Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Mal si 19 rokov, keď si podľa vlastných slov iba zázrakom prežil ťažkú autonehodu, čo presne sa vtedy stalo?

Ten deň si vôbec nepamätám, poznám to len z&nbsp;hovorenia ostatných ľudí. Prišiel po mňa kamarát autom, sedel som na mieste spolujazdca. Dostali sme šmyk, boli sme v&nbsp;protismere a&nbsp;protiidúce auto narazilo priamo do mojej strany. Bolo dosť nepríjemné, keď som si čítal policajnú správu. Svedok povedal, že sa nám stretli pohľady, musel to byť nepríjemný pocit, ale nepamätám si to.

Bol si vážne zranený, mal si zlomených 16 kostí, opuch mozgu, epilepsiu, museli ti takmer amputovať nohu, ako dlho si sa zotavoval?

Trvalo asi rok, kým som bol v&nbsp;takom stave, že som mohol chodiť, kam som chcel a&nbsp;vedel som fungovať. Najviac mi skomplikovala situáciu epilepsia. Bral som ťažké silné lieky a&nbsp;musel som úplne zmeniť životosprávu. Stále som sa bál, kedy príde na mňa záchvat. Dnes už nemám epilepsiu, dostal som sa aj z&nbsp;toho.

Stratil si aj pamäť, aká bola tvoja reakcia, keď ti ľudia vysvetľovali, čo sa vlastne stalo?

Spočiatku som tomu neveril. Myslel som si, že to je vymyslené a&nbsp;že to je len nejaký vtip. Po autonehode som bol celkom spomalený a&nbsp;nedokázal som tomu uveriť. No keď som sa nemohol hýbať, nemohol som robiť veci, ktoré som kedysi vedel robiť, tak som začal rozmýšľať nad tým, že toto nebude náhoda.

Spôsobilo ti to nejakú traumu, nebál si sa znova si sadnúť do auta?

Práveže toto vôbec. Čo bolo zaujímavé od samého začiatku, že ja som vedel, že je to nejaká prekážka, ktorú zvládnem. Doktori mi hovorili, čo nebudem môcť robiť, aké to bude pre mňa ťažké, ako budem musieť pokračovať v&nbsp;liečbe a&nbsp;pod. Už vtedy som mal postoj, že tomu neverím a&nbsp;zvládnem to úplne inak a&nbsp;dobre, hlavne čo sa týka epilepsie. Keď mi povedali, že dva roky budem brať tabletky a&nbsp;potom by ma čakala operácia mozgu, to mi znelo tak šialene, že som si povedal, že to musím zvládnuť inak.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako vyzeral tvoj život pred autonehodou?

Bol som chalan, ktorý sa nemal veľmi rád. Nestaral som sa o&nbsp;svoje zdravie. Nevnímal budúcnosť ružovo, nemal som žiadne smerovanie. Bol som chalan, ktorý si myslel, že sa mu nemôže nič stať. A&nbsp;potom prišiel tento budíček. Vedel som, že musím žiť úplne inak. Stratu pamäti som považoval za určitý dar, koľkí z&nbsp;nás by chceli na všetko zabudnúť a&nbsp;začať úplne odznova. Takto som sa na to pozeral a&nbsp;povedal som si, že idem budovať život, v&nbsp;ktorom budem sám sebe prioritou. Budem sa zaoberať tým, čo robí dobre mne a&nbsp;ako už žiť nechcem a&nbsp;nebudem.

Pustil si sa do sebapoznávania, išiel si do hĺbky a&nbsp;dnes je to pre teba poslaním. Je z&nbsp;teba kouč a&nbsp;pomáhaš ľuďom spracovať zranenia z&nbsp;detstva. Prečo si sa rozhodol venovať práve tejto oblasti?

Keď som sa dával dokopy z&nbsp;autonehody, v&nbsp;tom období spáchal môj brat samovraždu. Vtedy som sa naozaj zamyslel nad tým, že ako som žil predtým a&nbsp;ešte aj toto sa stalo v&nbsp;našej rodine. Nechcel som sa uspokojiť s&nbsp;vysvetlením, prečo to tak bolo a&nbsp;podobne. Potreboval som pátrať. Potreboval som odpoveď a&nbsp;zistiť, prečo som na tejto ceste. Začal som na sebe pracovať a&nbsp;uvedomil som si, že musím v&nbsp;sebe uzdraviť veľa vzorcov, veľa bolesti. To ma, prirodzene, zaviedlo do detstva. Je to absolútny základ toho, ako vnímame samých seba, ako vnímame vzťahy a&nbsp;vôbec ľudí v&nbsp;našom živote. Ak chceme začať niečo riešiť a&nbsp;uzdravovať v&nbsp;našom živote, zmeniť ho, tak musíme ísť najprv do detstva.

Myslíš, že práve kvôli bolestivému detstvu sa môžeme ocitnúť v&nbsp;toxických vzťahoch?

Určite áno a&nbsp;nemyslím si to len ja, ale hovorí o&nbsp;tom aj samotná veda. Ako sa nám buduje vzťahové pripútanie od detstva, je niečo, čo sa dá pozorovať, čo vieme definovať na základe správania rodičov a&nbsp;prostredia. Dá sa podľa toho určiť, ako budú vyzerať naše vzťahy a&nbsp;predstava lásky. Keď chceme zistiť, ako fungujeme, prečo sa nám opakujú problémy, opakujú sa nám rôzne vzťahy, jednoznačne treba ísť do detstva. Vtedy si začneme uvedomovať, prečo konáme tak, ako konáme. To, čo si o&nbsp;sebe veľakrát myslíme, nie je naša povahová črta, ale vzorec, ktorý nasledujeme z&nbsp;detstva. Človeku sa po tomto zistení otvoria oči.

Z&nbsp;tvojich vlastných skúseností, je tým problémovým rodičom, ktorý môže dieťa negatívne ovplyvniť, skôr otec alebo mama?

Povedal by som, že je to päťdesiat na päťdesiat. Vždy keď je jeden problémový, tak je tu aj ten druhý rodič, ktorý je stále tým partnerom. Ani by som nepovedal, že je problémový rodič, ale rodičia. Pojem „problémový rodič“ by som v&nbsp;takomto prípade zamenil za emocionálne nezrelý rodič. Veľakrát počúvam, že niekomu robil otec problémy. Bol alkoholik, kričal, vytváral dusno, ale mama bola vlastne tá, ktorá dieťa nikdy neochránila. Nijak nezakročila, neodišla od toho muža. Trpela tam spolu s&nbsp;nimi a&nbsp;to je pre deti, samozrejme, boľavé. Síce tam je mama, nerobí im zle, ale ani ich neochránila.

Je pre ľudí veľmi náročné vrátiť sa takto v&nbsp;čase a&nbsp;hovoriť o&nbsp;veciach, ktoré v&nbsp;sebe roky dusili?

Určite áno. Človek nezačne len tak rozprávať, musí tam byť dôvera a&nbsp;vzťah, aby sa cítil bezpečne a&nbsp;začal hovoriť. Nemali by sme očakávať, že človek sa nám hneď otvorí. Musí najprv zistiť, že tu môže, lebo je v&nbsp;bezpečí.

Pre svojich klientov si bezpečným prístavom. Koľkým ľuďom si už pomohol?

Ťažko povedať číslo, ale sú to stovky ľudí.

Dokážu sa z&nbsp;týchto zranení dostať úplne a&nbsp;ako dlho to môže trvať?

Závisí od toho, čo si definujeme pod pojmom „úplne dostať“. Niekto si môže pomyslieť, že na to zabudne a&nbsp;nijak ho to nebude ovplyvňovať. Skôr sa prikláňam k&nbsp;tomu, že to môžeme pochopiť, zobrať si z&nbsp;toho múdrosť. Stále to bude v&nbsp;nás, ale už nás to nebude definovať a&nbsp;tak ovplyvňovať.

Okrem tohto, s&nbsp;čím všetkým ešte pomáhaš klientom?

Primárne detstvo, od toho sa odvíja všetko. Chodia za mnou ľudia s&nbsp;tým, že chcú riešiť vzťahy, čo sa v&nbsp;nich deje, prečo sa im určité veci opakujú. Chcú riešiť aj prácu, ale pravidelne nás to zavedie do detstva, z&nbsp;toho vychádza naozaj drvivá väčšina problémov nášho dospelého života.

Dostal sa k&nbsp;tebe už taký ľudský príbeh, z&nbsp;ktorého si sa aj ty dlho spamätával?

Počul som už veľa príbehov, kedy som si povedal, že to azda nie je ani možné. Dospel som však do takého bodu, že to len nejakým spôsobom vstrebávam a, samozrejme, popritom stále pracujem aj sám na sebe. Moja odolnosť tkvie v&nbsp;tom, že nikdy nevidím človeka ako bytosť, ktorá trpí. Nikdy sa na človeka nepozerám cez problém, ale cez tú pravú podstatu, kým ten človek vo svojom vnútri naozaj je. Preto sa mi potom s&nbsp;ním aj ľahšie pracuje. A&nbsp;hlavne nesúdim.

Keby si mal dať ľuďom jeden dôvod, prečo by mali vyskúšať takéto sedenie, či už s&nbsp;tebou, alebo s&nbsp;niekým iným, ako by znel?

Hovorí sa, že dieťa, ktoré nezažije bezpodmienečnú lásku, bezpečie vo svojej domácnosti, potom chodí bez domova. A&nbsp;to je práve dôvod, prečo ten domov hľadáme vo vonkajšom svete, v&nbsp;práci, v&nbsp;partnerstvách, v&nbsp;úspechoch. Stále hľadáme, stále nám niečo chýba. Paradoxom toho celého je, že keď sa začneme pozerať do svojho vnútra a&nbsp;pristupovať k&nbsp;sebe súcitne a&nbsp;s&nbsp;láskou, tak ten domov nájdeme a&nbsp;nemusíme ho už hľadať nikde inde. Je to pocit, že som doma a&nbsp;môžem byť pritom hocikde na svete. Toto je to, za čím si tam primárne ideme.

V&nbsp;čom teba posúva a&nbsp;ako ťa napĺňa táto práca?

Je to tá človečina. Neviem si predstaviť prácu, kde nemám spojenie s&nbsp;ľuďmi. Viem, že odovzdávam tomuto svetu niečo, čo má zmysel a&nbsp;čo naozaj dokáže ľuďom zmeniť životy. Je to poslanie. Aj keby som mal miliardy na účte, tak je to stále to, čo by som chcel robiť.

Rany z detstva: Daniel pomohol stovkám ľuďom! Počul som už veľa ťažkých príbehov

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Rany z detstva: Daniel pomohol stovkám ľuďom! Počul som už veľa ťažkých príbehov

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Kvôli nehode stratil aj pamäť: Považoval som to za dar, koľkí z nás by chceli začať odznova?

Daniel prežil brutálnu autonehodu, ktorá všetko zmenila: Bol to môj budíček, chcel som žiť inak

Bol skoro na druhej strane: Braňo Mojsej zapíjal bolestivé detstvo, dnes zachraňuje ostatných

Výber pre vás