Jana Homolová

Na nedávnom krste knihy spojenom s&nbsp;oslavou jubilea pani Oľgy Feldekovej&nbsp;(80) ste boli jedným z&nbsp;pozvaných hostí, ale pre zdravotné problémy ste sa nemohli dostaviť. Chcem sa preto opýtať, ako sa máte.

Je pravda, že sa mi čiastočne zhoršil zdravotný stav a&nbsp;podstúpil som odstránenie prstov na ľavej nohe, na pravej mám protézu. Chvalabohu, stav sa zhojil a&nbsp;opäť sa cítim dobre.

Netrvalo to dlho. V&nbsp;podstate som tam bol týždeň.

Keďže ste veľmi činorodý človek, ako si dni rekonvalescencie doma krátite?

V&nbsp;prvom rade sa venujem jednej svojej vnučke, ktorá síce nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť, ale mne čas strávený s&nbsp;ňou robí radosť. Veľmi ma baví, keď sa spolu učíme.

Okrem toho rehabilitujem, cvičím, chodím na protéze a&nbsp;verím, že v&nbsp;dohľadnom čase sa budem môcť vrátiť do pracovného procesu.

Tento rok to boli výnimočné sviatky, pretože sa v&nbsp;jednom termíne dohromady zišli Pesach, teda židovský sviatok, zároveň Veľká noc, teda kresťanský sviatok a&nbsp;takisto ramadán, čo je sviatok moslimský. V&nbsp;tomto duchu ma to veľmi potešilo a&nbsp;týmto chcem ľuďom všetkých vierovyznaní popriať veľa zdravia a&nbsp;radosti.

Za seba poviem, že u&nbsp;nás doma napríklad na Vianoce a&nbsp;rovnako tak na Veľkú noc vždy zorganizujeme spoločné stretnutie s&nbsp;celou našou rodinou. Prídu k&nbsp;nám aj rodičia môjho zaťa, ktorí nie sú židovského pôvodu, ale to nám absolútne nebráni, aby sme spoločne oslávili nie Vianoce, u&nbsp;nás je to „Vianuka“ –&nbsp;kombinácia kresťanských Vianoc a&nbsp;židovskej Chanuky. Na Veľkú noc zas organizujeme spoločné stretnutie spojené s&nbsp;veľmi dobrou večerou, ktorú pripraví moja manželka, a&nbsp;to v&nbsp;rámci Pesachu a&nbsp;súčasne veľkonočných sviatkov.&nbsp;(Úsmev.)

Takže takto spoločne prežívate akýsi ekumenický mix.

(Smiech.) Áno, presne tak, tieto sviatky prežívame takto a&nbsp;hlavne v&nbsp;rešpekte náboženských aj ľudských kvalít všetkých jedincov.

Spomenuli ste, že ak vám to zdravotný stav dovolí, chcete sa vrátiť do práce, takže vaši pacienti sa môžu tešiť na váš návrat.

Neviem celkom, či sa tešia, lebo sú to ľudia chorí, ale ak budú môcť za mnou opäť prísť alebo sa so mnou stretnúť, prijať moju odbornú radu, istotne im to nebude prekážať.

Predpokladám, že práve pacienti sú vaším motorom a&nbsp;zároveň je tým motorom práca, ktorá vás udržiava v&nbsp;kondícii.

Samozrejme, robím približne šesťdesiat rokov na tom istom pracovisku, ten istý odbor, čo v&nbsp;našich podmienkach už býva celkom zriedkavé. Mňa moja práca jednoducho baví a&nbsp;teší ma, ak môžem pomôcť človeku odstrániť jeho bolesti, ťažkosti, stanoviť diagnózu a&nbsp;určiť liečbu.

Ľudí zdravotné problémy zvyčajne zrazia na kolená, dostanú ich do stavu rezignácie. Vy ste obdivuhodný v&nbsp;tom, že sa nimi nedáte odradiť.

Presne tak, ak chcem žiť, musím byť výkonný.

Spomenuli ste, že chodíte na rehabilitácie.

Poopravím vás, nechodím, rehabilitujem doma sám, individuálne, nemám rehabilitanta, hoci by som mohol mať, ale takto mi to skrátka vyhovuje. Zvyšujem si hlavne kondíciu, zlepšujem silu svalstva dolných končatín, ale aj horných končatín. Snažím sa udržovať si určitú kvalitu pohybu.

Konkrétne to znamená, že vykonávam určité cviky, ktoré mám ešte z&nbsp;obdobia po amputácii nohy a&nbsp;ktoré, samozrejme, ako neu­rológ ovládam aj sám.

Prognózu svojho zdravotného stavu konzultujete s&nbsp;priateľmi lekármi?

Priznám sa úprimne, že nie, pokiaľ ide o&nbsp;moje neurologické problémy. Ale konzultujem svoje chirurgické problémy.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

AKO VYZERÁ PROFESOR MOMENTÁLNE, NÁJDETE V GALÉRII

Keď sme spomenuli sviatky, tie sú veľkým lákadlom a&nbsp;zároveň nástrahou pre ľudí, ktorí trpia diabetom. Vám sa darí odolávať všetkým dobrotám?

Vďaka manželke mám prísny režim, napríklad čo sa týka konzumácie sladkostí, no na druhej strane priznávam, že keď mám šancu, tajne si niečo ukradnem, pretože v&nbsp;minulosti som naozaj tvrdo miloval sladké.&nbsp;(Smiech.)

Ale nepodarí sa mi to často. Moja manželka je na mňa taká prísna, že k&nbsp;sladkému sa dostanem len za mimoriadne výnimočných okolností.

To je krásne, že sa o&nbsp;vás stále takto stará.

Dáva na mňa pozor. Žijeme spolu veľa dlhých rokov a&nbsp;musím povedať, že vo veľmi dobrom vzťahu a&nbsp;záleží nám obom na tom, aby to ešte chvíľku takto vydržalo.&nbsp;(Úsmev.)

Ako sme na začiatku spomenuli, pôvodne ste sa mali zúčastniť na krste knihy a&nbsp;narodeninách spisovateľky a&nbsp;humoristky Oľgy Feldekovej. Je to vaša rodinná priateľka, tak ako jej manžel básnik, dramatik, prekladateľ Ľubomír Feldek&nbsp;(86). Spomeniete si na nejakú príhodu v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ňou?

S&nbsp;Olinkou mám veľmi veľa skúseností. (Smiech.) Hlavne s&nbsp;ňou vediem dosť veľké súboje, veď je verejne známe, že ju takisto postretli rôzne zdravotné problémy, ale bojujeme spolu najmä pre cigarety. Ja som celý život, teda naozaj dlhé roky, bojoval proti fajčeniu, takže preto sme sa spolu často dostávali do rôznych „konfliktných“ situácií…

Ale zdá sa, teda moja žena tvrdí, že Olinka už prakticky nefajčí, čo ma úprimne teší, lebo ju mám veľmi rád, vážim si ju. Ako som už spomenul, hoci ani ona nie je celkom zdravá, napriek tomu je vitálna a&nbsp;ochotná zúčastňovať sa na spoločenských aktivitách, čo je tak­isto veľmi úctyhodné. Je to osoba, ktorej to, chvalabohu, mentálne veľmi dobre funguje, a&nbsp;v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jej jubileom jej prajem, aby jej to takto vydržalo minimálne do veku 120&nbsp;rokov. (Úsmev.)

Spomenuli sme vášho zaťa herca Ivana Šándora&nbsp;(49), ktorého diváci môžu vidieť v&nbsp;markizáckom seriáli Dunaj, k&nbsp;vašim službám. Sledujete tento seriál? Ako vnímate jeho zasadenie do predvojnového obdobia, v&nbsp;ktorom sa rieši aj židovská otázka?

Áno, seriál sledujem. O to viac, že tam hrá peknú úlohu môj zať Ivan. Samozrejme, ako všetky seriály má chybičky, ale na druhej strane, pre mňa ako človeka, ktorý prežil holokaust, je to veľmi cenné, pretože dokumentuje tragédiu, keď za tak­zvaného slovenského štátu bola perzekúcia ľudí nielen duševná, ale aj telesná. Išlo o&nbsp;120-tisíc ľudí nielen židovského pôvodu, ale aj Maďarov, Rómov, homosexuálov… O&nbsp;tom dnešná mládež možno ani nevie, preto si myslím, že keď sleduje seriál, ktorý deklaruje, ako dochádzalo k&nbsp;rozvoju fašizmu, uvedomí si jeho zvrátenú prapodstatu.

A&nbsp;čo sa týka židovskej otázky, toto obdobie bolo pre nás tragédiou. Seriál ešte nedospel k&nbsp;tomu najhoršiemu –&nbsp;fyzickej likvidácii. Aj preto som veľmi citlivý, ak sa u&nbsp;nás objavujú tendencie obdivovať a&nbsp;oslavovať obdobie slovenského štátu (1939 –&nbsp;1945). Napríklad montážou pamätných tabúľ na toto obdobie či prostredníctvom jedincov (Ulica Dr. Jozefa Tisu vo Varíne). Títo ľudia asi zabudli na hanebnú likvidáciu svojich spoluobčanov.

Opakujem, tento seriál je pre mňa osobne veľmi cenný a&nbsp;občas sa pri jeho sledovaní neubránim slzám. Neviem, ako sa dej bude ďalej odvíjať, ale to, čo som doteraz videl, veľmi „pekne“ ukazuje, ako rýchlo sa dokáže zmeniť mentalita človeka, ako rýchlo sa z&nbsp;kamarátov, zo susedov, spolužiakov dokážu stať nepriatelia len na základe toho, že donedávna blízka osoba má židovský pôvod. To sú veci, na ktoré by sa zabúdať nemalo, pretože sú súčasťou našej neslávnej histórie a&nbsp;je iba na nás, aby sme sa s&nbsp;ňou konečne vyrovnali a&nbsp;zároveň sa z&nbsp;nej do budúcna poučili.

Profesor TRAUBNER musel podstúpiť operáciu: Bude sa môcť vrátiť do práce medzi pacientov?

Výber pre vás

Profesor TRAUBNER musel podstúpiť operáciu: Bude sa môcť vrátiť do práce medzi pacientov?

Súvisiace články

Katka Feldeková zažila najhoršie a najdepresívnejšie sviatky vôbec: Veľký strach o rodičov!

Peter STAŠÁK spomína na legendárneho KRAJÍČKA (†57): Toto spolu zažili a spája ich...!

Prvý Slovák s michelinskou hviezdou hodnotí naše reštaurácie: Kde vidí najväčší problém?

Výber pre vás