Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Diagnostikovali jej najzákernejší typ rakoviny prsníka, ona ju však porazila. V&nbsp;liečbe jej pomohla drahá imunoterapia, pre ktorú musela predať svoj byt. Viac nám povedala v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Začiatkom roka 2023 ste si nahmatali hrčku v&nbsp;prsníku. Aké ste mali okrem toho príznaky, ktoré naznačovali, že niečo nie je v&nbsp;poriadku?

Žiadne, absolútne. Úplne náhodou som si nahmatala niečo pod pazuchou a&nbsp;potom som kontaktovala svoju gynekologičku. Opýtala sa ma, ako dopadlo posledné sono, lebo pravidelne chodím na kontroly prsníkov. Štyri mesiace predtým som bola na kontrole a&nbsp;nič sa nezistilo. Povedala som jej, že vtedy bolo všetko v&nbsp;poriadku a&nbsp;dokonca ani v&nbsp;rodine sme nič takéto nemali. Uistila ma, že to bude v&nbsp;poriadku, a&nbsp;mám si to sledovať. Mám aj cysty naprsníkoch, takže to mohla byť nejaká cysta, ktorá sa môže sama stratiť.

Tie sú aj celkom časté.

Áno, sledovala som to. No začiatkom roka 2023 sme začali plánovať svadbu, ktorú sme mali 1.&nbsp;apríla. Celkom nás to vyťažilo, nemala som to až tak na programe, keďže nebol dôvod, prečo sa obávať. Postupom času som však cítila, že cysta rastie, a&nbsp;myslela som si, že sa plní. Povedala som si, že hneď po svadbe pôjdem znova na kontrolu mimo poradia, nie na pravidelnú ročnú, lebo tú by som mala až neskôr. Vtedy mi lekárka oznámila, že cysta to nie je a&nbsp;môže to byť čokoľvek –&nbsp;zhubné, nezhubné, a&nbsp;bolo potrebné urobiť biopsiu. Bola som v&nbsp;šoku, ale stále som verila, že to nebude nič hrozné. Ale videla som, že sama lekárka je dosť nervózna. Postupom času si uvedomujem, že ona to podľa mňa vtedy už vedela, len ma nechcela znepokojovať dopredu a&nbsp;čakala na výsledky biopsie. Tie prišli o&nbsp;dva týždne a&nbsp;oznámila mi, že budem musieť navštíviť onkológa. Hneď mi dohodla termín u&nbsp;najlepšieho onkológa na svete pána doktora Fremala, tak sme išli za ním spolu s&nbsp;manželom už na druhý deň.

Diagnostikovali vám teda rakovinu krátko po svadbe?

Svadbu sme mali 1.&nbsp;apríla, 13.&nbsp;apríla som bola na sone a&nbsp;oznámili mi to 4.&nbsp;mája, čiže niečo vyše mesiaca po svadbe mi oznámili diagnózu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako vyzeral váš život pred rakovinou?

Absolútne fantasticky. Našla som muža svojich snov, porodila som najúžasnejšie dieťa na svete a&nbsp;užívali sme si to. Bolo to síce náročné, lebo s&nbsp;malým dieťatkom to je vždy ťažké, ale postupne sme sa na to nastavili. Starosti mi robilo to, že malinká vymýšľa s&nbsp;jedlom, z&nbsp;toho som mala permanentný stres, a&nbsp;myslím si, že ma to dosť v&nbsp;tomto mohlo ovplyvniť, ale inak bolo všetko dokonalé. Je to akoby protiváha k&nbsp;tomu obrovskému šťastiu, že osud to potrebuje vyvážiť.

Keď vám lekári oznámili diagnózu, čo vám napadlo ako prvé?

Tie dva týždne, čo sme čakali na výsledky biopsie, boli asi najhoršie z&nbsp;toho celého. Človek stále dúfa, že to bude niečo iné, lepšie zvládnuteľné. Potrebovala som vedieť, na čom som. Keď nám to oznámili, bol to na jednej strane obrovský šok, ale na druhej som si vydýchla, že konečne viem, čo to je, a&nbsp;viem, čo mám riešiť. Nezrútil sa mi svet. Doktorka mi oznámila diagnózu, stretla som sa s&nbsp;lekárom a&nbsp;dohodli sme sa, ako budeme postupovať. Našťastie to bolo zachytené v&nbsp;relatívne dobrom čase, dalo sa to riešiť a&nbsp;tak som to aj brala. Je to niečo, čo má riešenie, a&nbsp;musíme to zvládnuť. Mám pri sebe muža, ktorý mi pomohol zvládnuť to všetko psychicky, aj keď som mala slabšie obdobia. Ďakujem mu za veľa, lebo mi nedovolil mať jedinú zlú myšlienku.

Diagnostikovali vám rakovinu na rozhraní druhého a&nbsp;tretieho stupňa, máte triple negatívny karcinóm prsníka. Čo to presne znamená?

Nie je hormonálne aktívny, je to tá najagresívnejšia forma rakoviny prsníka. Triple znamená, že sa sledujú tri markery a&nbsp;každý jeden súvisí s&nbsp;hormónmi. Ja som mala všetky takmer úplne negatívne, čiže preto je triple negatívny, nie je tam nič hormonálne. Liečba je iná ako pri hormonálne aktívnych nádoroch. Toto je jediný typ nádoru prsníka, pri ktorom sa dá využiť imunoliečba Keytruda. Nádor je veľmi agresívny, ale to som sa dozvedela až dodatočne, onkológ mi to nepovedal hneď na začiatku. Je to typ nádoru, ktorý by bol chemoterapiou možno veľmi ťažko liečiteľný, keby popri nej nebola podávaná imunoterapia.

Ste spokojná s&nbsp;prístupom lekárov? Reagovali pohotovo?

Mali sme v&nbsp;tomto neskutočné šťastie od mojej sonografickej lekárky, ktorá mi dala termín na biopsiu v&nbsp;najbližší pracovný deň počas svojej obedovej prestávky. Dohodila mi onkológa, nemusela som ho zháňať ja. Pán doktor sa ma hneď ujal, na druhý deň sa so mnou stretol, všetko so mnou prebral, a&nbsp;keď sa identifikoval typ nádoru, povedal mi o&nbsp;tejto liečbe. Máme skúsenosti, že veľa pacientok, ktoré majú rovnakú diagnózu, nevedia, aké sú možnosti liečby. Neprepláca ju poisťovňa, a&nbsp;tak im o&nbsp;tom onkológovia radšej nepovedia alebo povedia, že existuje imunoterapia, ale nie je to hradené poisťovňou, a&nbsp;tým sa to uzatvára (táto situácia sa našťastie medzičasom zmenila a&nbsp;rezort zdravotníctva schválil preplácanie tohto lieku, pozn. red.).

Ako keby to sami zavrhli.

Áno a&nbsp;pacienti nemajú vedomosť o&nbsp;tom, aké majú možnosti liečby. Je to drahá liečba, ale myslím si, že určite by mali aspoň vedieť o&nbsp;tom, aké majú možnosti. A&nbsp;práve preto som tu. Bolo by fajn šíriť o&nbsp;tom povedomie a&nbsp;stojí za to nájsť spôsob, ako sa k&nbsp;tomu dostať, lebo tie výsledky sú fantastické. Som vďačná, že som mala šťastie na takého doktora, ktorý má prehľad o&nbsp;novodobých možnostiach. Chodí po rôznych európskych konferenciách a&nbsp;dopredu nám povedal, že to nie je preplácané, aj to, koľko to bude približne stáť, ale dal nám na výber. To bolo najpodstatnejšie.

Koľko chemoterapií už máte za sebou? Museli ste podstúpiť aj operáciu?

U&nbsp;mňa prebieha liečba spôsobom, že najprv sa dáva chemoterapia, potom je operácia a&nbsp;potom pooperačná liečba. Sú viaceré možnosti, ktoré závisia od typu nádoru. Mala som dva trojmesačné cykly chemoterapie, počas prvého cyklu boli chemoterapie týždňové, potom trojtýždňové, tie boli silnejšie a&nbsp;tie som mala štyri. Týždňových som mala jedenásť a&nbsp;s&nbsp;každou treťou chemoterapiou som brala aj imunoterapiu, lebo tá sa dáva trojtýždňovo. Keď som dobrala chemoterapiu, musela som čakať tri alebo štyri týždne, aby ma mohli operovať. Konzultovala som s&nbsp;onkológom, aký bude ďalší postup. Keď ma zoperovali, museli mi zobrať iba najnevyhnutnejšie množstvo tkaniva. Vždy sa musí vybrať, aj keď tam už nič nie je. Chemoterapia, prípadne aj s&nbsp;imunoterapiou, môže spôsobiť to, že ten nádor sa úplne stiahne a&nbsp;vytratí. To bol môj prípad. Úplne to zmizlo. Keď ma operovali, zobrali mi dva krát dva centimetre, na­ozaj malý kúsok a&nbsp;zobrali mi šesť uzlín. Je to zákrok takmer v&nbsp;najmenšom rozsahu a&nbsp;histológia ukázala, že všetko je negatívne. Oficiálne som vyliečená.

Musíte byť teraz monitorovaná?

Áno, budem teraz pravidelne sledovaná. Aktuálne som v&nbsp;štádiu, že musím ešte podstúpiť ožarovanie. Imunoterapia a&nbsp;chemoterapia sú systémové, telo sa musí prečistiť, keby tam bolo čokoľvek ďalšie. Ožarovanie zakonzervuje tkanivo na danom mieste, pôsobí lokálne.

Čo sa vo vás odohrávalo, keď vám oznámili, že je to preč?

Plakala som od šťastia. Bola to obrovská radosť. Človek stále dúfa. Všetko išlo super, ale kým nemáte rukolapný dôkaz, nikdy neviete. Povedala som si, že Vianoce tento rok budú výnimočné, a&nbsp;presne tak to aj bolo.

Dostali ste krásny darček. Ale ako ste zvládali liečbu? Bolo to náročné pre vaše telo?

Týždňové chemoterapie s&nbsp;imunoterapiou, ktoré som mala na začiatku, som zvládala tak, že som ani nevedela, že sa niečo deje. Išla som si tam raz do týždňa posedieť, zobrala som si knižku alebo som sa rozprávala so sestričkami a&nbsp;s&nbsp;pacientmi. Veľakrát som išla doobeda na chemoterapiu, poobede som prišla domov, zobrala som dcérku, išli sme von na ihrisko a&nbsp;fungovali sme, ako keby sa nič nedialo. Snažili sme sa žiť normálny bežný život –&nbsp;aj kvôli dcérke. V&nbsp;neskorších štádiách to horšie znášali žily. Keď vás každý týždeň pichajú ihlou, potom celkom zúfajú. S&nbsp;týmto som sa borila, ale celkovo som to zvládala super. Aj vlasy išli postupne dole, ale zistila som, koľko veľa ich mám. Fungovala som si nimi tri a&nbsp;pol mesiaca od začiatku chemoterapií, ale pri trojtýždňových chemoterapiách to už nezvládli. Mala som aj šťastie na parochniara, ktorý mi vybral super parochňu, cítim sa v&nbsp;nej dobre. Dá sa to zvládnuť.

Trojtýždňové chemoterapie už boli horšie, hlavne zmena liečby, pretože boli silnejšie. Najhoršia bola tá prvá (trojtýždňová), ale napríklad som ani raz nevracala. Medicína pokročila. Samozrejme, každé telo to zvláda inak. Mala som žalúdok na vode, preháňalo ma chvíľkami, ale nebolo to nič hrozné. Nebrala som na to žiadne tabletky, iba na žalúdok. Hneď po každej dávke liečby to bolo intenzívnejšie, ale postupne to odznievalo. Prvých päť-šesť dní bolo horších, zvyšné dva týždne som fungovala normálne a&nbsp;s&nbsp;každou chemoterapiou to bolo lepšie.

Podstupujete aj drahú imunoterapiu, ktorá pomáha likvidovať nádor, no museli ste si ju financovať sama, pretože poisťovňa vám to nepreplatila. Koľko vás to už stálo?

Ja som zatiaľ vybrala predoperačnú imunoterapiu. Je to rozdelené. Niekoľko dávok sa podáva pred operáciou, niekoľko po nej. Potom sa zvažuje ďalší postup podľa toho, ako liečba prebieha. Doteraz som vybrala osem imunoterapií, každá dávka stála do štyritisíc eur, čiže 32-tisíc eur to stálo doteraz.

To nie sú peniaze, ktoré má človek len tak pri sebe.

Bol to obrovský šok, keď nám pán doktor povedal, koľko to bude stáť. Ale som vďačná za to, že nám tú možnosť ponúkol. Dali sme s&nbsp;manželom hlavy dokopy. Musela som predať byt, ktorý som nadobudla ešte zaslobodna. Poplakala som si cestou k&nbsp;notárovi, lebo ten byt bol moja srdcovka. Nepochádzam z&nbsp;rodinných pomerov, kde by mi niekto vedel niečo takéto dať, nadobudla som to veľmi ťažko a&nbsp;sama, o&nbsp;to viac to bolo pre mňa smutnejšie, ale priority sú priority. V&nbsp;ten deň, keď mi onkológ oznámil sumu, mi nájomníčka napísala, že by môj byt chcela kúpiť. Bolo to šťastie v&nbsp;nešťastí. Zbehlo sa to veľmi rýchlo, aj samotný predaj. Mali sme peniaze na úvodnú fázu liečby, ale na byt som mala úver, takže prostriedky nestačili na celú liečbu. Pozostáva z&nbsp;ôsmich predoperačných a&nbsp;deviatich pooperačných dávok, čiže to je okolo 70-tisíc eur a&nbsp;rozdiel medzi predajnou cenou bytu a&nbsp;úverom nebol taký vysoký.

Neskôr ste založili zbierku. Koľko sa vám podarilo vyzbierať?

Predali sme byt, lebo zbierku sme hrozne nechceli a&nbsp;verili sme do poslednej chvíle, že to pokryjeme z&nbsp;vlastných prostriedkov. Keď sa ľudia v&nbsp;našom okolí dozvedeli, čím prechádzame, chceli nám pomôcť a&nbsp;žiadali od nás číslo účtu. Keď sme mali veľa takýchto podnetov, rozhodli sme sa, že do toho pôjdeme, ale chceme to urobiť transparentne. Preto sme vyhlásili oficiálnu zbierku aj s&nbsp;transparentným účtom, aby to všetko bolo kóšer.

Podarilo sa vyzbierať celých 70‑tisíc eur?

Podarilo. Bolo to neuveriteľné. Najprv sme zbierku urobili na nižšiu sumu. Verili sme, že si to pokryjeme aj my čiastočne, ale do piatich dní sa tá zbierka naplnila. Išlo to takým šialeným tempom, že sme neverili, čo sa deje. Keď sa to zavrelo, ľudia nám písali, že tá liečba je nákladnejšia, a&nbsp;chceli, aby sme ju opäť otvorili. Opäť na podnety ľudí sme sa teda rozhodli, že tú zbierku otvoríme na celú sumu. Prispelo nám vyše 2&nbsp;600 ľudí. Prečítali sme si každú správu, ktorú nám napísali. Bolo to veľmi dojímavé.

Ako si dokážete udržať pozitívne myslenie?

Vďaka tomu, že všetko ide dobre. To bolo dôležité, mala som dokonalé podmienky v&nbsp;domácom prostredí. Mala som okolo seba rodinu, kamarátov, ktorí nám držali palce, potom aj širšia verejnosť. Všetci sa to dozvedeli, aj nás kontaktovali a&nbsp;písali nám podporné správy. Psychicky najnáročnejšie obdobie okrem momentu, keď sme sa dozvedeli o&nbsp;diagnóze a&nbsp;začala sa liečba, bolo práve otvorenie zbierky. Bolo úžasné, že nám ľudia písali veľa podporných správ, ale zároveň to ide ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;tým, že majú tendenciu deliť sa aj o&nbsp;svoj osud. Chcú vedieť, čím všetkým som prešla, potrebovali sa vyrozprávať a&nbsp;to bolo dosť ťažké z&nbsp;psychickej stránky. Bolo toho veľa, no som šťastná a&nbsp;vďačná, že som to mohla urobiť, ale bolo to mimoriadne náročné.

Posilnilo toto všetko váš vzťah s&nbsp;manželom?

Určite áno, my sme spolu v&nbsp;podstate dosť krátko. Dali sme sa dokopy v&nbsp;roku 2019 a&nbsp;myslím, že nás to veľmi spojilo. Keď sme sa dali dokopy, boli sme na dovolenke v&nbsp;zahraničí, bola vtedy pandémia koronavírusu a&nbsp;všetko sa zavrelo. Tri dni sme cestovali domov a&nbsp;bola to prvá životná skúška. Potom prišla na svet malinká a&nbsp;nasledovala svadba. Bolo to úžasné, ale aj zložité. No a&nbsp;potom nám prišlo do života toto. Hovorím si, že keďtoto zvládneme, tak už asi všetko. Bol mi obrovskou oporou a&nbsp;som presvedčená o&nbsp;tom, že aj vďaka nemu som na tom tak, ako som.

Nechcem to zjednodušovať, ale hovorí sa, že všetko zlé, je na niečo dobré. V&nbsp;čom cítite že vás posunula alebo zmenila táto choroba?

Som typ človeka, ktorý je perfekcionista, som na seba strašne prísna a&nbsp;všetko musí byť tip-top. Naučila som sa trošku upustiť od svojich nárokov a&nbsp;žiť ľahšie. Takisto som si uvedomila, aké sú moje priority, lebo človek sa nechá zomlieť životom a&nbsp;veľa vecí ide do úzadia. Keď sa takéto niečo udeje, uvedomí si, o&nbsp;čom je život.

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/rozhovory/katka-porazila-najagresivnejsiu-rakovinu-prsnika-ako-prejavovala-zeny-toto-nepodcenujte" target="_blank">FOTKY K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII</a>

Čo by ste na záver odkázali ostatným onkologickým pacientom?

Netreba zúfať. Psychika je v&nbsp;tomto celom dôležitá, preto treba veriť, bojovať a&nbsp;stáť si za tým, že to určite pôjde dobre. Tu by som rada zdôraznila aj to, nech ženy nepodceňujú samovyšetrenie prsníkov a&nbsp;nech sa pýtajú na sonografické vyšetrenie, ak majú akékoľvek podozrenie, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. Keď už sa niečo podobné vyskytne, každý deň môže byť dôležitý.

Katka porazila najagresívnejšiu rakovinu prsníka: Ako sa prejavovala? Ženy, toto nepodceňujte

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Katka porazila najagresívnejšiu rakovinu prsníka: Ako sa prejavovala? Ženy, toto nepodceňujte

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Viliam TANKÓ verí, že jeho dcérka bude mať lepší štart do života: Bude to naša malá princezná

Zažili chudobu a prišli o rodinný dom: Veľakrát sme nemali čo jesť, hovorí boxer Viliam TANKÓ

Odmalička zápasil s ťažkým osudom: Ako porazili chudobu? Mama vždy vravela, že musíme mať školu

Výber pre vás