Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Lukáš Priškin sa už na to viac nedokázal nečinne pozerať. Vždy túžil pomáhať ľuďom, chcel byť kňazom, no nakoniec našiel iný spôsob, ako naozaj podať pomocnú ruku.

Založil sociálny podnik Deeply, ktorý zamestnáva zdravotne znevýhodnených ľudí. Ich historicky prvá pracovníčka sa zamestnala, až keď mala 50 rokov. Lukáš sa počas svojho podnikania stretol s&nbsp;mnohými ťažkými príbehmi a&nbsp;hoci to dokáže byť náročné, jeho práca mu dáva zmysel a&nbsp;ostatným šancu na lepší život. Viac nám povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Študovali ste za kňaza, prečo ste sa ním napokon nestali?

Nie je to len tak, že človek sa zobudí a&nbsp;povie si, že sa prihlási do seminára. Neveriacim ľuďom to bude znieť ako sci-fi, veriaci možnože nájdu pochopenie. V&nbsp;podstate som dostal cez rôzne životné udalosti pozvanie od Boha študovať za kňaza, a&nbsp;tak som to pozvanie prijal. Bol som tam štyri roky, potom som si povedal, že asi nie je správne ísť zo školy do školy a&nbsp;niečo kázať ľuďom do života, keď človek nemá niečo odžité. Dal som si prerušiť štúdium a&nbsp;formáciu. Do nej som sa potom už nevrátil, iba som dokončil teológiu. Dôvod, prečo som sa rozhodol nepokračovať do kňazstva, bol aj ten, že som sa necítil pripravený a&nbsp;vyzretý. Som na seba veľmi kritický, aj na katolícku cirkev na Slovensku, tak som si povedal, že to nechám radšej kompetentnejším.

Chceli ste byť pôvodne kňazom, aby ste istým spôsobom pomáhali ľuďom?

Áno, mňa to sprevádzalo celú strednú školu. Som z&nbsp;cirkevného prostredia, bežne sa stávalo, že ľudia si odo mňa pýtali peniaze, keď som prešiel cez bránu kostola. Môžete im pomôcť pár eurami, ale vedel som, že ich to nespasí a&nbsp;zajtra budú zase pýtať peniaze. Počas strednej a&nbsp;vysokej školy som sa im snažil pomáhať inak. Skúšal som to cez výrobu domácich sirupov, ale pred pandémiou som s&nbsp;tým prestal, bol by to veľký krach. Pomáhali zberom surovín do sirupov, ja som ich potom navaril a&nbsp;predával.

Kedy a&nbsp;ako vznikla myšlienka Deeply, aby ste pomáhali zdravotne a&nbsp;sociálne znevýhodneným ľuďom?

Vznikala dlho. Vždy som sa snažil nájsť nejakú formu pomoci. Po sirupoch som začal s&nbsp;upratovaním. Ako študent som nemal peniaze, išiel som sám upratovať do Ameriky. Bol som v&nbsp;hoteloch, robil pomocné práce v&nbsp;reštauráciách a&nbsp;tam mi napadla myšlienka, že keď som to zvládol ja, mohli by to zvládnuť aj ľudia, ktorí odo mňa pýtajú peniaze alebo majú nejaký druh zdravotného či iného znevýhodnenia. Najviac mi utkvela v&nbsp;pamäti jedna pani spred kostola. Mala zdravotné znevýhodnenie, bola s&nbsp;deťmi na ulici a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu bola Rómka. Na Slovensku, kde, žiaľ, máme veľa predsudkov, je to veľmi zlá kombinácia. Keď som jej zvykol pomáhať a&nbsp;dávať peniaze, hanbila sa, keď ich odo mňa brala. Stála predo mnou skľúčená, smutná. Povedal som jej: „Pani Evka, poďte mi pomôcť nazbierať bylinky do sirupov.“ Dal som jej za prácu peniaze, ona sa hrdo vystrela, mala iskru v&nbsp;očiach a&nbsp;s&nbsp;hrdosťou si ich odo mňa zobrala. Tie peniaze si sama dokázala zarobiť.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zrazu mala väčšiu chuť do toho života, pomohli ste jej odraziť sa.

Vrátila sa jej sebahodnota. Konečne z&nbsp;nej nebol žobrák, ale človek, ktorý si tie peniaze zaslúži. Na tento zážitok nikdy nezabudnem. Keď som sa vrátil z&nbsp;Ameriky, povedal som si, že to skúsim s&nbsp;upratovacími službami. Metlu, vedro, zopár handier som mal aj ja doma. Nepotrebujete veľký vstupný kapitál, aby ste to rozbehli. Začal som o&nbsp;tom hovoriť svojim známym a&nbsp;už som mal hneď zákazky, kancelárie a&nbsp;iné priestory. Založil som eseročku a&nbsp;zhodou okolností som zistil, že aj Slovenská republika začala myslieť na tento druh sociálneho podnikania. Našiel som zákon 112/2018 o&nbsp;sociálnych podnikoch na Slovensku. Získali sme sociálny štatút a&nbsp;začali sme to robiť vo väčšom.

Bolo ťažké spočiatku uchytiť sa? Na trhu je niekoľko upratovacích firiem.

Stále je to ťažké. Naša najväčšia konkurencia je pani dôchodkyňa, ktorá nevie vyžiť z&nbsp;dôchodku a&nbsp;je ochotná robiť za pár eur. Tam neviete konkurovať. My musíme držať cenu minimálne medzi 10 – 15 eurami na hodinu. Musíme zaplatiť všetko: sociálne odvody, zdravotné odvody, odviesť daň, papierovačky, BOZP, GPDR a&nbsp;ostatné veci, aby sme mohli fungovať. Upratovanie je často spojené aj s&nbsp;utečeneckou krízou. Je to činnosť, ktorú sa vedia utečenci rýchlo naučiť a&nbsp;nepotrebujú na to ani vedieť jazyk. Konkurencia je teraz o&nbsp;to tvrdšia, ale, vďakabohu, dopyt je dosť silný.

Koľko má Deeply aktuálne zamestnancov?

Na trvalý pracovný pomer máme desať ľudí, potom máme živnostníkov, ktorých voláme, keď máme nárazové práce na jar a&nbsp;jeseň, vtedy potrebujeme umývať okná. Momentálne hľadáme ďalších zamestnancov. Sme radi, že ľudia potrebujú mať upratané a&nbsp;zároveň chcú podporiť dobrú myšlienku.

Ako si overujete budúcich potenciálnych zamestnancov, máte prísne podmienky?

Máme ich naozaj prísne a&nbsp;je to potrebné. Upratujeme objekty, kde sa hodnota majetku blíži k&nbsp;100-tisíc eurám. Musím sa vedieť zaručiť za každého kolegu. Asi ako jediná upratovacia firma máme na pozíciu upratovačky tri výberové kolá. V&nbsp;prvom kole ide o&nbsp;hĺbkový rozhovor. Oboznamujeme sa so zdravotným znevýhodnením daného človeka, zisťujeme, aké mal v&nbsp;minulosti skúsenosti s&nbsp;upratovaním a&nbsp;koľko hodín vydrží pracovať. V&nbsp;druhom kole sa ide priamo do terénu na skúšku, ktorá je pod dozorom našej skúsenej pracovníčky. Zisťujeme, či je pravda to, čo deklaroval, či vie naozaj umývať okná, upratovať a&nbsp;tak ďalej. Áno, aj to vie byť niekedy veda. Keď toto zvládne, čaká ho tretie výberové kolo. Človek už pracuje na trvalý pracovný pomer, ale stále je v&nbsp;skúšobnej lehote, a&nbsp;keď to všetko zvládne, môže u&nbsp;nás pracovať ďalej.

Zamestnávate aj ľudí so psychickými ťažkosťami, stretli ste sa kvôli tomu už s&nbsp;predsudkami? Napríklad, keď niekto hovorí, že sú nebezpeční alebo nespoľahliví.

Sú u&nbsp;nás rôzni ľudia, majú leukémiu, schizofréniu alebo iné psychické a&nbsp;fyzické choroby. Týchto ľudí sa netreba báť. Často sa s&nbsp;tým stretávame u&nbsp;klientov, že keď im poviem, že naši zamestnanci majú psychické problémy, myslia si, že ich začnú asi metlou naháňať. Snažím sa im vysvetliť, že naozaj nie sú nebezpeční pre spoločnosť, inak by boli v&nbsp;ústave. Nedávno sme mali pohovor s&nbsp;jednou paňou, ktorá na rovinu povedala, že má ťažkú liečbu a&nbsp;nevie vstávať ráno. My jej však vieme dať zákazky poobede. Čo by som odporúčal, aj pri zdravotne znevýhodnených ľuďoch, je hľadať cesty. Tí ľudia, ktorí chcú pracovať, sú veľmi šikovní. Pracuje u&nbsp;nás inžinierka, ale aj bývalý manažér.

Vyhorel a&nbsp;mal z&nbsp;toho vážne psychické následky?

Každý človek má iný príbeh, často tie príbehy nepoznám, aby som ich náhodou nediskriminoval pri výberovom procese. Nemám právo vedieť o&nbsp;ich chorobách, ani sa na to nemôžem opýtať. Jediné, čo môžem vedieť, je percento znevýhodnenia. Jeho lekár vie o&nbsp;všetkom, pozná diagnózy a&nbsp;deklaruje mi, že daný človek je spôsobilý pracovať. Niekedy mi to oni sami povedia po určitom čase, keď máme bližší vzťah. Nie je to ľahké, máte za nich zodpovednosť, musíte vytvoriť bezpečné pracovné miesto. Sú to rôzne príbehy. Ľudia vyhoreli alebo majú problémy od narodenia. Mali sme pani, ktorá sa narodila s&nbsp;detskou obrnou. Niekedy to aj vidieť, lebo človek má inú motoriku, ale stále na ňu rád spomínam. Bola to naša historicky prvá zamestnankyňa, ktorá sa až do päťdesiatky nevedela nikde zamestnať.

Nevedela si nájsť normálne stabilné pracovné zamestnanie. Všetci na ňu pozreli s&nbsp;predsudkami. Aj ja mám predsudky, o&nbsp;ktorých ešte neviem. My sme jej dali príležitosť, začala u&nbsp;nás pracovať na dve hodiny denne, postupne sme zvyšovali úväzok. Stala sa vedúcou objektu. Momentálne už u&nbsp;nás nepracuje, ale rozlúčili sme sa v&nbsp;dobrom. Povedala nám, že pred 50-kou zažila svoj prvý kariérny skok, keď sa z&nbsp;nej stala vedúca predajne v&nbsp;inej firme. Niekedy sa tak spätne pýtam, že prečo sa nevedela zamestnať, bola šikovná. My Slováci máme tendenciu ľutovať týchto ľudí. Nehovorím, že to je zlé, ale od svojich zamestnancov počúvam, že nechcú ľútosť, ale šancu pracovať a&nbsp;normálne žiť. Majú možnosť ukázať, že to vedia alebo sú ochotní učiť sa. Ale tiež hovorím, že my nie sme pre všetkých, nie sme charita. Žiaľ, sú aj takí ľudia, pre ktorých nevieme vytvoriť pracovné miesto.

Aký je ešte iný príbeh zamestnanca, ktorý vás chytil za srdce?

Príbeh, kde sa skĺbili všetky znevýhodnenia. U&nbsp;nás nie je asi ani jeden zamestnanec, ktorý má iba zdravotné znevýhodnenie. Môžu to byť ľudia, ktorí nemajú dokončené ani základné vzdelanie. Môžu to byť ľudia, ktorí majú po 50-ke a&nbsp;už sú znevýhodnení podľa slovenskej legislatívy alebo sú príslušníci etnickej menšiny, alebo sú dlhodobo nezamestnaní. Presne to je príbeh našej pracovníčky, ktorá mala zdravotné znevýhodnenie, nemala dokončenú školu, nebola zamestnaná a&nbsp;je Rómka. To je taká ťažká kombinácia na Slovensku...

Valili sa na ňu iba predsudky.

Žiaľ, áno, a&nbsp;pritom je naozaj šikovná. Keď máte zdravotné problémy, neviete pracovať osem hodín denne, a&nbsp;to sú príbehy našich ľudí. Boli často odmietaní, lebo na Slovensku je strašne málo pracovných pozícií na čiastočný úväzok. Myslím, že sme v&nbsp;tom dokonca rekordmani v&nbsp;rámci Európskej únie. My ich vytvárame pri upratovaní, viete to pekne nastaviť a&nbsp;zohľadniť špecifické potreby.

Dostávate aj dotácie od štátu?

Áno, dostávame. Zákon je krásny, deklaruje dotácie. Žiaľ, v&nbsp;praxi je to často tak, že nie vždy prídu načas. Stáva sa to v&nbsp;období od januára niekedy až do mája. Dotačné schémy fungujú tak, že za každý jeden predošlý mesiac by ste ich mali dostať v&nbsp;nejakom čase. Naozaj ľutujem pani úradníčky, nie sú v&nbsp;tom správne usmernené. Majú strašne veľa papierov. My pri desiatich zamestnancoch potrebujeme každý mesiac odovzdať cca 200 strán papierov.

V&nbsp;druhej polovici tohto roka sa to zlepšilo. Žiaľ, pravidlá, ako majú dotácie fungovať, nie sú jednotné. Toto vidím ako kameň úrazu, ktorý sa dá podľa mňa jednoducho vyriešiť. Len treba nájsť cestu. Pani úradníčky to majú tiež ťažké a&nbsp;úplne tomu rozumiem.

Je pre vás táto práca náročná, ste niekedy psychicky vyčerpaný?

Nie som až taký vyčerpaný. Som trochu unavený, lebo sa nám nedávno narodilo dieťatko. Myslím, že rola otca je oveľa ťažšia ako moja rola v&nbsp;sociálnom podniku. Nemám s&nbsp;tým až taký problém, lebo máme veľkú pridanú hodnotu oproti ostatným firmám. Naša práca dáva zmysel. Okrem toho, že pomáhame konkrétnym ľuďom, za ktorými sa skrýva silný príbeh, zároveň pomáhame búrať predsudky voči ďalším podobným skupinám ľudí. To je niečo, čo ma vie neustále naštartovať a&nbsp;posúvať vpred. Toto odporúčam aj iným podnikateľom, ktorí sú vo fáze vyčerpania. Prijmite týchto ľudí do zamestnania. Dajte im šancu pracovať, ukáže vám to úplne iný rozmer.

Čo vám dala táto práca, ako vám zmenila život?

Úplne som zmenil zmýšľanie o&nbsp;živote. Čím viac pracujem s&nbsp;týmito skupinami ľudí, tým viac som vďačný za maličkosti. Ja našťastie nemusím riešiť, že neviem vyžiť z&nbsp;invalidného dôchodku alebo že ma odbijú na desiatich pohovoroch, alebo čo dám deťom jesť. Zmenil sa mi kompletne hodnotový rebríček. Som vďačný, že mám kde bývať, dostal som hypotéku. Aj za to je človek v&nbsp;súčasnosti rád. Nie je maličkosť, že máte doma skriňu, máte si kam dať veci alebo že máte chladničku. Ani toto nie je bežná vec. Pôsobíme v&nbsp;Bratislave a&nbsp;ľudia tu, žiaľ, často trpia takouto chudobou. Preto sa snažíme spolupracovať aj s&nbsp;inými organizáciami a&nbsp;pomôcť ľuďom aj s&nbsp;týmito vecami.

Lukáš zamestnáva ľudí aj so psychickými ťažkosťami: Nie sú nebezpeční pre spoločnosť

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Lukáš zamestnáva ľudí aj so psychickými ťažkosťami: Nie sú nebezpeční pre spoločnosť

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Koščová o ťažkom období, trápila sa celé roky: Je hrozné žiť s mienkou, že za nič nestojíte

Materstvo nie je nič ľahké: Neudržali ste sa a dali ste "jednu výchovnú"? Odborníčka varuje

Driftérka a kaskadérka Nina: Účinkovala vo filme Van Helsing! Bála sa už niekedy o svoj život?

Výber pre vás