelky, ktorá sa okolo nej diala, a&nbsp;nezabúdajme, že navyše bola mama, ktorá síce mala skvelého syna, no nevyrastal s&nbsp;ňou, lebo jej ho vzali, tak si dokážete predstaviť, že sa dostanete do fázy, z&nbsp;ktorej už nie je cesty späť.

FOTKY Z PREMIÉRY SERIÁLU NÁJDETE V GALÉRII

Režisér minisérie Iveta skúmal život legendárnej Bartošovej (†48): Aká bola skutočná Iveta

Výber pre vás

Režisér minisérie Iveta skúmal život legendárnej Bartošovej (†48): Aká bola skutočná Iveta

Súvisiace články

Pohreb legendárneho umelca Josefa LAUFERA (†84): Ktoré hviezdy sa neubránili slzám?

Josef LAUFER (†84) odišiel na večnosť po štyroch rokoch v kóme: Prečo bol český Columbo?

Legendárny umelec Dušan GRÚŇ (†81): Prečo mu neprekážalo označenie "REPEŤÁK"?

Výber pre vás