Jana Homolová

Pracovne máte mimoriadne plodný rok. Fanúšikov ste potešili autorskou skladbou Fantóm srdca, po ktorej prišla skladba Stúpanie. Obe piesne vznikli v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Kamilom Peterajom a&nbsp;nachádzajú sa na unikátnom zberateľskom 3CD Nevy(í)dané rarity. Kým sa budem osobitne pýtať na album, predstavte nám najskôr skladbu Stúpanie. Ako sa rodila a&nbsp;čo ňou chcete svojmu publiku odkázať?

Veľmi sa teším, že som svojmu publiku, tak ako som sľúbila, mohla predstaviť štúdiovú verziu novej autorskej skladby Stúpanie. Málokto vie, že sa s&nbsp;ňou spája zaujímavý príbeh. V&nbsp;roku 1996 som zložila a&nbsp;naspievala pieseň Modlitba pre lásku do medzinárodnej súťaže Eurovízia. Porota na Slovensku ju však nevybrala, a&nbsp;aj keď nepostúpila, pre mňa znamenala oveľa viac než len pokus o&nbsp;úspech v&nbsp;prestížnej súťaži. Bola to pieseň, ktorá v&nbsp;sebe niesla moje sny, nádeje a&nbsp;všetko, čo som vtedy cítila. Časom sa mnoho vecí zmenilo. Hudba, rovnako môj život prešli obrovským vývojom. Prežila som radosti aj bolesť, úspechy aj sklamania. No práve tieto skúsenosti mi dali iný pohľad na život a&nbsp;na to, čo je skutočne dôležité.

Keď som si skladbu vypočula po rokoch, spomenula som si na mladú ženu plnú snov a&nbsp;ambícií. Uvedomila som si, že táto pieseň si zaslúži druhú šancu –&nbsp;nielen pre mňa, ale aj pre mojich verných fanúšikov. Preto som sa rozhodla túto pesničku prearanžovať a&nbsp;nanovo naspievať. Chcela som jej vdýchnuť nový život, obohatiť ju o&nbsp;všetky skúsenosti a&nbsp;emócie, ktoré som za tie roky nazbierala. Výsledkom je pieseň, ktorá je hlbšia, emotívnejšia a&nbsp;autentickejšia než kedykoľvek predtým. Nová verzia Stúpania je pre mňa viac než len hudobným dielom. Je to spojenie minulosti s&nbsp;prítomnosťou, most medzi tým, kým som bola, a&nbsp;tým, kým som sa stala. Dúfam, že táto pieseň mojich priaznivcov osloví a&nbsp;dotkne sa ich srdca tak, ako sa dotkla toho môjho.

S&nbsp;Kamilom Peterajom spolupracujete dlhé roky. Ako by ste charakterizovali vaše priateľstvo a&nbsp;spoluprácu?

Kamil patrí k&nbsp;najdôležitejším ľuďom v&nbsp;mojej kariére. Po našich nespočetných rozhovoroch v&nbsp;textoch vždy veľmi presne vystihol moje pocity, z&nbsp;ktorých sa chcem vyspievať a&nbsp;ktoré chcem tlmočiť svojmu publiku. Aj text našej novinky Stúpanie je naozaj nádherný. Poukazuje na to, že hoci láska môže aj bolieť, človek ju nikdy nemôže prestať hľadať.

Finálny mastering skladby Stúpanie sa robil v&nbsp;legendárnych štúdiách Abbey Road. Prečo ste si vybrali práve tie?

Chcela som fanúšikom ponúknuť najlepšiu možnú štúdiovú verziu, a&nbsp;tak keď som sa dozvedela, že je možnosť poslať skladby na mastering do Abbey Road, využila som to. Opäť verím, že výsledok poslucháči ocenia.

Skladba Stúpanie dostane aj vizuálnu podobu vo forme video­klipu, čo je opäť skvelá správa pre vašu širokú fanúšikovskú základňu. S&nbsp;akým tímom ste sa spojili a&nbsp;prezraďte trošku viac o&nbsp;samotnom klipe. Vložili ste sa trošku aj do scenáristickej a&nbsp;režijnej práce alebo ste to nechali výlučne v&nbsp;rukách tímu okolo vás?

Na klipe k&nbsp;Stúpaniu som opäť spolupracovala s&nbsp;osvedčeným tímom. Autori koncertných projekcií v&nbsp;pražskej O2 aréne Martin Vierik a&nbsp;Filip Krekáč sa podieľali aj na videoklipoch a&nbsp;„coveroch“ mojich noviniek Fantóm srdca –&nbsp;Stúpanie, ktoré vyšli na samostatnom CD v&nbsp;rámci albumu Nevy(í)dané rarity. Vždy najprv nechám tvorcom priestor, nech prídu so svojou predstavou, a&nbsp;potom už spoločne tvoríme výslednú podobu tak, aby zodpovedala aj mojim predstavám a&nbsp;aby som ju s&nbsp;pocitom dobre vykonanej práce mohla prezentovať svojmu publiku.

Je niečo, na čom si pri točení videoklipov dávate obzvlášť záležať, niečo, čo si pozorné oko diváka možno ani nevšimne?

Dávam si vždy záležať na tom, aby bol vizuálne zaujímavý. Asi každému umelcovi záleží na tom, aby v&nbsp;ňom vyznel autenticky a&nbsp;aby zároveň niečím prekvapil.

Album Nevy(í)dané rarity vznikol na podnet fanúšikov. Ako vás ovplyvňuje ich spätná väzba a&nbsp;ich požiadavky pri tvorbe vašej hudby?

Svojich fanúšikov milujem. Ako som povedala na pražských koncertoch, sú pre mňa ako rodina a&nbsp;ich názor je pre mňa veľmi dôležitý. Keď si na sociálnych sieťach prečítam, aké skladby by chceli počuť na koncerte alebo čo by si odo mňa priali vydať na nejakom albume, vždy sa týmto požiadavkám snažím v&nbsp;rámci možností vyhovieť. A&nbsp;to bol aj prípad albumu Nevy(í)dané rarity.

Album obsahuje 35&nbsp;skladieb z&nbsp;rôznych období vašej kariéry. Ktoré z&nbsp;nich vo vás vyvolali najviac nostalgických spomienok pri ich opätovnom počúvaní? Nestalo sa vám, že ste aj zabudli, že ste nejakú skladbu naspievali?

Krásne spomienky určite vyvolali úplne prvé nahrávky ešte pre košické rozhlasové štúdio alebo aj tie prvé od Janka Lehotského, ktoré som naspievala krátko po príchode do Bratislavy, keď som sa na základe jeho ponuky stala členkou skupiny Modus. Pri príprave tohto albumu som zažila veľmi pekné a&nbsp;neraz aj nostalgické chvíle. A&nbsp;áno, na jednu skladbu som si po tých rokoch najprv naozaj nemohla spomenúť, že som ju kedysi naspievala. Ide o&nbsp;skladbu Rozhnevaná polka.

Práve ona bude pre menej znalých, respektíve pre mladšie ročníky, celkom určite veľkým prekvapením. Aj ona je jednou z&nbsp;vašich najstarších nahrávok v&nbsp;košickom rozhlasovom štúdiu. V&nbsp;booklete spomínate, že pri jej nahrávaní ste pociťovali veľkú trému. Šlo o&nbsp;uvedomenie, že sen malého dievčatka sa stáva realitou a&nbsp;odteraz z&nbsp;vás bude ozajstná speváčka?

Netýka sa to iba skladby Rozhnevaná polka, ale aj ďalších košických nahrávok –&nbsp;Karta a&nbsp;Nájdeme hviezdu. Dovtedy som spievala so skupinou Matador, kde so mnou boli aj moji traja bratia, alebo neskôr v&nbsp;Košiciach so skupinou Profily. To však bolo iba vystupovanie na rôznych podujatiach, kde sme spievali väčšinou prevzaté veci. A&nbsp;tak keď som odrazu v&nbsp;štúdiu nahrávala tieto skladby so známymi umelcami, akým bol napríklad Juraj Szabados, pocítila som nesmierny rešpekt a&nbsp;trému, ale zároveň radosť z&nbsp;faktu, že to, čo som si kedysi napísala na dvere v&nbsp;dome v&nbsp;mojich rodných Turanoch nad Ondavou, sa mi podarí napĺňať. Bolo to heslo: Hudba je môj život.

Zaujalo ma, že medzi raritami sú aj skladby, ktoré vám napísali mladí autori, dokonca iba 18-ročný Peter Nagy. Čo vás na skladbe Rýchly spád zaujalo a&nbsp;ako ste v&nbsp;tom čase vnímali mladého umelca?

Musím priznať, že na to, aký bol vtedy Peter mladý, napísal vyzretý text o&nbsp;tom, aký náročný je život speváčky. Takže už vtedy som si hovorila, že tento chalan má pred sebou veľkú budúcnosť. Ako ukázal čas a&nbsp;jeho kariéra, odhadla som to správne.

Na album sa dostala aj skladba Uličník bozk, ktorú ste pôvodne naspievali s&nbsp;ďalším vtedy začínajúcim umelcom Robom Grigorovom. Ten, mimochodom, nedávno oslávil šesťdesiatku. Ako sa vám spolupracovalo? Vedeli ste aj pri ňom už vtedy odhadnúť, že nebude len chvíľkovou hviezdičkou, ktorá časom zhasne, ale vybuduje si úspešnú kariéru?

Roba som od prvej chvíle vnímala ako umelca, ktorého rozhodne nie je možné len tak zaškatuľkovať do nejakej kategórie a&nbsp;ktorý si ide vlastnou cestou. Už vtedy bol nekonvenčný, no zároveň ma prekvapilo, akú jasnú predstavu má o&nbsp;pesničke a&nbsp;ako trvá na jej realizácii, čo mi bolo veľmi sympatické. Takže keď som neskôr videla, akým úspešným spevákom sa stal, neprekvapilo ma to. Držala som mu a&nbsp;dodnes mu držím päste.

Nedá mi neopýtať sa na pesničky ako Deti nežne pichľavé, Prefíkaná krásavica a&nbsp;pesničku detstva mnohých detí Pa a&nbsp;Pi. Všetky skladby sú súčasťou tohto detského seriálu a&nbsp;tým ich možno zaradiť do detskej tvorby, hoci to nie sú typické detské piesne. Zaujíma ma –&nbsp;mali ste rada tento seriál? Ako sa vám spolupracovalo s&nbsp;Karlom Svobodom, ktorý zložil hudbu k&nbsp;týmto skladbám? A&nbsp;vzhľadom na ich doterajšiu popularitu, neuvažovali ste v&nbsp;minulosti alebo možno aj teraz, že by ste viac tvorili aj pre deti?

Myslím, že je dosť hudobníkov, ktorí tvoria výlučne pre deti. Na túto spoluprácu a&nbsp;naspievanie pesničiek do seriálu Pa a&nbsp;Pi mám opäť len tie najkrajšie spomienky. S&nbsp;Karlom Svobodom sa mi spolupracovalo veľmi dobre, bolo pre mňa potešením, že môžem naspievať skladby takej výraznej skladateľskej osobnosti. Seriál Pa a&nbsp;Pi doteraz reprízujú v&nbsp;televízii, nedávno som úplne náhodne opäť videla jeden diel a&nbsp;až teraz po rokoch som zistila, že part bociana nahral Karel Gott. Dodnes ma veľmi poteší, keď mi moji fanúšikovia povedia, že na týchto pesničkách ako deti vyrastali a&nbsp;že teraz ich púšťajú aj svojim deťom.

Texty pre vás napísal aj Ivan Krajíček, čo bolo pre mňa prekvapením. Viem, že to bol renesančný človek, ktorý hral, režíroval, spieval, ale netušila som, že aj písal. Ako ste Ivana Krajíčka vnímali a&nbsp;vzniklo medzi vami počas spoločnej práce priateľstvo?

S&nbsp;Ivanom som sa stretla najprv pri príprave televízneho projektu Móda nevyjde z&nbsp;módy, v&nbsp;ktorom sme obaja účinkovali. Ale sólovo som naspievala iba jednu pesničku s&nbsp;jeho textom –&nbsp;Ja mám čas, do televízneho programu Kytica k&nbsp;sviatku. Neskôr sme sa stretávali aj na Bratislavskej lýre a&nbsp;môžem povedať, že patril k&nbsp;mojim priateľom. V&nbsp;jeho spoločnosti nikdy nebola núdza o&nbsp;dobrú náladu.

Naspievali ste aj piesne k&nbsp;legendárnemu filmu Juraja Jakubiska Tisícročná včela. Šlo o&nbsp;skladby Beh času a&nbsp;Píseň, nachádzajú sa aj na trojalbume. Hudbu zložil Petr Hapka a&nbsp;text napísal Ľubomír Feldek. Mali ste rada Jakubiskovu filmovú tvorbu? Aká spomienka sa vám viaže k&nbsp;tejto spolupráci?

Pamätám sa, ako mi Juraj v&nbsp;štúdiu najprv celý film pustil, aby som čo najlepšie vedela, aký výraz zvoliť pri interpretácii už spomínaných pesničiek. Obaja s&nbsp;Jurajom sme východniari, takže si myslím, že aj to spôsobilo, že medzi nami od začiatku fungovala vzájomná chémia. Jeho filmy sú neskutočné krásne, málokto vedel vykresliť pocity bežného človeka tak poeticky, výtvarne a&nbsp;hravo ako práve on.

Album Nevy(í)dané rarity je aj svojím vonkajším vyhotovením zberateľským kúskom. Môžeme ho teda vnímať ako dokonalý predčasný darček pod vianočný stromček?

Verím, že som týmto albumom fanúšikom urobila radosť. A&nbsp;ak si ho nájdu aj pod vianočným stromčekom, budem len rada. Veď sa na ňom nachádza aj pravdepodobne najkrajší vianočný hymnus Tichá noc, ktorý som v&nbsp;jednom charitatívnom programe spievala ako dueto s&nbsp;Petrom Dvorským.

Ako prejav úcty k&nbsp;fanúšikom ste prvý náklad 3CD doplnili podpisovou kartou. Čo pre vás znamená a&nbsp;ako si ceníte dlhodobú vernosť svojich poslucháčov?

Priazeň fanúšikov je pre mňa neskutočným hnacím motorom. Podržali ma v&nbsp;ťažkých chvíľach a&nbsp;aj preto som rada, že teraz im vo väčšej miere môžem splácať dlh, ktorý voči nim cítim. A&nbsp;tak keď prišiel nápad, či nevložiť do albumu podpiskartu, s&nbsp;radosťou som ich všetky osobne podpísala.

V&nbsp;priloženom booklete k&nbsp;3CD fanúšikom odkazujete, že chcete, aby vaša hudba nebola len minulosťou, ale aj budúcnosťou. Aké sú teda vaše ďalšie plány do budúcnosti?

V&nbsp;prvom rade sa modlím, aby som mohla byť aspoň taká aktívna ako v&nbsp;tomto roku. Najbližšie budem prezentovať videoklip k&nbsp;skladbe Stúpanie, no a&nbsp;verím, že sa nám v&nbsp;roku 2025 podarí pripraviť slovenské koncerty. Teším sa aj na prípravu ďalšieho zaujímavého albumu –&nbsp;tentoraz pôjde o&nbsp;live nahrávky z&nbsp;Bratislavskej lýry, ku ktorej mám ten najúprimnejší vzťah.

Marika Gombitová exkluzívne: Prežila som radosti i bolesť, úspechy aj sklamania, vyznala sa

Výber pre vás

Marika Gombitová exkluzívne: Prežila som radosti i bolesť, úspechy aj sklamania, vyznala sa

Súvisiace články

V dedkových šľapajach? O vnukovi JANKA KRONERA ešte budeme počuť! Aha, kde sa blysol

Zatiaľ čo sa Adriana Kmotríková stiahla do ústrania, jej dcére a synovi sa črtá nádejná kariéra

Andrea Pálffy-Belányiová bojuje za všetkých rodičov s inými deťmi: TENTO PRÍBEH ju chytil srdce

Výber pre vás