Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Neskôr prišla situácia, na ktorú ju nikto nepripravil. Rozviedla sa, stala sa slobodnou mamičkou a&nbsp;prioritou bolo, aby zaobstarala rodinu. Na život jednorodiča sa nedá pripraviť dopredu, aj Jana mala čo robiť, no dnes je z&nbsp;nej úspešná žena, ktorá žije na Kréte a&nbsp;je obchodnou riaditeľkou americkej spoločnosti, ktorá sa pohybuje v&nbsp;oblasti oftalmológie. Keby sa v&nbsp;minulosti nebola chopila šance, ktorá prichádza iba raz za život, ľutovala by. Teraz k&nbsp;odvážnym krokom povzbudzuje aj ďalších ľudí. Viac nám povedala v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Ako si sa dostala k&nbsp;svojej práci?

Bola to moja veľmi dlhá osobná a&nbsp;profesionálna cesta. Keď som mala asi 23&nbsp;rokov, mala som priateľa. Bol to Talian a&nbsp;neskôr sa stal mojím manželom, dnes už exmanželom, ktorý dlhé roky žil v&nbsp;Kanade. Otehotnela som, keď som mala 25&nbsp;rokov a&nbsp;nakoniec som zostala sama so svojím synom, ktorý má už jedenásť rokov. Vtedy sa mi radikálne otočil život. Chvíľu sme žili v&nbsp;Kanade, ale potom sme sa vrátili na Slovensko. Nechcela som byť na obtiaž rodičom. Vyplýva to aj z&nbsp;mojej povahy, chcela som sama sebe dokázať, že to zvládnem. Presťahovali sme sa do Bratislavy.

Po pár mesiacoch som zistila, že to bude asi len ťažšie a&nbsp;ťažšie. Bola som bez peňazí. Nedokázala som vyžiť z&nbsp;toho, čo som dostávala od štátu. Začala som si hľadať prácu, potrebovala som trvalý pracovný úväzok. Začala som pracovať pre slovenskú distribučnú firmu, ktorá je doteraz veľmi úspešná na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Česku. Distribuujú medicínske inštrumenty a&nbsp;prístroje. Začala som pre nich pracovať ako klasický obchodný zástupca. S&nbsp;nimi som strávila veľa času a&nbsp;doteraz som im veľmi vďačná, že mi dali šancu ako slobodnej matke bez skúseností.

Mala si vtedy problém nájsť si prácu ako slobodná mamička?

Mala, a&nbsp;keď sa teraz rozprávam s&nbsp;matkami na Slovensku, nielen so slobodnými, dovolím si tvrdiť, že sú stále veľmi diskriminované len tým, že sú matky. Na jednej strane chápem zamestnávateľov, pretože rátajú s&nbsp;tým, že deti budú choré, žena vypadne z&nbsp;pracovného procesu, ale stále si myslím, že treba ženám dávať šancu.

Vo svojej kariére napreduješ, teraz si obchodná riaditeľka. Koľko krajín máš na starosti?

Ak rátame aj malé krajiny v&nbsp;Afrike, tak mám na starosti 52&nbsp;krajín. Pracujem na distribútorskom trhu a&nbsp;mám 32&nbsp;distribútorov. V&nbsp;každej firme mám päť až desať ľudí. Po dvoch rokoch na Slovensku som dostala možnosť pracovať pre nášho dodávateľa, ktorý sa nachádza v&nbsp;Holandsku, ako obchodná riaditeľka pre východnú Európu, nie pre Rusko, bol tam čiastočne zahrnutý aj Balkán. Doteraz som na seba hrdá, že som to zobrala, pretože to bola šanca, ktorá príde raz za život. Mala som šťastie na dobrých ľudí okolo seba, ktorí mi tú šancu dali.

Nebojme sa týchto príležitostí. Pamätám si, že som sa vtedy cítila ako malý liliput pred veľkou horou. Keď som išla na pohovor do Amsterdamu, pýtala som sa samej seba, prečo tam vlastne idem, čo budem robiť. Boli tam aj iní uchádzači a&nbsp;to boli naozaj veľké ryby, mala som aj dosť slabú angličtinu, nebola to technická obchodná angličtina. Potom som si však povedala –&nbsp;čo sa môže stať? To je moje motto doteraz. Ľutovala by som to, ak by som tam nebola šla. Prešla som asi piatimi kolami a&nbsp;nakoniec som tú prácu dostala.

Je to však prevažne mužský biz­nis. Zrazu z&nbsp;teba bola žena na vyššej pozícii. Stretla si sa s&nbsp;predsudkami na pracovisku?

V&nbsp;Holandsku nie, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu, že sme sa už poznali. Bol to náš dodávateľ a&nbsp;s&nbsp;väčšinou ľudí som sa poznala. Firma je multikultúrna, pre mňa bola už len tá atmosféra iná ako na Slovensku. Nebola som posudzovaná, že som žena a&nbsp;že by ma vnímali ako slabší článok. Myslím, že to bolo aj preto, lebo v&nbsp;takýchto zahraničných veľkých firmách, sa to nemôže veľmi prejaviť. Je to hneď považované za diskrimináciu, obťažovanie. V&nbsp;mojej domovskej firme som sa nestretla s&nbsp;obťažovaním, ale pocítila som ho na iných miestach. Keď som prvýkrát navštívila svojich distribútorov v&nbsp;niektorých krajinách, napríklad v&nbsp;Poľsku a&nbsp;Maďarsku. Trvalo to asi dva roky. Boli to čisto mužské firmy, kde som prišla ako obchodná riaditeľka, respektíve ich manažérka. Mali sme trenice. Muži mi dávali najavo, že som mladá, prišla som odnikadiaľ, nič neviem a&nbsp;oni sa so mnou nebudú ani baviť.

Ako si si potom vybudovala rešpekt?

Nedala som sa, stále pracujem na tom, aby som si vybudovala sebahodnotu, sebalásku a&nbsp;sebaistotu. Bola som si istá tým, prečo som tam, svojimi vedomosťami, pracovala som na sebe a&nbsp;pochopili to aj tí muži. Na druhej strane som sa s&nbsp;nimi nehádala, ukazovala som svoj rešpekt. Naťahovala som sa takto s&nbsp;dvoma pánmi a&nbsp;po tých rokoch sme veľmi dobrí priatelia, rozumieme si a&nbsp;veľa ma naučili, rovnako ako ma naučili tieto náročné situácie o&nbsp;mojej sebahodnote. Ukazovala som im rešpekt, nebola som drzá, veľa som sa ich pýtala, snažila som sa počúvať, ale keď sme mali slovný konflikt alebo mi niečo nedodali načas, tak som si za tým stála. Nebála som sa im ukázať svoju vnútornú silu.

CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

Sledujte nás aj na Instagrame:

Jana prerazila v mužskom biznise: Ľutovala by, ak by to neskúsila! Ako si získala rešpekt?

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Jana prerazila v mužskom biznise: Ľutovala by, ak by to neskúsila! Ako si získala rešpekt?

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Zákerná skleróza multiplex: Cítila som sa ako 80-ročná dôchodkyňa, ktorá je odkázaná na druhých

Hanbil sa chodiť medzi ľudí: Čudoval som sa, koľko moje telo dokáže zjesť, hovorí Ján Hodoň

Výber pre vás