Výrazne schudol, menej sa „rehoce“ a viac odpovedá. Kedysi to bývalo naopak. V jednom sa však nikdy nezmenil – čo raz povie, za tým si stojí.

Slovensko žije v posledných dňoch „následkami“ volieb a futbalom. Čím ty?

Majstrovstvami sveta vo futbale (smiech).

Ako si spokojný s výsledkom?

Je taký, aký som očakával v podstate, jediné, čo ma mrzí, že Mečiar sa nedostal do parlamentu.

Fico povedal, že je to zlepenec, ktorý v prípade zostavenia vlády dlho nevydrží. Ty to ako vidíš?

Radičová zase konštatovala, že sa skončila éra mečiarizmu. Súhlas?

Už dlho tu nebola, prvá vec, druhá vec, myslím si, že sa ešte neskončila (smiech), a tretia – nepodceňoval by som Mečiara. Všetci ho podceňujú. Strašne.

Myslíš, že ešte povie nejaké zásadné slovo?

Nikdy si sa netajil sympatiami k Vladimírovi Mečiarovi. Stretávate sa?

Áno, raz za pol roka. On mi donesie fľašu whisky, väčšinou obrovskú, práve mám ešte jednu od neho, a cigary. On nepije, takže my whisky nepijeme, ale porozprávame sa veľmi dobre.

O všetkom, alebo len o politike?

O všetkom (smiech). Napríklad som sa ho pýtal, prečo s tým Slotom nenarobia poriadok. Povedal, nedá sa. Tak som pochopil, že sa nedá.

Prvé zápasy na majstrovstvách zatiaľ nikoho nenadchli, chlapi frflú. Pridáš sa?

No trapasy. Inak normálne, myslím si, že my sme tam zázrakom. Zostáva len dúfať, že to nebude hanba.

Ako vidím, futbal nielen pozeráš, ale sám sa hýbeš, schudol si.

Mám stávku, že prvého júla spadnem na 86 kíl; stavili sme sa veľmi dávno s mojím synom Čikom. Stávka je dosť ukrutná, to ani nebudem hovoriť, o čo sme sa stavili, to by zas boli reči, ale dobrá stávka. No a je to dosť špatné, lebo teraz mám 93 kíl a do prvého musím dať dole ešte šesť. Začal som pred tromi mesiacmi zo 102.

Predpokladám, že pod dozorom trénera.

Vynikajúceho fyzioterapeuta. Trénujeme spolu intenzívne tri roky, ale za prvé dva som neschudol ani kilo. Teraz som nahodil aj diétu, že nejem: jeden deň len acidofilné mlieko, druhý vajíčko natvrdo, tretí varené hovädzie, štvrtý varenú zeleninu, piaty ovocie a potom ďalšie „kolečko“ – acidofilné mlieko, no hrôza. Nepijem panáky, čo je ešte horšie, pijem len suché biele víno, z čoho mám zlú náladu. Jediné, čo mi zostalo, sú dobré kubánske cigary.

Čo všetko s tebou ten fyzioterapeut stvára?

Začíname naplno a potom len pridávame. To je jeho teória. Beháme dve hodiny po Železnej studienke, robíme všelijaké cviky, kliky, „brušáky“, beháme na páse, na stacionárnom i vodnom bicykli, takže môj terajší život úplná katastrofa (smiech).

Aká katastrofa? Necítiš sa lepšie?

Áno, však cítim, len ja pijem 35 rokov prvú ligu. Ja sa neopijem, podarilo sa mi to len trikrát, ale tri panáky a dve pivá to je môj stav, keď sa mozog uvoľní a všetko sa mi páči. Keď som triezvy, nepáči sa mi nič, všetko je také obyčajné, sivé... (smiech).

Nepresvetlí to ani pohľad do zrkadla s tým, že, Jožo, je to dobré!

Chlap nemusí byť pekný. Chlap musí byť silný a to ja som.

Prečo ste sa vlastne stavili? Syn ti chcel dobre, alebo chlapská frajerina?

Určite mi chce dobre a hlavne si myslí, že vyhrá. Hádame sa pre to roky. On cvičí dve hodiny denne, je kulturista, zabijak, obrovský, strašný. Strašne veľa cvičí a myslí si, že ja nič nerobím. On si myslí, že ja celé dni posedávam, popíjam, zabávam sa, a nechápe, kde beriem prachy, ktoré odo mňa stále pýta, samozrejme.

Lenže ty naozaj budíš dojem, že nič nerobíš. Čo vlastne robíš, okrem hrania a predaja motoriek, samozrejme.

Zarábam päť miliónov ročne. To sa nedá nerobením, to musíš makať. Štyridsať rokov makám ako fretka a „peňáze“ som teda nikdy nemal. Hlavne ma o ne pripravili všelijakí kamaráti, dlhujú mi milióny a sú preč. Všetci si myslia, že ja nič nerobím, ale ja makám.

Na čom? Motorky to asi nebudú.

Z motoriek som si ešte za 14 rokov neodniesol ani korunu, bohuprisahám, iba som sem nanosil niekoľko miliónov. Kým môžem, tak to držím, a keď to nepôjde, tak to zavriem. Môžem to urobiť hneď zajtra a nič. Nikomu nedlhujem.

Kde by si potom sedel? Veď táto predajňa je tvoj hlavný stan.

No veď to. Tu žije duša Elánu, tu sa stretávame, tuto chľastáme, tuto všetko robíme. Som tu pol hodiny, hodinu denne a prenasledujú ma tu všelijakí blbci, takže niekedy chodím oknom dovnútra aj von. Furt chce mať niekto so mnou fotku, štrngnúť si, porozprávať sa, ale to ja nemôžem. Preto ani nikde nechodím, do krčmy, nikde, nikde, vôbec. Sedím doma, záclony zatiahnuté, vypnutý telefón, televízor, lebo sa nechcem s nikým stretnúť.

Postupne. Posledných pätnásť rokov sa to so mnou takto vyvíjalo, do tej nehody, ktorú som mal pred desiatimi rokmi. Vtedy som žil šialený život. Vedel som, že nehoda príde, ale nebolo iné východisko. Aj po nej som zostal taký, aký som bol, len som sa prestal ponáhľať. Odvtedy chodím všade načas a všetko stíham. Predtým som nič nestíhal a všade som meškal.

Keď si si nehodu predpovedal, nemohol si spomaliť radšej pred ňou?

Nie, nedalo sa. Myslel som, že tá nehoda bude fatálna, že končím. Neviem, prečo som sa objavil na tejto zemi znova. Boh odo mňa niečo chce, ale neviem čo.

Možno to čo robíš. Niečo ako osvetu. Ešte stále nemáš mobilný telefón ani kreditnú kartu?

Telefón mám, aj číslo, ale nezapol som ho už päť rokov. Mobily sú hovadsky nezdravé.

Ako komunikuješ s okolím? Počítač?

Nijako. Ak niekto niečo chce, zavolá Karotke alebo mojej žene. A ja zavolám raz za deň Karotke. Platobnú kartu mám tiež, platnú, ale nepoužil som ju takisto päť rokov. Nepáči sa mi, že vďaka nej všetci vedia, kde sa hýbeš. O mne to nevie nik, platím cash. Počítače som mal a mám aj teraz nový, ale ešte som ho nezapol.

Dobrovoľne polostratený. Čo robíš doma, keď všetko povypínaš a zatiahneš záclony?

V jednej ruke pohár dobrej whisky, v druhej dobré cigáro, kukám do stropu a nič. Ani myšlienku si nepripustím. Meditujem. Som v stave blaženosti a nič mi nechýba. Nič nechcem, nikoho nechcem vidieť a s nikým nič mať. Nechcem jesť, piť, nič. To je môj najobľúbenejší stav.

Nechceš sa dostať na úroveň toho storočného indického jogína?

Ja sa už na tento svet nechcem vrátiť, ja som tu za odmenu. Nechcem sa však znova narodiť, chcem zostať v nekonečne. Nechcem ísť ani do raja, ani do pekla.

Chceš poletovať v lufte?

Väčšina ľudí chce do neba, sem-tam niekto do pekla, len ty musíš byť stále niečo extra.

Sedieť v raji na obláčiku je nuda jak sviňa. V pekle je zábava jak sviňa, ale toho mám tiež dosť.

Neviem posúdiť, ešte som tam nebola.

Ako vieš, že si bol na správnej adrese?

Lebo som bol dva mesiace v bezvedomí. Boha som nestretol, to musím priznať, ale bol som tam a hovorím, je tam nuda. Chcem absolútny pokoj. Byť, nič. Chápeš? Nirvána je nič. Nezačne sa žiadna myšlienka, žiadnu nepustím.

Keď som bol malý, čítal som knihy o joge. Skúsil som, a funguje to. Naraz máš prázdno v hlave, nastáva blaženosť. Všetci hovoria, nauč ma to. Ja hovorím, nič ľahšie, zavri oči, nadýchni sa, povedz koniec, a to je začiatok. Tam zistíš, že sa spájaš s tým najpodstatnejším, čo je, a to ja neviem, čo to je, a to ťa oblažuje... (blažený výdych).

Pred chvíľou volal profesor Šteňo, ktorý ťa dal dokopy. Idete na večeru, priatelíte sa?

Vždy, keď ma vidí, smeje sa: Jožo, že ty takto normálne funguješ, to sa mi nechce ani veriť. On ma síce osem hodín operoval, ale neveril. Mojej žene povedal, aby sa pripravila na najhoršie, a ona povedala: Toho nedostanú! Aj sa tak stalo. Priatelíme sa, je to nenormálne dobrý chlap, svetová kapacita, pritom je vtipný, zábavný, nenormálne dobre sa s ním kecá, pije. Výborný chlapík. Raz za mesiac, dva ideme spolu aj s Borisom Filanom do dobrého podniku.

Keď sme už pri vašom dvornom textárovi, ako ste na tom s albumom, ktorý nám sľubujete asi osem rokov?

Už je hotový. Volá sa Anjelská daň. Jeden singel sme zverejnili, dva pôjdu von v lete. Ešte musíme pár frckov donahrávať a zmixovať, asi mesiac roboty na tom je...

Dobre, čo rozumieš pod pojmom frcok?

Nejaké vokály, nejaké gitarové sóličká, ja musím prespievať dve pesničky, lebo sú zle nahraté, ale je to hotové a je to dobré.

Prečo to tak dlho trvalo?

Lebo máme dvadsaťštyri platinových platní, každý náš album je mnohonásobne platinový a tým pádom sa každý nový robí o to ťažšie. Tento posledný bol najťažší, lebo celá verejnosť čaká len na to, kedy sa nám niečo nepodarí. Aby ho mohli podupať a povedať nahovno. Kým sme ho urobili, vyhodili sme dva albumy pesničiek. Do koša, lebo sme im neverili. Nahratých aj rozrobených. A teraz viem, že sme urobili výbornú platňu.

Kto rozhoduje o tom, čo pôjde do koša?

Mám v hlave také svetielko. Idem nahrávať pesničku, o ktorej som presvedčený, že je dobrá. Postavím sa pred mikrofón, svetielko sa zažne a ja nemôžem. Neviem spievať. Prosto to nejde. Čo neni dobré, to nejde, to ja nemôžem. Vtedy sa môže celá kapela aj posrať. Poviem, nejde to, nechcete, odchádzam. Sú to občas tvrdé veci, ale na druhej strane máme za sebou dielo, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Tá platňa je nenormálne dobrá.

Nebolo už vari všetko vymyslené a nahraté? Kam ďalej sa hrabať?

Problém nášho úspechu, pri všetkej skromnosti, je naša inteligencia. To je základ. Musíš mať hlavu. Keď nevieš, tak ti nič nepomôže, a keď vieš, musíš zodpovedne konať, tak ako vieš, a to sa netýka len hudby. Úspech je otázka filozofie. Musíš vedieť, čo spievaš, komu to spievaš a prečo práve teraz. To je o textoch. Niektoré Borisove tam ležia aj niekoľko rokov. Potom stačí zmeniť pár slov a máš novú vec. Lebo dozrel čas, doba. Súhlasím, že všetky pesničky už boli dávno napísané. Preto sa stačí naladiť, (vztiahne ruku) zobrať si to a ten, kto to vie, má hit.

A muzikál? O tom vašom sa hovorí už tri roky. Vlastne už ani nehovorí.

To si povedal už veľakrát.

Hovorím ti seriózne, že budúci rok na jeseň bude. Máte to prví zo všetkých médií, ešte o tom nik nevie, a to ti hovorím seriózne, že to tak je.

Stále platí, že víťaz súťaže Elán je Elán Vilo Csontos si v ňom nevrzne?

Viki nemá žiadny problém, ale Csontos? V mojom muzikáli?

Ako ide dokopy tvoje sedenie doma a koncerty, na ktoré prídu stovky, tisícky ľudí?

Ale minule si tvrdil, že to miluješ.

Ja už keď je tam 30 000 ľudí, zahrám rád. Ľudí a publikum milujem. Ale keby bolo po mojom, Elán už nehrá. Ten môj akoby dvojitý pohľad je ako čierna a biela. Jin a jang. Patria k sebe.

Lenže práve ty si tvrdil, že Elán je večný. Ako Lenin. Zrejme si mal na mysli tých dvadsaťštyri multiplatinových titulov a hity, ktoré pretrvali generácie, či?

Elán je večný. A ja som nesmrteľný, to je isté. O mňa sa už toľkokrát pokúšalo všetko, že je zázrak, že žijem. Ja si ani neviem predstaviť, že umriem. To si, bohuprisahám, neviem predstaviť.

Jožo Ráž: Elán je večný a ja som nesmrteľný, to je isté

Výber pre vás