Vladimír Kampf

Znášať takéto urážky je jednou z&nbsp;nutností demokracie. Niektorí si ich užijú viac. Vyzvať, aby sa pod tento článok vyjadrili iba naozajstní komentátori s&nbsp;vlastným menom a&nbsp;identitou, je asi zbytočné, lebo zbabelcov robí zbabelcami zbabelosť. Expozície Múzea holokaustu sú prepojené so školskými osnovami. Téma holokaustu je v&nbsp;rámci nich povinná, ale je o&nbsp;nej málo informácií a&nbsp;ešte menej ich je z&nbsp;diania na Slovensku. Pomôcť vysvetliť a&nbsp;pochopiť túto tragédiu ľudstva má aj špecifické múzeum v&nbsp;Seredi.

Je medzi nenávistnými telefonátmi či odkazmi nejaký, ktorý by vás zasiahol hlbšie?

Taký nie je. Po otvorení múzea som dostával množstvo správ, ktoré po niekoľkých mesiacoch pominuli.

Múzeum holokaustu v&nbsp;Seredi je dlhodobý koncept. V&nbsp;roku 2009 boli naše budovy vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. V&nbsp;tom čase sme pracovali na scenári a&nbsp;výtvarno-priestorovom riešení expozícií. S&nbsp;realizáciou sme začali v&nbsp;roku 2015. Nemáme tu len exponáty, ale aj veľkoplošné dobové fotografie, novinové články, letáky, ktoré v&nbsp;minulosti nahrádzali internet… Predmety nám darovali tí, ktorí prežili a&nbsp;prešli týmto či nejakým iným táborom, alebo to boli ľudia z&nbsp;rodín, ktoré tu väznili. Niektoré veci sme kúpili.

Po toľkých hrôzach, ktoré sa tu udiali, vyzerá múzeum pekne a&nbsp;efektne a&nbsp;stále vyvoláva zimomriavky.

Vyzerá pekne a&nbsp;efektne, ale druhá vec je, čo všetko sa tu dialo a&nbsp;aký vývoj tábor mal. Napríklad na prelome rokov 1943 a&nbsp;1944 boli podmienky znesiteľnejšie ako na konci vojny.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Do telefónu ste mi povedali, že mám autom vojsť do areálu. Stačí zatrúbiť a&nbsp;ochrankár mi otvorí. Keď sa predo mnou pomaly otvárala brána, za ktorou bola dlhá cesta okolo barakov, zovrelo mi srdce.

Brána pritom nie je pôvodná. Hlavný vchod bol inde. Otvoríme ho, až keď bude dobudovaný celý areál. Niektoré prvky, ktoré tu máme, sa násobia vašimi pocitmi. Každý človek ich má iné, inak ich prežíva, každý sme nejako inak empatický. Ste citlivý, vnímavý a&nbsp;rozhľadený, pretože viete, kam ste prišli a&nbsp;čo sa dialo vnútri.

Predstavujem si, ako to tu decká v&nbsp;puberte zúfalo nebaví, napriek tomu to v&nbsp;nich niečo zanechá.

Ja by som ich nepodceňoval. Dôležité je rodinné zázemie. Každý si niečo podstatné nesieme z&nbsp;domu. Dôležitá je úloha učiteľov. Kolegovia, ktorí majú na starosti sprevádzanie, vedia na skupine mladých ľudí odhadnúť, ako s&nbsp;nimi komunikuje pedagóg. S&nbsp;pedagógmi, ktorých skupiny študentov sú odlišné od ostatných, sa snažíme budovať trvalejší kontakt..

Pedagógom ponúkame účasť na seminároch a&nbsp;niečo navyše, kde si môžu rozšíriť vedomosti či zažiť niečo, čo ešte nezažili. Prednedávnom sme sa vrátili zo seminára v&nbsp;Jad Vašem, ktorý sme spoluorganizovali. Učitelia môžu nasať nielen informácie, ale aj ducha a&nbsp;kultúru. Dostanú sa k&nbsp;nim aj také veci, ktoré na Slovensku nedokážeme vytvoriť. Prostredie, z&nbsp;ktorého vychádza židovská kultúra a&nbsp;tradície, sú u&nbsp;nás už len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Zvyky už ľudia dodržiavajú len v&nbsp;uzavretej komunite. Verejných je len málo. Napríklad rozsvecovanie chanukových sviečok na Rybnom námestí v&nbsp;Bratislave či pred synagógou v&nbsp;Košiciach. V&nbsp;Izraeli je to o&nbsp;inom.

V&nbsp;ľudovej kultúre sú stále postavičky ako Žid či Róm smiešnou súčasťou trebárs novoročných či fašiangových sprievodov.

Stereotypy tohto druhu nie sú ničím pozitívnym či príjemným.

Vždy je to o&nbsp;nejakom konflikte skupín. Čo všetko hovoríme na Čechov, čo oni na nás a&nbsp;ako sa dokážeme navzájom častovať s&nbsp;Maďarmi? Ani nehovorím, aké chýry idú o&nbsp;Škótoch či Holanďanoch. Židia to rozhodne nemajú ľahké.

Mnohých tieto stereotypy urážajú alebo sa necítia príjemne.

Ako ste sa dostali do riaditeľského kresla?

V&nbsp;roku 2003 som ukončil štúdium etnológie a&nbsp;zavolali ma pracovať do Múzea židovskej kultúry v&nbsp;Bratislave, kde som sa vypracoval na pozíciu zástupcu riaditeľa. Od začiatku som sa venoval téme holokaustu. Múzeum židovskej kultúry dostalo za úlohu zriadiť múzeum v&nbsp;Seredi, na čom som sa prirodzene od začiatku podieľal. Otvorili sme v&nbsp;januári 2016.

Je dobré, že takéto zariadenie existuje?

Pre spoločnosť je to prínosné. Napriek osvete, keď sa niektorých ľudí opýtate na holokaust, nevedia bližšie a&nbsp;konkrétne opísať, o&nbsp;čo išlo. Druhá svetová vojna bola najväčším zlyhaním demokracie. Prenasledovanie veľkých skupín ľudí je to, na čo si musíme dávať pozor. Preto je dôležité mať múzeum holokaustu a&nbsp;dostatok priestoru vo vzdelávacom procese.

Máte pocit, že sa to môže zopakovať?

Obávam sa toho. Ľudia sú nepoučiteľní. Hovoríme, že história je matka múdrosti a&nbsp;mali by sme si brať ponaučenie z&nbsp;minulosti, ale akoby sme si chceli všetko sami skúsiť, či je to naozaj tak. Až keď to človek skúsi, až potom si je istý, že je to nebezpečné. Na mnohých miestach okolo nás sa dejú veci, ktoré by sa nemali diať. Napríklad nezmyselná vojna vyvolaná Ruskom na Ukrajine.

Zdôrazňujeme aj udalosti, ktoré sa diali pred vypuknutím holokaustu. Je dôležité vedieť, ako sa to všetko začalo. Zvyčajne ľudia vedia o&nbsp;koncentračných a&nbsp;vyhladzovacích táboroch, ktoré boli na konci série tragických udalostí. O&nbsp;tom, čo sa pred tým dialo na Slovensku, vedia ľudia len málo. Preto sa zameriavame najmä na utrpenie Židov a&nbsp;na to, aké udalosti mu predchádzali. Aj u&nbsp;nás vraždili ľudí a&nbsp;organizovali hromadné popravy. Dôležité sú pre nás aj osudy tých, ktorých deportovali. Posledná časť je venovaná spravodlivým medzi národmi. Spravodliví sú dôkazom toho, že majorita mala možnosť výberu. Každá vojna je utrpenie a&nbsp;v&nbsp;každej vojne trpia obyčajní ľudia.

Nie ste iba múzeum, ale aj vzdelávacie stredisko.

Vypracovali sme sa na jedno z&nbsp;najväčších a&nbsp;verím, že aj kvalitatívne najlepších stredísk v&nbsp;oblasti ľudských práv na Slovensku so zameraním na antisemitizmus, rasizmus a&nbsp;xenofóbiu. Každý rok si pripomíname tragické udalosti Rómov v&nbsp;období holokaustu. Nebola len jedna skupina ľudí, na ktorých sa diala genocída. Po Viedenskej arbitráži, keď južné územia Slovenska pripadli Maďarsku, prebiehali aj deportácie Rómov do tábora Auschwitz-Birkenau. Zo Slovenska deportácie Rómov neboli, ale boli vyčlenení na okraj spoločnosti. Na Slovensku fungovala protirómska diskriminácia. Diskriminácia Rómov je celosvetový fenomén, ktorý toto etnikum dehonestuje najmä cez stigmy. Musíme poukazovať na to, čo už je za čiarou, aby sa to neopakovalo. Nemyslím si, že sa to zmení zo dňa na deň, ale vytvárame základ pre to, aby sa veci pomaly začali meniť.

Dôležité je pracovať s&nbsp;deťmi a&nbsp;mládežou. Inak sa svet nezmení.

Keď sa spýtame mladých, kto proti komu povstal počas SNP, nemajú ucelený prehľad o&nbsp;tom, ako to na území Slovenska pred Povstaním vyzeralo. Nehovoria o&nbsp;tom, že časť obyvateľov kolaborovala a&nbsp;bol tu režim, s&nbsp;ktorým ďalší nesúhlasili, preto povstali proti jeho vykonávateľom. Zvyčajne zjednodušene hovoria, že Slováci povstali proti Nemcom. Našťastie na Slovensku máme veľkú skupinu mladých rozumných a&nbsp;šikovných ľudí, s&nbsp;ktorými sa dá komunikovať a&nbsp;ktorí počúvajú a&nbsp;obohacujú svoje okolie. Rozmýšľajú iným spôsobom ako starší. Často nám dávajú impulzy, ktoré nám pomáhajú rozvíjať sa a&nbsp;následne s&nbsp;nimi pracovať.

Múzeum holokaustu v Seredi vyvoláva zimomriavky: Hrozné, s čím sa musí vysporiadať

Výber pre vás

Múzeum holokaustu v Seredi vyvoláva zimomriavky: Hrozné, s čím sa musí vysporiadať

Súvisiace články

Zbohom mýty a bludy: Na Slovensku je niekoľko divadiel, ktoré pracujú s hendikepovanými hercami

Riaditeľ školy o začiatkoch: Banka mi nechcela požičať ani na garsónku

Najvýznamnejší slovenský sochár súčasnosti: JÁN ŤAPÁK oslávil šesťdesiatku v Danubiane

Výber pre vás