Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Predtým si myslela, aký má zdravý životný štýl a top postavu, no v konečnom dôsledku si ubližovala. Odopierala si jedlo, po ktorom túžila, počítala každú kalóriu a&nbsp;musela cvičiť za každú cenu. Veľakrát sa pri tom rozplakala. Mladá influencerka však išla z&nbsp;jedného extrému do druhého. Neskôr upustila od svojho prísneho režimu a&nbsp;pre zmenu nerobila nič. Číslo na váhe jej vyskočilo, prestala sa cítiť vo svojom tele dobre. Namiesto toho, aby sa vrátila k&nbsp;starým a&nbsp;nezdravým návykom, dnes ukazuje, ako sa dá chudnúť bez extrémov, a&nbsp;je tak motiváciou pre ďalšie ženy. O&nbsp;svojej ceste nám povedala v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Prečo si sa rozhodla zverejniť svoj príbeh?

Primárne preto, lebo som vnímala, že nič takéto nie je, a&nbsp;nevedela som vo svojom príbehu pokračovať. Nevidela som, že to niekto robí, že by to bolo zvláštne. Moje sociálne siete sú zamerané hlavne na to, aby som pomáhala ženám. Presne tak som začínala. Nevedela som, že sa tým budem vedieť uživiť. Nevedela som, že to ľudí bude baviť. Delím sa o&nbsp;svoj príbeh, pretože viem, že veľa ľudí môže mať veľmi podobný problém. Môžu rozmýšľať nad touto otázkou a&nbsp;to sa mi aj potvrdilo spätnou väzbou od sledovateľov. Utvrdzuje ma to v&nbsp;tom, že robím správnu vec.

Dala si von video, v&nbsp;ktorom si opísala, že si pribrala 20&nbsp;kíl. Zároveň si prestala cvičiť. Ale ako vyzeral ešte predtým tvoj režim?

Pribrala som viac ako 20&nbsp;kíl. Keď som ešte mala svoj režim, bola som rok v&nbsp;Amerike. Tie dni si viem úplne presne predstaviť, lebo každý deň bol ako cez kopirák. Škola sa nám začínala o&nbsp;8.30, chodila som do nej autobusom. Vstávala som o&nbsp;6.00 ráno, aby som si na hodinu zacvičila. Prvá vec, čo som si v&nbsp;Amerika kúpila, boli asi dväťkilové činky. Vtedy som mala možno 45&nbsp;kíl. Bola som extrémne podvyživená. Mala som veľmi striktný režim. Cvičila som hodinu ráno, potom som išla do školy a&nbsp;o&nbsp;15.30 som bola doma. Prvé, čo som spravila, bolo, že som opäť chytila činky a&nbsp;išla som cvičiť s&nbsp;tým, že moje telo môže cvičiť, tak mu to dám. Vsugerovala som si, že je to zdravé, a&nbsp;pritom som vôbec nevedela, že nedávam telu dostatok energie, živín a&nbsp;napriek tomu cvičím minimálne dve hodiny denne. Trestala som sa, keď som necvičila. Koľkokrát som pri cvičení až plakala, tak som to neznášala. Hovorila som si, že to musím robiť, lebo je to niečo zdravé.

A&nbsp;že stále musíš podávať výkon.

Áno, a&nbsp;väčšinu dní som ráno vypila tri až štyri deci typickej obrovskej americkej kávy s&nbsp;nejakým bezkalorickým sirupom. Potom som sa vrátila zo školy a&nbsp;do 16.00 som nič nejedla. Opäť som si zacvičila, dala som si niečo malé pod zub a&nbsp;potom som jedla už len večer. Moje telo nemalo ani tú kapacitu prijať toľko živín za jedno jedlo. Napriek tomu, že som možno jedla zdravo, snažila som sa variť si kuracie mäso a&nbsp;zeleninu a&nbsp;aj moja americká mama sa mi v&nbsp;tom snažila vyjsť v&nbsp;ústrety, stále to bolo málo.

Vnímaš takto s&nbsp;odstupom času, že si bola otrokom cvičenia a&nbsp;kalorických tabuliek?

Maximálne, pozerala som kalórie na všetkom. V&nbsp;Amerike máte hrozne veľa náhradných vecí, ktoré majú nula kalórií, čo je možno fajn v&nbsp;extrémnych prípadoch, keď človek potrebuje schudnúť. Keď si však pozriete zloženie, nerozumiete ani jednej zložke, ktorá tam je. Sú to všetko stužovadlá a&nbsp;éčka. Dávala som to svojmu telu, lebo som si myslela, že to je zdravé. Podľa mňa, keď robí človek niečo takéto, nikdy nevie, že by to nemal robiť. Zistí to, až keď sa z&nbsp;toho dostane a&nbsp;pozerá sa na to spätne.

Dá sa povedať, že si pre takýto režim vyhorela? Kedy nastal zlom, že si s&nbsp;tým prestala?

Bola to celkom dlhá cesta, pre­šla som rôznymi problémami so stravovaním. Niekoľko rokov som jedla tak, že som si dala len raňajky a&nbsp;potom som jedla len večere. Snažila som sa vždy maximálne zdravo. Nebála som sa niečo si uvariť, upiecť, ale stále to bolo málo. Sledovala som si každú jednu kalóriu a&nbsp;zašlo to až do takého bodu, že sa mi zatvárali oči a&nbsp;nonstop som zaspávala. Bola som vtedy v&nbsp;poslednom ročníku na gymnáziu, vrátila som sa z&nbsp;Ameriky. Mala som asi osemnásť alebo devätnásť rokov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Tvoje telo už akoby kolabovalo.

Áno, bola som zničená tým, že som stále vstávala medzi piatou a&nbsp;šiestou ráno a&nbsp;musela som cvičenie stihnúť ešte pred školou. Keď som sa z&nbsp;nej vrátila, cvičila som opäť. Stále som nič nejedla, spolužiaci o&nbsp;mne vedeli, že ja nič jesť nebudem, možno som bola pre nich zvláštna. Neskôr som si uvedomila, že to neboli ľudia, ktorí ma podporovali, ktorí sa mi snažili pomôcť. Videli, že je niečo zle, a&nbsp;skôr si z&nbsp;toho robili žarty. Bolo len zopár ľudí, ktorí pri mne stáli a&nbsp;stoja pri mne až dodnes. Bola to vtedy chvíľa, keď som si povedala, že vau, mňa ľudia nemajú radi, a&nbsp;pritom robím niečo strašne dobré. To bol asi bod, keď som si začala uvedomovať, že je niečo zle. Musím sa priznať, že tak ako ma sociálne siete dostali do tohto bodu, že som bola strašne prísna a&nbsp;bola som otrokom cvičenia a&nbsp;stravy, tak mi aj pomohli sa z&nbsp;toho dostať. Pomaličky som začínala chápať, že aj ja chcem mať pekný zadok, štíhle brucho, a&nbsp;tak začnem makať, ale potrebujem svoje telo aj vyživovať.

Videla som, že človek môže mať peknú postavu, aj keď dostatočne je, žiadne extrémy tam nie sú. Pomaly som začala poľavovať z&nbsp;toho režimu a&nbsp;cvičenia sedemkrát do týždňa a&nbsp;dvoch hodín denne. Zrazu to bolo päťkrát do týždňa, potom štyrikrát. Keď som sa dala dokopy so svojím snúbencom, začala som si uvedomovať, že je pre mňa dôležitejší osobný život, aby som nejaký mala mimo stravovania a&nbsp;cvičenia. Začala som s&nbsp;cvičením štyrikrát do týž­dňa, nič prísne to nebolo, viac ma to bavilo. Lenže vtedy bola pre mňa téma sebalásky taká výrazná, že som si povedala, že od toho môžem úplne upustiť. Išla som z&nbsp;extrému tvrdých režimov a&nbsp;stravovania do druhého extrému a&nbsp;nerobila som nič. Chcela som si kompenzovať to, čo som si dlhé roky odopierala, a&nbsp;človek sa na druhej strane opustí, že nič nerobí pre svoje telo.

Môžeš nám bližšie opísať, aké to je, keď človek ide z&nbsp;jedného extrému do druhého?

Myslela som si, že keď som bola taká chudučká, že som sa páčila samej sebe. Určitý čas som nemala ani menštruáciu, nemohlo to byť niečo zdravé pre moje telo. Potom sa mi vrátila, ale mala som možno 52&nbsp;kíl a&nbsp;moja výška je 174&nbsp;centimetrov. Nechcem sa úplne viazať na tie čísla, ale bolo to strašne málo. Mala som aj nejakú svalovú hmotu, páčila som sa ľuďom, vraveli mi, že mám top postavu, už som nebola len vychudnuté dievčatko. Lenže potom som zistila, že nemám pekný zadok. Bola som stále chudá a&nbsp;začala som s&nbsp;tým pracovať. Začala som viac jesť, ale veci, ktoré som ja chcela, prestala som úplne cvičiť a&nbsp;čakala som, že budem mať pekný guľatý zadok. Videla som na sociálnych sieťach, že nejaká baba si dala 2&nbsp;500&nbsp;kalórií na deň, a&nbsp;tak som to skúsila aj ja. Odviazala som sa až tak, že som začala jesť strašne veľa, keď to porovnám s&nbsp;tým, čo som jedla predtým. Necvičila som vôbec. Čakala som, že budem mať top postavu, a&nbsp;toto som robila asi pol roka. Nevedela som sa stopnúť. Po troch mesiacoch som pribrala asi osem kíl a&nbsp;povedala som si, že to stopnem a&nbsp;začnem na sebe makať. Dostala som sa k&nbsp;tomu niekedy v&nbsp;polovici roka 2024. Len po dlhodobom odopieraní si človek potrebuje vykompenzovať to, čo tak dlho strácal. Tá zmena, aby sme pre seba začali niečo robiť, je vždy náročná.

Ako si v&nbsp;tom všetkom našla zlatú strednú cestu, aby si chudla bez extrémov?

Úprimne, neviem presne. Vedela som len, že už som sa sama sebe nepáčila. Povedala som si, že si chcem obliecť pekné šaty, nosiť crop top, obtiahnuté veci. Prečo by som sa tomu mala vyhýbať? V&nbsp;rozumnej miere som ich začala nosiť a&nbsp;cítila som potrebu, aby som do nich vyzerala, aby som bola spokojná sama so sebou. Nehovorím, že teraz potrebujem mať postavu bikiny fitnesky. Dosť mi pomohlo aj to, že som to začala zverejňovať na Insta­grame, ale až po tom, čo som už niečo schudla. Nechcela som na seba vytvoriť tlak, že teraz zverejním, že idem chudnúť, a&nbsp;potom by to u&nbsp;mňa prešlo do strašne drastickej diéty. Keď som to zverejnila, dostala som taký dobrý ohlas, že ma to motivovalo pokračovať ďalej a&nbsp;pravidelne natáčať. Napríklad čo som dnes jedla, aby ľudia videli, že človek počas chudnutia neje len šaláty s&nbsp;kuracím mäsom, ktoré je uvarené vo vode. Držalo ma to na mojej ceste. Sú dni, keď to ide menej a&nbsp;niekedy viac. Snažím sa však ľuďom ukázať, že sa to dá.

Píšu ti aj iné ženy, že sa k&nbsp;tebe pridali?

Mala som veľký ohlas a&nbsp;bola som veľmi prekvapená. Doteraz som ni­kde na sociálnych sieťach nevidela, že niekto zverejní, že mal top postavu a&nbsp;strašne veľa pri­bral. Je to zraniteľné miesto, kde sa nachádzate. Cítite sa hrozne. Zrazu ste z&nbsp;niečoho dokonalého mali niečo, čo tak možno nevyzerá. Prechádzajú tým však aj iní ľudia, len sa o&nbsp;tom veľmi nehovorí. Písali mi ženy, ktoré takisto prešli prísnym režimom a&nbsp;potom sa úplne opustili, pribrali strašne veľa a&nbsp;spätne hľadali rovnováhu v&nbsp;tom, aby stíhali jesť, cvičiť, mať kariéru, osobne rásť, mať osobný život. To vnímam ako najťažšie. Spätne hľadať balans medzi všetkými vecami.

Čo je podľa teba sebaláska?

Slovo sebaláska možno nevnímam tak, ako to je na sociálnych sieťach. Vyskakovalo na mňa veľa videí a&nbsp;to bol jeden z&nbsp;dôvodov, prečo som spadla do strašného pribratia, že ženy, ktoré boli vyslovene obézne, hovorili, aké to je v&nbsp;poriadku. Ja som sa akoby utvrdzovala v&nbsp;tom, že je v&nbsp;poriadku so sebou nič nerobiť. Jesť hlúposti, strašne veľa kalórií. To bol pre mňa bod, keď som si spätne uvedomila, že možno ani to, čo je na sociálnych sieťach ako sebaláska, nemusí byť sebaláska. Skôr to vnímam tak, že ženy by sa nemali báť niečo zmeniť. Keď vnímajú, že sa budú mať lepšie, keď niečo zmenia –&nbsp;a&nbsp;nemusí to byť len postava, strava, cvičenie, môže to byť aj kariéra, osobný život. Netreba sa báť zmeny. To vnímam ako sebalásku, keď s&nbsp;tým človek niečo spraví a&nbsp;nebude sa pozerať na to, čo hovoria druhí. Keď som pribrala, okolie ma zo začiatku chválilo a&nbsp;hovorilo mi, že predtým som bola chudunká.

Asi si počúvala, že ťa je konečne za čo chytiť a&nbsp;podobne.

Áno, presne. Potom som si povedala, že musím robiť niečo, aby som sa vo svojom tele cítila dobre, aby som k&nbsp;nemu bola láskavá. Keď nechcem cvičiť, nebudem sa do toho strašne nútiť, lebo by som zase spadla do extrémneho režimu. Pokiaľ nepotrebujem podávať športové výkony, že idem vyhrať, nepotrebujem cvičiť presne tak, ako mám napísané. Nepotrebujem mať presne takú stravu. Viem, že u&nbsp;mňa by sa to skončilo extrémnym odopieraním, treba nájsť rovnováhu.

Čo by si odkázala mladšej Adri, aby sa toľko netrápila?

Nie je také dôležité to, akú má postavu, režim, ale aby skúsila viac žiť život. Keď sa išlo zo strednej na výlety, spoločné akcie alebo len s&nbsp;kamarátmi išli von, ja som nešla. Povedala som si, že oni idú von o&nbsp;18.00, ale ja o&nbsp;18.05 musím mať večeru a&nbsp;potom idem spať, aby som vstala o&nbsp;5.00. Stratila som veľa rokov spoločenského a&nbsp;sociálneho života. To by som jej odkázala, aby trošku žila.

Influencerka Adriana sa roky trápila: Vážila som 45 kíl, bola som extrémne podvyživená

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Influencerka Adriana sa roky trápila: Vážila som 45 kíl, bola som extrémne podvyživená

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Zo slobodnej mamičky sa stala úspešná žena: Ľudia ma odsudzovali, keď som začala pracovať

Búrajú predsudky: Ľudia s Downovým syndrómom stoja na javisku! Môžu byť príkladom iným hercom

Maroš prekonal zákernú rakovinu: Napadla mu mäkké tkanivo! Takto sa prejavovala

Výber pre vás