Aké sú vzťahy moderátoriek Dámskeho klubu po rokoch spolupráce?

Jedno oko nezostalo suché: KARIN MAJTÁNOVÁ o stretnutí s človekom, ktorý jej zachránil dcéru

Neskutočne silný zážitok: SONI MÜLELROVEJ sa podarilo nepriamo zachrániť ľudský život

Jana Homolová

Dámsky klub teší televíznych divákov na obrazovkách už pätnásť rokov, dospel teda do tínedžerského veku. Spomeniete si ešte na časy, keď ste mali sladkých pätnásť? Vedeli ste už vtedy, čomu sa chcete v&nbsp;živote venovať?

Iveta: Ja som chcela byť učiteľkou telocviku, milujem šport, ale keďže som si vo svojich dvanástich rokoch zlomila nohu, v&nbsp;štrnástich mi zistili koxartrózu, bolo jasné, že toto povolanie robiť nemôžem. Chodila som do divadelného krúžku, recitovala som, spievala, a&nbsp;tak som jasne smerovala k&nbsp;svojmu povolaniu.

Karin: V&nbsp;mojich pätnástich sa u&nbsp;nás doma udiala veľká zmena, pretože naša rodina sa presťahovala z&nbsp;môjho rodiska, teda z&nbsp;mestečka, ktoré je môjmu srdcu blízke – z&nbsp;Trenčína, do veľkej Bratislavy. Sestra začala študovať na vysokej škole, ja na gymnáziu a&nbsp;to bol pre mňa veľký zlom. Po školách vtedy chodili skauti, ktorí hľadali zaujímavé typy ľudí do modelingu. Ja som bola vysoká štíhla basketbalistka. Prišla ponuka, či by som sa tejto práci nechcela venovať. Moje prvé fotenie bolo hneď s&nbsp;majstrom Karolom Kállayom, nasledovali ďalšie zaujímavé spolupráce, ale o&nbsp;kariére modelky som nikdy nesnívala.

Chcela som byť herečkou a&nbsp;myslela som to naozaj vážne, pretože na prijímacie skúšky ma pripravovala pani Ida Rapaičová. Môj sen sa však nezrealizoval, na­šla som si iný a&nbsp;premýšľala som nad tým, že sa stanem lekárkou. Ani to mi nevyšlo, ale ako istotu som si prihlášku podala aj na filozofickú fakultu, pretože ma bavila literatúra a&nbsp;už vtedy som písala poéziu, a&nbsp;táto možnosť sa napokon ukázala ako správna, pretože to, čo som vyštudovala, aj denne využívam pri práci moderátorky. V&nbsp;tejto profesii som sa našla.

Soňa: V&nbsp;tom čase som začínala štúdium na gymnáziu. Bavili ma humanitné vedy a&nbsp;gymnázium som si vybrala, lebo som ešte úplne presne nevedela, čo by som chcela ďalej v&nbsp;živote robiť. V&nbsp;prvom rade som chcela čítať, učiť sa jazyky… Bola som recitátorka, víťazka mnohých Kubínov. Chodila som na recitátorské sústredenia, dokonca som vyhrala celoštátnu súťaž v&nbsp;umeleckom prednese vo Valašskom Meziříčí. Bavila ma literatúra, najmä poézia, amatérske divadlo, čiže umelecký svet, to bolo moje.

Andrea: Myslím, že som v&nbsp;tínedžerskom veku príliš neriešila ďalekú budúcnosť, ale aj v&nbsp;tom období som mala nejaké predstavy a&nbsp;plány, ako a&nbsp;čo by asi mohlo byť, ale nespomínam si, že by sa v&nbsp;tých časoch a&nbsp;predstavách objavila profesia televíznej moderátorky. Pamätám si, že som chcela byť učiteľkou alebo kozmetičkou.

Ktoré vysielanie vám za tie roky utkvelo v&nbsp;pamäti či už vďaka zaujímavému hosťovi, alebo príhode, ktorá vás chytila za srdce a&nbsp;ni­kdy na ňu nezabudnete?

Karin: Na toto si spomínam úplne presne. Vysielanie, ktoré mne navždy utkvelo v&nbsp;pamäti, má pre mňa mimoriadnu príchuť emócií a&nbsp;poviem vám prečo. V&nbsp;rámci medicínskej témy som si raz pozvala vynikajúceho neonatológa z&nbsp;košickej univerzitnej nemocnice pána Petra Krcha. Zachránil mi moju prvorodenú dcéru Karinku. To je človek, ktorý pre mňa v&nbsp;živote veľa znamená, preto som si ho pozvala aj do Dámskeho klubu v&nbsp;súvislosti s&nbsp;témou nedonosených detičiek. Nič som mu pred nakrúcaním nepovedala, ale urobila som to tak, že moja dcéra Kaja prišla na nakrúcanie a&nbsp;ja som mu pred všetkými povedala: „Pán doktor, dovoľte mi, aby som vám veľmi rada predstavila jednu mladú slečnu, ktorej ste zachránili život.“ A&nbsp;Karinka vošla do štúdia s&nbsp;veľkou kyticou v&nbsp;rukách.

Ešte aj teraz sa mi tisnú slzy do očí, keď si na to spomeniem. Samozrejme, počas vysielania som sa rozplakala nielen ja, ale aj pán doktor a&nbsp;ľudia zo štábu. Po vysielaní mi povedal, že je unesený z&nbsp;toho, aká nevyspytateľná je medicína. Netreba sa fixovať na prognózy, ktoré sprvu vyzerajú pri určitom zdravotnom stave hrozivo, lebo všetko sa dá zvládnuť, a&nbsp;príbeh mojej dcéry je toho dôkazom.

Soňa: Nikdy nezabudnem na jeden silný zážitok, keď za mnou v&nbsp;rámci jedného moderovania do zákulisia prišiel pán a&nbsp;povedal mi: „Pani Müllerová, vy ste mi zachránili život!“ Ostala som prekvapená a&nbsp;opýtala som sa ho, ako to myslí. Povedal mi, že v&nbsp;Dámskom klube sme mali tému, v&nbsp;ktorej sme hovorili o&nbsp;tom, že prevenciou mozgovej príhody je užívanie kyseliny acetylsalicylovej. Zapamätal si to a&nbsp;pred návštevou lekára, keď už mal príznaky, užil liek s&nbsp;touto látkou, a&nbsp;keď prišiel k&nbsp;lekárovi, povedal mu, že mal namále, ale odvrátil najhoršie. Lekár sa ho opýtal, čo urobil. Povedal mu, že si dal liek, lebo tému o&nbsp;tom videl v&nbsp;Dámskom klube. Bol to neskutočne silný zážitok a&nbsp;vtedy som si povedala, že keď už pre nič, tak práve pre toto má táto práca zmysel. (Úsmev.)

Môžete divákom priblížiť, čo príprava relácie zahŕňa v&nbsp;tom týždni, keď práve nemoderujete?

Iveta: Striedať sa po týždňoch je dosť veľká fuška. Fungujeme tak, že si spolu s&nbsp;dramaturgičkami –&nbsp;každá dvojica má svoju&nbsp;– pripravujeme témy tri týždne dopredu, to znamená, že skladáme každý jeden deň, aby bol vyvážený tak, aby si našli niečo seniorky, mamičky, muži… Potom zháňame hostí a&nbsp;píšeme scenáre. Od začiatku, odkedy program vzniká, až do záverečných titulkov je relácia v&nbsp;našich rukách. Vďaka tomu sa nielen my stále vzdelávame, posúvame sa vo svojom živote ďalej, ale aj diváci nachádzajú to, o&nbsp;čom nám píšu, čo ich baví rovnako ako nás. A&nbsp;už pätnásť rokov, za čo im veľmi ďakujeme. To je za mňa korenie našej relácie.

Karin: Musím sa priznať, že týždeň, keď nevysielame, mám oveľa menej rada, lebo je podstatne náročnejší a&nbsp;sedavejší. Keďže sme aj autorky scenára, stretávame sa spolu so Soničkou s&nbsp;pani dramaturgičkou Zuzkou Olešovou. Snažíme sa každý diel, ktorý má deväťdesiat minút, poskladať tak, aby sa v&nbsp;jednotlivých témach našlo čo najširšie publikum. V&nbsp;rámci toho týždňa ešte spolupracujeme s&nbsp;kostýmovou výtvarníčkou. Chodíme spolu do obchodov, ktoré s&nbsp;nami spolupracujú, a&nbsp;vyberáme oblečenie na jednotlivé pracovné dni nadchádzajúceho týždňa.

Andrea: Je mylné, keď si nie­ktorí ľudia myslia, že naša práca je len o&nbsp;tom, že sa postavíme sa pred kameru nalíčené, nahodené a&nbsp;usmievame sa, keď zasvieti červená na kamere. Naša práca si vyžaduje veľkú prípravu. V&nbsp;týždni, keď nevysielame, píšeme, respektíve pripravujeme a&nbsp;pracujeme na scenároch na najbližší vysielací týždeň, v&nbsp;tom týždni máme aj poradu, keď sa ako moderátorská dvojica, teda v&nbsp;mojom prípade ja a&nbsp;Ivetka, stretneme aj s&nbsp;našou dramaturgičkou, aby sme s&nbsp;predstihom pripravili témy už na ďalší týždeň, ktorý je najbližší po tom, čo sa ešte len chystáme odvysielať.

Okrem toho, že pripravíme konkrétne témy, začne sa ďalšia fáza, a&nbsp;to telefonické obvolávanie hostí k&nbsp;daným témam, rozhovorom. Aj to si vyžaduje svoj čas –&nbsp;čas každému hosťovi všetko podrobne vysvetliť a&nbsp;dohodnúť si všetko. V&nbsp;neposlednom rade sa v&nbsp;tom týždni stretávame so stylistkou, aby sme si vyskúšali oblečenie, v&nbsp;ktorom pôjdeme do vysielania. A&nbsp;popritom neustále vymýšľame ďalšie témy, ktoré budú pre našich divákov prínosom.

Radíte si alebo si vzájomne pri práci pomáhate?

Iveta: Samozrejme, pomáhame si, dokonca aj s&nbsp;dramaturgičkou. Každá z&nbsp;nás má predsa iné záujmy, je dobre, ak si o&nbsp;nich hovoríme. Ja osobne preferujem témy ako zdravie, šport, umenie, druhá záhradu, módu, starostlivosť o&nbsp;telo, pleť. Aj vďaka tomu je náš program rozmanitý.

Andrea: Naša práca je o&nbsp;veľmi blízkej spolupráci a&nbsp;vzájomnej podpore. Je úžasné, že si pomáhame.

Karin: Na začiatku som moderovala s&nbsp;kolegyňou Andrejkou Vadkerti, ktorá svojou profesionalitou vzbudzuje rešpekt, ale ľudsky sme si nesmierne sadli. Mala deti v&nbsp;podobnom veku ako ja, takže sme riešili spoločné témy a&nbsp;stretávali sme sa aj v&nbsp;súkromí na rôznych detských narodeninových párty.

Sonička mi zas radí v&nbsp;obliekaní. Má absolútny cit pre módu, a&nbsp;aj keď kostýmová výtvarníčka niečo nachystá, Soňa to vždy „doťukne“ nejakým detailom. Buď mi požičia opasok, alebo niečo zmení tak, aby to vo výsledku lepšie ladilo. Aj s&nbsp;ostatnými kolegynkami vychádzame perfektne. Vždy od nich rada prijmem radu, ktorá je dobre mienená. Všetkým nám totiž záleží na tom, aby naše spoločné dielo bolo čo najlepšie.

Soňa: Karin rada pomôžem, veď ako moderátorská dvojica by sme mali spolu na obrazovke ladiť aj vizuálne. Pre mnohé ženy sme inšpiráciou. Rady sa pozrú na to, ako sme oblečené, preto sa vždy snažím o&nbsp;to, aby náš celkový vizuál vytváral komplexný celok.

Ako to, že im to za tie roky stále tak dobre funguje? A na čo si dodnes so smiechom spomínajú? Čítajte na nasledujúcej strane.

Nie ste len kolegyne, ale aj priateľky. Napriek tomu dlhodobo fungovať v&nbsp;kolektíve silných ženských osobností môže byť občas náročné. Ako to, že vám to za tie roky stále tak dobre funguje?

Andrea: Domnievam sa, že je za tým profesionalita a&nbsp;nadhľad.

Iveta: Myslím, že sme skôr kolegyne. Nedá sa veľmi fungovať ako priateľky, ak sa vlastne často nevidíte, každá dvojica má svoje termíny na prácu aj vysielanie. Kľúč k&nbsp;nášmu fungovaniu je to, že sa vzájomne rešpektujeme, podporujeme sa. Som rada keď sa vidíme aspoň na spoločných akciách, raz za čas.

Karin: Medzi nami to funguje výborne, lebo ženy zrejú ako víno, a&nbsp;keď sú už v&nbsp;určitom veku, doprajú aj druhým ženám. Môžem povedať, že sa máme rady, čomu možno ľudia ani nechcú uveriť, ale napríklad s&nbsp;Ivetkou a&nbsp;so Soňou máme dcéry plus-mínus v&nbsp;rovnakom veku, čiže vďaka tomu aj v&nbsp;súkromí riešime spoločné témy. Nespája nás len práca, ktorú všetky milujeme. Dámsky klub je skutočne naše ďalšie dieťa, ktoré si rozmaznávame. Keby medzi nami boli nesváry, asi by sme začiatkom septembra neodštartovali spoločne už šestnástu sezónu.

Keďže Dámsky klub sa vysiela naživo, občas prináša čaro nechceného. Čo také sa počas vysielania udialo, na čo si so smiechom dodnes spomínate?

Karin: Keď som ešte vysielala s&nbsp;Andrejkou Chabroňovou, jedného krásneho aprílového dňa sme dostali v&nbsp;živom vysielaní neskutočný záchvat smiechu. (Smiech.) Ako hosťa sme mali pozvaného pána, ktorý vytváral zaujímavé veľkonočné kreácie, ukazoval nám výzdobu okolo stolovania, kde používal rôzne predmety. Doteraz neviem, čo nám pripadalo také smiešne, mali sme skrátka obe akúsi besnú náladu a&nbsp;spustil sa taký smiech, ktorý sa nedal zastaviť. Následne sme mali vyžrebovať výherkyňu súťaže, ale ani ja, ani Andrejka sme to neboli schopné urobiť. Občas sa človek nevie ovládnuť, ale to je čaro živého vysielania. Stávajú sa aj také veci a&nbsp;verím, že sa na nás za to diváci nehnevajú.

Andrea: Áno, presne si spomínam, keď sme s&nbsp;Karin počas vysielania „chytili smiešku“. Bolo veľmi náročné ustáť záchvat smiechu – aj keď diváci na to reagovali fajn, písali nám, že to bolo milé a&nbsp;smiali sa s&nbsp;nami. No počas vysielania ten čas plynie inak, obzvlášť keď chcete napríklad zastaviť smiech a&nbsp;viete, že musíte pokračovať v&nbsp;rozprávaní. Pri tejto spomienke sa vždy smejeme. (Smiech.)

Iveta: V&nbsp;jeden deň nám počas vysielania v&nbsp;závere relácie začalo horieť, najprv sa zablýskalo a&nbsp;naraz dym… Bolo to na opačnom konci štúdia, miesta, kde Sonička končila rozhovor. Rekvizitár, asistent réžie a&nbsp;ja sme hasili v&nbsp;rámci možností, teda bez paniky a&nbsp;potichu. Relácia sa skončila, my sme si vydýchli a&nbsp;Sonka sa pýta, čo ste tam všetci naraz robili? A&nbsp;my naraz: „Soni, veď tu horelo!“ Ani divák, dokonca ani kolegyňa si nič nevšimli. (Smiech.)

Soňa: Mala som rozhovor o&nbsp;liečivých rastlinách ako daroch prírody. Ukazovali sme vysoký bodliak, ktorý sa volá aj štetka lesná, a&nbsp;keďže tomuto rozhovoru predchádzal rozhovor o&nbsp;letných plážových šľapkách a&nbsp;ja som ho ešte mala v&nbsp;hlave, chytila som do ruky ten vysoký bodliak a&nbsp;povedala som: „Aha, tu je šľapka lesná.“ (Smiech.) Bolo to vtipné a&nbsp;rozosmialo to aj divákov.

Pred pár rokmi ste sa ako moderátorské dvojice vymenili, čo bolo odvážne, keďže divák RTVS je konzervatívny a&nbsp;ťažko sa zmenám prispôsobuje. Čo tento razantný krok Dámskemu klubu priniesol?

Iveta: Použijem moderné slovo –&nbsp;urobil sa „refresh“, osvieženie, to sme do Dámskeho klubu touto zmenou priniesli. Myslím, že zmena priniesla oživenie. My so Soňou sme si vekovo veľmi blízke, naše témy boli veľakrát viac pre našu generáciu. Vymenením sme aj témy, aj seba omladili. Každá máme mladšiu kolegyňu a&nbsp;tie sa na svet a&nbsp;život pozerajú inak. Vďaka tomu je Dámsky klub ešte vyváženejší.

Soňa: Myslím, že to bola veľmi pozitívna zmena. Priniesla relácii opätovné naštartovanie. Už istý čas akoby sme išli na „neutrál“, keď všetko klapalo, bola to v&nbsp;podstate rutina... Tým, že sa pomyselné figúrky na šachovnici poposúvali, opäť nám to pomohlo vniesť do programu novú energiu, náladu, ktorá, verím a&nbsp;dúfam, že sa pravidelne prenáša aj na divákov.

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;pätnástym výročím chystáte do vysielania aj nejaké zmeny?

Iveta: Veľmi sa tešíme na nové štúdio, zvučku, aj pre nás, aj pre divákov je zmena vždy novým osviežením pri vysielaní. Tešíme sa vždy na nových divákov, pribúdajú mamičky, ktoré sú na materskej, samozrejme, aj dámy v&nbsp;zrelom veku. Nesmiem zabudnúť na silnú zá­kladňu mužov, ktorí nás rovnako sledujú. Vždy je dojímavé, ako nám mamičky píšu, že ďakujú za tri roky v&nbsp;našej spoločnosti, ale už musia ísť do práce. Pre mnohých starších divákov sme každodennou inšpiráciou a&nbsp;chuťou do života. Mám z&nbsp;toho vždy obrovskú radosť.

Karin: Zmeny budú prichádzať postupne. Som zvedavá, ako ich diváci prijmú. Celý minulý rok sme mali peknú rubriku Vitajte v&nbsp;kraji, kde sme predstavovali jednotlivé regióny Slovenska. S&nbsp;pani dramaturgičkou sme sa dohodli, že popracujeme na dokrútkach venovaných medailónom žien, ktoré sa o&nbsp;niečo zaslúžili alebo v&nbsp;živote niečo dokázali. Osvedčila sa nám rubrika Funguje to? Naša kolegyňa Galina Jendželovská v&nbsp;nej testuje rôzne tipy a&nbsp;rady do domácnosti. Veľmi sa snažíme, aby Dámsky klub nebol stále o&nbsp;tom istom, chceme ho inovovať aj obsahovo.

Andrea: Určite sa naši diváci majú na čo tešiť. S&nbsp;radosťou a&nbsp;plným nasadením sa snažíme stále prinášať niečo nové, trendy, aktuálne a&nbsp;zaujímavé. (Úsmev.)

Pravda o ich vzťahoch: Čo o sebe prezradili známe moderátorky po rokoch spoločnej práce?

Výber pre vás

Pravda o ich vzťahoch: Čo o sebe prezradili známe moderátorky po rokoch spoločnej práce?

Súvisiace články

Chýba jej mužská náruč: Magálová túži po objatí, pochopení, pocite, že ju niekto potrebuje

Známe ženy smrť pripravila o životného partnera. Dali láske ďalšiu šancu?

Úprimná spoveď DUŠANA CINKOTU o starých hriechoch i spojení s Duchoňom

Ktoré známe slovenské ženy vydláždili cestičku dnes už bežným estetickým zákrokom?

Výber pre vás