Vydal novinkový album s ľudovými piesňami, darí sa mu v ofi ciálnej nemeckej hitparáde, chystá koncertné turné s opernou divou Evou Urbanovou, prvý raz sa stal dedkom, do jeho rodiny pribudol ďalší, tentoraz psí prírastok...

Vašej dcére Lucii a jej manželovi Janovi Kovaříkovi sa narodil syn Vojtěch. Rod Gottovcov tak bude pokračovať, ak nie po meči, aspoň po praslici. Ako sa vám páči meno, ktoré rodičia vybrali pre vášho vnuka?

Páči, i keď na mojom názore v tomto prípade až tak nezáleží. Prezradím, že Lucka a Honza sa svoje prvé dieťa rozhodli pomenovať po Honzovom dedkovi, na ktorého má môj zať krásne spomienky. Vojtěch je typické české meno, ktoré nosil mimochodom aj nesmierne vzdelaný a na svoju dobu pokrokový renesančný veľmož Vojtěch z Pernštejna, ktorý sa stal najvyšším hofmajstrom českého kráľovstva. Vo východných a južných Čechách vlastnil rozsiahle domíniá, ktoré úspešne spravoval a rozširoval, až sa nakoniec jeho majetok odhadoval na trojnásobok spoločného imania juhočeských Rožmberkovcov.

Hovorí sa, že talent sa dedí „obgeneráciu“. Takže je dosť možné, že váš vnuk pôjde vo vašich šľapajach.

To nie je v tejto chvíli podstatné. Hlavné je, že je zdravý a má milujúcich rodičov. Čomu sa raz rozhodne venovať, je len a len jeho vec. Hlavné je, aby ho to, čo bude robiť, napĺňalo, uspokojovalo, a aby bol šťastný.

Rodinná pohoda v kuchyni pri raňajkách.

Povráva sa, že váš rod možno v sebe nosí gény slávneho hudobného skladateľa Josefa Haydna. To znamená, že príroda a osud môžu zapracovať, tak ako vo vašom prípade, i v prípade vášho vnuka.

K tomu môžem povedať iba toľko, že neďaleko Rokycian, konkrétne v Dolních Lukavicích, pôsobil v rokoch 1758 – 1760 ako zámocký kapelník neskôr slávny skladateľ Haydn. A ten veru nebol len nesmierne plodným autorom symfónií... Zanechal vraj po sebe na Rokycansku i niekoľko nemanželských detí. Genealógovia mi tvrdia, a ja im to nevyhováram, že je vraj dosť možné, že sa niektoré z Haydnových nemanželských detí privydalo alebo priženilo do rodiny Gottovcov a ja som po ňom niečo zdedil. Neprekáža mi to a rozhodne by som sa nebránil tomu, aby mal môj vnuk Vojtěch v sebe nejaké umelecké sklony. Hoci ja by som dnes v populárnej hudbe začínať nechcel. Som šťastný, že som svoju kariéru odštartoval práve na prahu šesťdesiatych rokov, keď sa začínala písať história populárnej hudby, a že som ju naplno prežil v čase, ktorá hudbe a vlastne všetkým druhom umenia neskutočne priala. Podobná situácia sa hneď tak opakovať nebude.

Ako sa podieľate na výchove svojich najmladších dcér Charlottky a Nelly?

Určite viac a o mnoho systematickejšie než na výchove Dominiky a Lucie. Jednoducho preto, že spolu žijeme. O tom, ako správne vychovávať, sa napísalo a napíše množstvo kníh, ale výsledok je istý až vtedy, keď sa dieťa osamostatní a vy vidíte, aký život začalo žiť. Ako sa k životu postavilo.

Dcéry vraj menej vychováva, skôr sa ich snaží nasmerovať a motivovať.

Čím vám robia dievčatá radosť?

Teší ma, že majú rady hudbu, prejavujú sa výtvarne, začínajú hovoriť po anglicky a v čase neskutočného rozmachu techniky majú radosť, keď im čítame. To považujem v ére internetu, počítačových hier, cédečiek a dévedečiek za veľmi dôležité, pretože to rozvíja fantáziu a rozširuje slovnú zásobu.

A váš podiel na výchove?

Skôr než vychovávam, sa ich snažím nasmerovať a usilujem sa to robiť zábavnou formou. Len tak načúvajú s otvorenými očami. Snažím sa ísť im príkladom, aby pochopili, že sa napríklad nesmie klamať. Snažím sa ich motivovať, pretože sa mi ukázalo, že je to správna cesta.

Zrejme staršieho dáta, ale overená.

Presne tak. Keď v osemdesiatych rokoch moja najstaršia dcéra Dominika dospievala, veľmi sa túžila pozrieť do sveta. Vtedy som jej povedal: Pôjdeš so mnou, keď uvidím, že robíš pokroky v nemčine. A pretože som výrazné zlepšenie videl a počul na vlastné uši, svoj sľub som splnil a Dominiku do Nemecka vzal. Dnes sa dohovorí aj po anglicky, rusky, fínsky, čínsky a japonsky.

Svetoznámy tenorista José Carreras vymenoval v roku 2009 Gotta za veľvyslanca svetovej Nadácie proti leukémii.

Nedávno do vašej rodiny pribudol ďalší člen – sučka zlatého retrievera Stella. Pokiaľ viem, nie je to prvý pes vo vašom živote.

V šesťdesiatych rokoch sme mali s rodičmi jazvečíka Lumpíka. A ten mi ,preklepával´ pracovných partnerov. Keď k nám prišiel niekto neznámy a Lumpík mu priniesol bábiku alebo loptičku, nech mu ju hodí, vedel som, že je všetko v poriadku. Keď sa však spýtal, ako sa volá, chcel Lumpíka pohladkať a on mu len tak bokom ukázal zuby, bolo mi jasné, že s týmto človekom nemám robiť žiadne kšefty. Na ženské návštevy žiarlil vždy. Takže som veľmi zvedavý, čo sa časom dozviem od Stellinky, ktorú sme si veľmi želali.

K tomu, že ste sa stali jedným z komerčne najúspešnejších európskych spevákov, určite pomohlo aj vaše neobvyklé priezvisko.

V nemecky hovoriacich krajinách u niektorých ľudí určite. Napriek tomu si dodnes mnoho ľudí myslí, že je to umelecký pseudonym. Vehementne sa to snažím vyvracať, pretože by bolo neskutočne trápne sa takto sám pomenovať.

Kde sa vlastne toto priezvisko vzalo?

Vždy ma to zaujímalo, ale až nedávno mi jeden archivár oznámil, že náš rod má zrejme korene v jednej zemianskej rodine, ktorá žila v okolí Rokycian. Volali sa Kotovci a v erbe mali dve mačacie hlavy. V sedemnástom storočí sa jedna z vetiev tohto rodu začala písať Gott. Vraj preto, lebo jeden môj predok spieval na chóre tak anjelsky, že pán farár vyhlásil: Das is kein Kot, er sing wie ein Gott.

Spevák miluje žánrovú pestrosť. Naposledy ju obohatil o ľudové piesne.

Viete, či sa u Gottovcov v priebehu storočí rodili viac dcéry, alebo synovia?

V rodine bývali väčšinou štyri dcéry, a keď sa narodilo piate dieťa a bol to syn, dostal meno Karel. Ja, hoci jedináčik, som ho dostal tiež. Otec a dedko boli tiež Karlovia.

Vy máte štyri dcéry a už ostáva len to, aby sa vám narodil syn a dostal meno Karel...

Tak to už radšej nie. Synovia veľkých otcov to mávajú veľmi ťažké.

O tom nepochybujem, najmä vo vašom prípade. Máte predstavu, koľko platní s vašimi nahrávkami sa predalo za päťdesiat rokov vašej kariéry?

Nedávno som si to dal spočítať. A dozvedel som sa, že je to bezmála päťdesiat miliónov platní. Z toho sa dvadsaťtri miliónov predalo v nemecky hovoriacich krajinách, sedemnásť miliónov v Česku a na Slovensku, šesť miliónov v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a zvyšok tam, kde sa moje platne takisto objavili na trhu, teda v Japonsku, Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v USA, Kanade, Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a tak ďalej.

To sú skutočne úctyhodné čísla. Ono to vychádza tak, že ste za každý rok svojej kariéry predali milión nosičov. Ale čo dnes, keď si ľudia hudbu skôr sťahujú z internetu?

Mám radosť, že sa mojim albumom darí aj v týchto časoch. Napríklad trojalbum sedemdesiatich hitov – Když jsem já byl tenkrát kluk sa stal štvrtým najpredávanejším titulom českého gramofónového trhu za uplynulý rok. Predo mnou sa umiestnili Jarek Nohavica, Daniel Landa a Michal Horáček, takže som opäť v dobrej spoločnosti a za túto zemiakovú medailu sa rozhodne nehanbím. Som hrdý, že si takmer dvadsaťosemtisíc záujemcov zašlo do obchodu s platňami, aby si kúpilo moju piesňovú bilanciu k minuloročným okrúhlym narodeninám. A zrejme to teší aj môjho vydavateľa Supraphon, v jeho archíve mám vyše tisíc piesní a za tento úspech mi udelil dvojnásobnú platinovú platňu.

Koncerty Karla Gotta s Evou Urbanovou uvidíme onedlho aj v Žiline (24. 10.), v Bratislave (4. 11.) a v Košiciach (6. 11.).

Vy ste sa dokonca po dlhých rokoch k tejto firme vrátili. Prečo?

Áno, po osemnástich rokoch som sa do Supraphonu, kde som roku 1962 vydal svoj prvý singel, vrátil a hodlám s touto firmou naďalej spolupracovať. Skvelo sa o mňa starajú, perfektne zhodnocujú môj piesňový archív, mám u nich neskutočný servis a najmä z ľudí, ktorí tu pracujú, cítim záujem o svoju prácu, repertoár i mňa samého. A to dnes rozhodne nie je samozrejmosť ani u nás, ani v zahraničí. Verte, že viem, o čom hovorím.

Nedávno ste vydali album moravských a slovenských ľudových piesní Lidovky mého srdce, bodujete v nemeckej hitparáde, vystupovali ste s raperom. Váš hudobný záber je skutočne široký.

Je o mne známe, že som vždy chcel a stále chcem mať žánrovo a štýlovo čo najširší repertoár. Keby ste so mnou zažili niekoľko posledných týždňov, sami by ste sa presvedčili, že to tak so mnou prosto je. V Prahe som si zaspieval swing s rozhlasovým bandom, na koncertoch po Slovensku a v Příbrame som uviedol najväčšie hity svojho repertoáru, hosťoval som v pražskom Lucerna Music Bare na koncerte nemeckého rapera Bushida, v jednej nemeckej televíznej šou som vystúpil s alpským rockerom DJ Ötzim s našou verziou duetu Zvonky štěstí, s ktorým sme sa prebojovali až na druhé miesto nemeckej oficiálnej hitparády. Túto pestrofarebnú paletu svojho repertoáru si stále vychutnávam.

Čo vás čaká v najbližších mesiacoch?

S Big bandom Českého rozhlasu nakrúcam svetové a tuzemské evergreeny a štandardy, pomaly začínam premýšľať o albume s úplne novými pesničkami. V októbri a v novembri idem s Boom! Bandom Jiřího Dvořáka na turné po Česku, Morave a Slovensku (Žilina, Bratislava, Košice), ktoré vyvrcholí dvoma koncertmi v pražskej Lucerne, kam sa vrátim po desiatich rokoch. Partnerkou na tomto turné mi bude operná diva Eva Urbanová. Spievanie s ňou považujem za obrovskú poctu, veď tejto sopranistke tlieska La Scala, Metropolitná opera, viedenská Štátna opera i londýnska Covent Garden. Eva Urbanová sa tentoraz predstaví nielen s repertoárom pre ňu typickým, ale zaspieva i svoje obľúbené piesne zo sveta muzikálu, popu a rocku, spoločne zaspievame duetá a ja uvediem najväčšie hity svojej kariéry. Jednoducho to, čo rád spievam a čo chce moje publikum počuť.

Karel Gott dokáže prekvapiť: Po štyroch dcérach piaty syn?

Výber pre vás