Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Podstúpila aj špeciálny výcvik zameraný na mikrovýrazy tváre, ktoré o&nbsp;človeku prezradia viac, ako by si želal. Ako zistíme, či nám niekto klame, a čo by sme si mali všímať pri komunikácii, nám povedala v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Pôvodne si chcela byť právnička, no známa ti odporučila psychológiu. Neoľutovala si to niekedy?

Na jednej strane neľutujem, na druhej áno. Psychológia je veľmi pekný odbor. Je to poslanie a&nbsp;našla som sa v&nbsp;tom. Baví ma to, ale na druhej strane si myslím, že ešte v&nbsp;týchto našich štátoch to nie je dostatočne platená práca a&nbsp;veľa peňazí ide do štúdia. Zostáva potom málo peňazí na iné veci. Myslím, že je to hlavne na Slovensku ešte dosť nedocenené.

Učíš sa ako psychologička celý život. Koľko ťa to už stálo?

Musím, je to celoživotné vzdelávanie. Mám kurzy, ktoré stáli niekoľko stoviek až tisíc eur. Je to dosť variabilné a&nbsp;flexibilné. Sumy sú rôzne, ale určite to sú desaťtisíce eur, čo som do toho už dala. Vzdelávam sa približne jedenásť až dvanásť rokov.

Nedostaneš na to nejaký príspevok od štátu?

Absolútne žiadny. Akurát som si chcela otvoriť detskú terapeutickú herňu. Pozerala som, či na to sú vôbec nejaké projekty. Nenašla som zatiaľ žiadny taký, ktorý by tú detskú terapeutickú herničku mohol pokryť.

Bola si v&nbsp;Ruži pre nevestu ako tajná agentka. Aký to bol pocit, naozaj si sa tam tak cítila?

Vôbec, bola som prekvapená, že dievčatám a&nbsp;divákom nepovedali v&nbsp;druhej epizóde priamo, že som psychologička, ale nazvali ma tajnou agentkou. Tá úloha bola pre mňa veľmi zaujímavá, lebo som sa cítila trošku rozpoltená. Musela som sa tváriť ako účastníčka a&nbsp;cítiť sa tak, lebo svoje vnútorné prežívanie odrážate navonok, zrkadlíte to a&nbsp;ľudia si to rýchlo všimnú, sú na to citliví. Musela som sa zapájať do rôznych diskusií. Zároveň som však musela mať blok a&nbsp;riešiť v&nbsp;hlavne pracovné veci, pamätať si všetko. Nemohla som medzi dievčatami behať so zošitom v&nbsp;ruke. Musela som si pamätať kompletne celý deň, aby som si to vedela potom usporiadať. Aké boli situácie, kto ako reagoval a&nbsp;vysvetliť, na zá­klade čoho to posudzujem. Boli to veľmi náročné dva týždne. Myslím si, že pre psychológa na zostavenie základného osobnostného profilu to úplne stačí. Sú však ľudia, ktorí nie sú psychológovia a&nbsp;odvážili sa mi povedať, že im by na to stačili tri dni.

Ako Timea analyzovala dievčatá? Dozviete sa na ďalšej strane...

Dievčatá si analyzovala cez kódovací systém FACS. Čo konkrétne si sledovala?

Slúži na identifikáciu mikrovýrazov tváre. Ľudská tvár má 43 svalov, ktoré využívame pri siedmich základných emóciách. Ku každej univerzálnej emócii sú priradené nejaké akčné jednotky a&nbsp;tieto zášklby akčných jednotiek, čiže tvárových svalov, nám prezrádzajú, o&nbsp;akú emóciu alebo kombináciu emócií ide. Tento kódovací systém bol pôvodne vytvorený v&nbsp;Amerike pre FBI a&nbsp;využíva sa najmä v&nbsp;bezpečnostných zložkách pri výsluchoch, vyšetrovaniach a&nbsp;podobne.

Čo sú tie emócie, ktoré dokážu prezradiť naše mikrovýrazy?

Mikrovýraz je plnohodnotný emočný výraz ako makrovýraz. Rozdiel je v&nbsp;tom, že makrovýraz je zreteľne viditeľný pre každého človeka, pretože trvá minimálne jednu sekundu. Mikrovýraz je veľmi krátky a&nbsp;rýchly. Je to iba záblesk emócie. Človek potrebuje výcvik, aby to stihol zachytiť. Je to situácia, keď sa človek nejako zatvári, uvedomí si to, chce to potlačiť a&nbsp;maskovať tú emóciu, ale skutočná emócia mu preblyskla tvárou na kratučkú chvíľu. Mikrovýraz vychádza z&nbsp;nášho limbického systému, ktorý vznikol skôr ako veľký mozog, a&nbsp;makrovýrazy vychádzajú z&nbsp;veľkého mozgu. Približne o&nbsp;500&nbsp;milisekúnd (pol sekundy) skôr prechádzajú emócie limbickým systémom –&nbsp;mikrovýraz, až potom veľkým mozgom –&nbsp;makrovýraz, kde dochádza k&nbsp;uvedomeniu, o&nbsp;akú prežívanú emóciu ide. Preto majú ľudia tendenciu maskovať často svoje skutočné emócie. Pre toto je identifikácia mikrovýrazov kľúčová pre odhalenie skutočných emócií.

Trvalo ti dlho, kým si sa toto na­učila? Učia to bežne na vysokých školách budúcich psychológov?

Vôbec nie. Ja som si kúpila tento kurz v&nbsp;Prahe. Môj lektor si tento kurz robil priamo v&nbsp;inštitúte Paula Ekmana v&nbsp;Manchesteri. Dostal licenciu na rok, aby to učil ďalších ľudí. Vybral si svoju rodnú Prahu. Otvoril dve skupiny, na kurze bolo dvadsať ľudí a&nbsp;úspešne sme to ukončili siedmi. Napriek tomu, že sme platili „krásnu“ sumu, nespravili sme to všetci. Bol to skoro trojmesačný výcvikový kurz. Premietali nám na plátne krátke videá, kde sa zobrazovali mikrovýrazy daných ľudí. Desať nás sedelo pred plátnom a&nbsp;lektori pod plátnom, a&nbsp;keď videli, že čo i&nbsp;len jeden z&nbsp;nás žmurkol, vypli to a&nbsp;zapli znova. Učili nás, aby sme nežmurkali a&nbsp;dokázali zachytiť mikrovýrazy v&nbsp;čo najdlhšom čase. Akoby som bola vo vojenskom tábore, nemohli sme žmurkať. Veľa ľudí to aplikovalo aj vo svojom odbore. Boli tam novinári, podnikatelia, ja som z&nbsp;tej 10-člennej skupiny bola jediná psychologička. Druhá skupina bola zahraničná.

Riadil sa Radko tvojimi analýzami?

Či sa tým riadil, naozaj neviem. Zostavila som osobnostný profil dievčat a&nbsp;odovzdala som ho štábu. Či sa to k&nbsp;Radkovi dostalo, to absolútne neviem, nemám nejakú spätnú väzbu. Svoju prácu som urobila. Povedala som mu, čo bolo treba. Či sa on na základe toho riadil, to už neviem posúdiť.

Bolo to pre teba náročnejšie ako práca pre ministerstvo obrany? Robila si výberové konania vojakov do NATO.

Tam to prebiehalo hlavne na základe psychodiagnostiky. Samozrejme, potom sme s&nbsp;nimi viedli aj pracovné pohovory, kde som to čiastočne vedela takisto vy­užiť, ale aj tak išlo hlavne o&nbsp;obsah ich životopisu, čo všetko majú za sebou, aby sme ich vedeli posunúť ďalej, keď mali dobré výsledky testov. V&nbsp;Ruži pre nevestu som to využila viac. Ako vravím, svoju úlohu som splnila, ale či ma poslúchli, to už neviem.

Dostala si po Ruži pre nevestu nejaký hejt?

Áno, dostala som veľmi veľa kritiky. Bola som z&nbsp;toho prekvapená, myslím, že som vystupovala veľmi slušne a&nbsp;inteligentne. Nerobila som nič, do čoho by sa ľudia mohli oprieť, ale ľudia si vždy niečo nájdu. Mali konšpiračné teórie, niektorí povedali, že nie som psychologička, že som iba dosadená. Veď ako by som mohla byť psychologička, keď mám tetovanie na krku a&nbsp;vyzerám, akoby som vyšla z&nbsp;basy? Nepáčilo sa im, že mám napichané pery, aj preto som bola podľa nich dosadená a&nbsp;tvrdili, že nemám psychologické vzdelanie. Bola som z&nbsp;toho zaskočená, musela som to prestať čítať. Boli určite momenty, keď som sa zastala samej seba. Ako psychologička učím svojich klientov, že si musia nastaviť&nbsp; osobné hranice, aby si udržali sebahodnotu, sebalásku a&nbsp;aby sa nezrútili.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Môžeme každopádne odkázať toľko, že máš za sebou roky praxe a&nbsp;cenné skúsenosti. Čo podľa teba prezradí človeka, keď klame?

Na jednej strane to je veľmi jednoduchá otázka, ale strašne zdĺhavá a&nbsp;veľmi náročná odpoveď. Pri odhaľovaní klamstva sú dve dôležité pravidlá. Jedno je, že neexistuje žiadne špecifikum, čo konkrétne odhaľuje klam v&nbsp;tvári alebo v&nbsp;reči tela. Nie je to tak, že človek sa pozrie pri rozhovore doľava dole a&nbsp;klame. To tak určite nie je. Každý človek je individualita a&nbsp;to, čo je dôležité pri odhaľovaní klamstva a&nbsp;pri posudzovaní nejakej vierohodnosti, je to, že vy si musíte načítať toho človeka ako individuálnu osobnosť, a&nbsp;to na základe nejakého kontextu, v&nbsp;ktorom potrebujete posúdiť, či hovorí pravdu alebo nie. Takisto na základe bazálnej úrovne správania každého jednotlivca. To znamená, že vy si načítate človeka na základe krátkeho rozhovoru, ako sa človek správa. Keď si načítame základné správanie každého jedinca, je dôležité v&nbsp;rámci kontextu sledovať odchýlky v&nbsp;neverbálnom prejave.

Teraz, keď sa s&nbsp;tebou rozprávam, veľa gestikulujem, pozerám sa inam. Ale keby si sa ma začala pýtať na nejaké veci a&nbsp;chceš zistiť, či ti naďalej hovorím pravdu alebo začínam klamať, tak už menej gestikulujem, začnem sa ošívať, dotýkam sa seba, čo môžu byť upokojujúce gestá, ktoré mi pomáhajú znížiť intenzitu nepríjemných pocitov. Niekto šťuká perom, ohrýza si niečo, hrá sa s&nbsp;vlasmi, škriabe sa. Treba si načítať normálne správanie počas rozhovoru s&nbsp;človekom a&nbsp;potom mu začať klásť otázky, tvoriť si hypotézy v&nbsp;hlave, podľa nich prispôsobovať otázky a&nbsp;sledovať, ako sa človek správa. Slová nie sú také dôležité ako neverbálna komunikácia, ktorá stále tvorí 80 až 90 percent. Preto je oveľa dôležitejšia ako obsah slov.

Raz sa mi stalo, že keď som s&nbsp;niečím konfrontovala bývalého priateľa, vyslovene stuhol a&nbsp;na neho to bola dosť neprimeraná reakcia. Mohlo to byť znakom klamstva?

Ak je to človek, ktorý má rozvinutejšiu reč tela a&nbsp;zrazu stuhne na kameň pri nejakej otázke, určite je to „hotspot“ –&nbsp;miesto, kde treba spozornieť a&nbsp;opäť klásť otázky. Niekedy priame, niekedy ísť na to okľukou. Dôležité je klásť čo najotvorenejšie otázky. Niekedy môže ísť o&nbsp;kognitívnu záťaž –&nbsp;rozmýšľa, ako odpovedať, je v&nbsp;šoku, nevie, ako s&nbsp;tým pracovať, alebo rozmýšľa, ako to začať popierať.

Vedela by si na prvý pohľad odhaliť narcistu?

V&nbsp;psychológii existuje stará teória nazývaná frenológia. Zameriava sa na črty tváre, podľa čoho ľudia kedysi určovali osobnostné vlastnosti, povahové črty. Sú psychológovia, ktorí sa k&nbsp;tejto teórii aj v&nbsp;rámci neverbálnej komunikácie prikláňajú. Isté povahové črty sú vpísané v&nbsp;našej tvári tým, že ich využívame každý deň a&nbsp;tvoria našu osobnosť. Preto niektorí ľudia hovoria –&nbsp;pozriem sa na teba a&nbsp;vidím. Hlavne niektorí odborníci. Ja si myslím, že to môže byť pravda a&nbsp;niečo na teórii frenológie bude. Niektoré osobnostné črty sú vpísané v&nbsp;tvári, podporujem túto teóriu. Podľa môjho názoru odborníci vedia aj týmto spôsobom narcistu odhaliť a&nbsp;postačí im dať pár doplňujúcich otázok, aby si to potvrdili.

Analyzuješ takto automaticky každého?

Snažím sa to vypínať, ale niekedy sa to nedá. Niekedy to je fakt nepríjemné, lebo ľudia to vidia. Nežmurkám úplne, mám na nich priamy pohľad, pomaly ani nedýcham. Ale áno, robím to. Je to vryté pod kožu. Aj dievčatá v&nbsp;Ruži pre nevestu hovorili, hlavne Veronika v&nbsp;Bez ruže, že niekedy som mala taký hĺbavý pohľad, či už na ne, alebo do zeme, že sa ma niektoré chceli spýtať, či som smutná alebo čo sa so mnoudeje.

Ako to dokážeš zvládať? Nemáš už niekedy plnú hlavu informácií a&nbsp;nepotrebuješ pokoj?

Mám to podľa mňa každý deň po práci. Moja práca je naozaj veľmi náročná a&nbsp;stretávam sa tam s&nbsp;rôznymi prípadmi, a&nbsp;keďže sa venujem aj deťom a&nbsp;dospelým, vidím rôzne diagnózy a&nbsp;dostanú sa ku mne rôzne životné príbehy. Mám čo spracovávať. Som veľmi rada, keď prídem domov a&nbsp;je tam ticho, maximálne môj kocúrik a&nbsp;mám pokoj. Veľmi s&nbsp;tým však bojujem, keď ma niekto volá na kávu, snažím sa toho človeka posúvať aj neposúvať v&nbsp;rámci svojho psychického zdravia a&nbsp;sociálneho cítenia. Dosť sa to bije v&nbsp;mojom osobnom živote.

Tvoja práca je však pre ľudí a&nbsp;spoločnosť dôležitá. Čo ti to dáva?

Pre mňa to nie je povolanie, ale poslanie. Človek tomu musí byť otvorený a&nbsp;oddaný každý deň. Musí veľa čítať a&nbsp;vzdelávať sa. Je to nekonečná cesta, celoživotná. Napĺňa ma to, dáva mi to pohon, ale dokáže ma to aj vyčerpať, je to trošku na úkor môjho psychického zdravia. Už som sa stretla s&nbsp;rôznymi prípadmi. Nedávno za mnou prišlo 13-ročné dievčatko a&nbsp;povedalo mi, že sa poškodzuje, lebo mu na tomto svete nikto nerozumie, ani vlastná matka. Sú to momenty, ktoré človeku vyrazia dych. Je náročné počúvať to, reflektovať, reagovať na to a&nbsp;pomôcť tomu dieťaťu. Nie raz som sa doma prichytila pri tom, že len sedím a&nbsp;počúvam ticho.

Z psychologičky tajná agentka: Timea v Ruži pozorovala dievčatá, riadil sa Radko jej analýzami?

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Z psychologičky tajná agentka: Timea v Ruži pozorovala dievčatá, riadil sa Radko jej analýzami?

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Stále zaľúbená do Radka? Julie sa pri pohľade na zábery zo šou rozplakala: A toto píše o Stanke

Krásna Stanka z Ruže pre nevestu kedysi vyzerala inak: Na FOTO spred 5 rokov ju nespoznáte!

13. komnata krasokorčuliarky: Tréner hovoril, že som tučná, niekedy som zjedla iba jedno jablko

Výber pre vás