Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

V&nbsp;dôsledku toho prišiel o&nbsp;jednu nohu, no dnes je z&nbsp;neho úspešný športovec, ktorý pravidelne zdoláva preteky Spartan. Viac nám povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Mal si synoviálny sarkóm, rakovinu mäkkého tkaniva. Ako sa spočiatku prejavovala?

Nahmatal som si hrčku, bola väčšia ako pingpongová loptička, ale asi menšia ako tenisová loptička, niečo medzi tým. Bola v&nbsp;zákolennej jamke, na mieste, kde sa ohýba koleno. Hrčka vôbec nebolela, ani na dotyk. Myslel som si, že ide o&nbsp;kozmetickú záležitosť, lekári to odstránia a&nbsp;bude dobre. Nepripisoval som tomu nejakú dôležitosť.

Vybrali ti ju a&nbsp;poslali na testy alebo čo potom nasledovalo?

Áno, najprv z&nbsp;toho odobrali vzorky, potom sa rozhodli, že sa to pokúsia chirurgicky vybrať. Bolo to veľmi obťažné, je to miesto popretkávané cievami. Bol tam zložitý prístup, ale vraj sa podarilo urobiť zázrak a&nbsp;vybrali to bez poškodenia ciev. Neskôr sa stalo, že sa mi to vrátilo. Rástlo to a&nbsp;lekári sa museli rozhodnúť, že mi musia zobrať celú nohu. Najprv to bolo nad kolenom, aby sa uistili, že zoberú všetko zlé tkanivo a&nbsp;že sa to nevráti. Chvíľu som takto fungoval, absolvoval som chemoterapiu, ale po nejakom čase sa to znova vrátilo. Do tretice. Lekári museli pristúpiť k&nbsp;ešte radikálnejšiemu zákroku, vybrali mi celú stehennú kosť aj s&nbsp;bedrovým kĺbom.

V&nbsp;jednom rozhovore si povedal, že iba 20&nbsp;percent ľudí, ktorým túto rakovinu diagnostikujú, prežije. Je veľmi zriedkavá, ale agresívna. Ty si ju prekonal až trikrát, keď ti ju diagnostikovali prvýkrát, mal si len štrnásť rokov. Ako si to psychicky zvládal a&nbsp;rovnako tvoja rodina?

Nie je to ľahké. Napriek tomu si myslím, že bolo šťastie, že som mal vtedy štrnásť a&nbsp;bol som ešte kvázi dieťa, pretože deti lepšie zvládajú takúto formu stresu. Keď si vezmeme život dospelého človeka, má iné starosti, musí sa starať o&nbsp;rodinu, domácnosť, chodí do práce, deti majú menej povinností. Takýto stres je vtedy o&nbsp;niečo „ľahšie“ zvládnuteľný. Samozrejme, nechcem to zľahčovať. Mal som šťastie v&nbsp;podpore svojho okolia. Podporovala ma rodina, ale aj kamaráti a&nbsp;spolužiaci. Keď som sa prvýkrát vrátil z&nbsp;nemocnice domov, celá trieda ma v&nbsp;rámci vyučovania prišla navštíviť. Mal som asi 30&nbsp;ľudí v&nbsp;detskej izbe, bolo to super.

Ďalšou výhodou bola moja povaha. Považujem sa za flegmatického človeka, takže som nad tým celým trošku mávol rukou. Čo už sa dá robiť... Nemal som veľmi na výber. Buď by som absolvoval túto tortúru, alebo by som tu pravdepodobne teraz nesedel a&nbsp;nerozprával.

CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

Sledujte nás aj na Instagrame:

Maroš prekonal zákernú rakovinu: Napadla mu mäkké tkanivo! Takto sa prejavovala

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Maroš prekonal zákernú rakovinu: Napadla mu mäkké tkanivo! Takto sa prejavovala

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Označili ju za hypochondra, nakoniec to bola skleróza: Choroba ju nepoložila! Začala som žiť

Kedysi mal 300 kíl, dnes pomáha druhým chudnúť: Bol som na dne, nevládal som prejsť 10 metrov

Prevencia ju zachránila: Becca zvíťazila nad zákerným HPV vírusom! Plakala som od šťastia

Výber pre vás