Jana Homolová

Pôvodne ste študovali na Obchodnej akadémii v&nbsp;Prešove. Ako sa z&nbsp;budúcej ekonómky napokon stala herečka?

Pôvodne som chcela ďalej študovať slovenský jazyk, ale páčila sa mi aj tvorivá práca a&nbsp;divadlo, bolo tam skĺbené všetko, k&nbsp;čomu som mala vzťah, preto som sa rozhodla skúsiť talentové skúšky na VŠMU. Vôbec som nepredpokladala, že by ma prijali. A&nbsp;skutočne ma najprv ani neprijali. (Smiech.) Skúsila som však šťastie o&nbsp;rok a&nbsp;vyšlo to.

Učila nás Emília Vášáryová, Peter Šimun a&nbsp;Peter Mankovecký.

Ste s&nbsp;pani Vášáryovou ešte v&nbsp;kontakte? Sleduje úspechy svojich bývalých študentov?

Ja, žiaľ, nie toľko, koľko by som chcela. S&nbsp;manželom sa však istý čas stretávali pravidelne, pretože spolu neskôr učili na VŠMU.

Vaša herecká kariéra sa naplno rozbehla v&nbsp;podstate až teraz vďaka seriálu Dunaj, k&nbsp;vašim službám. Dovtedy ste sa venovali viac dabingu a&nbsp;predovšetkým rodine a&nbsp;svojim dvom dcéram.

Počas štúdia som sa spoznala s&nbsp;Marekom, vzali sme sa a&nbsp;založili sme si rodinu. Vedela som, že nebude jednoduché odchádzať od detí. Naša práca je náročná na čas a&nbsp;deti si vyžadujú plnú pozornosť. Postupne som však začala robiť divadlo, dabovať, nakrúcať. Všetko prišlo postupne a&nbsp;v&nbsp;pravý čas.

Neváhali ste prijať negatívnu postavu?

Nebol dôvod váhať. Práca na seriáli ma zaujala predovšetkým vďaka tvorivému tímu, ktorý za ním stojí. Už v&nbsp;minulosti som s&nbsp;nimi pracovala a&nbsp;bola som nadšená.

Zaujala ma aj doba a&nbsp;prostredie, v&nbsp;ktorom sa seriál odohráva. A&nbsp;čo sa týka mojej negatívnej postavy, som rada, že hrám práve ju, pretože ponúka ohromný priestor, môže sa ďalej vyvíjať, prekvapovať a&nbsp;rásť.

Ako sa vám hrá s&nbsp;kolegom Jankom Koleníkom?

Do poslednej chvíle som nevedela, kto bude môj seriálový manžel, ale nemohla som dostať lepšieho. Janko mi sadol nielen herecky, ale predovšetkým ľudsky.

Poznali sme sa zo školy, prešli sme okolo seba v&nbsp;Druhej šanci a&nbsp;to bolo všetko. Tešila som sa na neho a&nbsp;zároveň som mala veľký rešpekt. A&nbsp;ten mám doteraz, pretože som nikdy nevidela takého komplexne talentovaného človeka. Od herectva, spevu, tanca – ide mu hádam všetko, do čoho sa pustí. Vie byť neuveriteľne vtipný a&nbsp;zároveň je to veľmi rozhľadený citlivý človek.

Na obrazovkách Markízy štartuje už piata séria seriálu. Aká bude?

Výborná. Nemôžem nič prezradiť dopredu, ale diváci sa opäť majú na čo tešiť. Aj Helgu čaká množstvo zaujímavých situácií, konečne trošku vystrčí pazúriky, uvidíme však, či situáciu ustojí alebo ju zomelie, sama som zvedavá.

Nehovoriac o&nbsp;tom, že za seriálom stojí tím kostymérov a&nbsp;vizážistov.

Tak toto beriem ako taký malý sviatok. Nestáva sa pravidlom, že človek príde do práce o&nbsp;piatej ráno ako „mátoha“ a&nbsp;z&nbsp;maskérne vychádza ako femme fatale. (Smiech.) Obzvlášť sa teším na piatu sériu, pretože Helga konečne prestane smútiť, ale užije si aj nádherné večerné róby. Toto je asi jediná vec, ktorú by som s&nbsp;Helgou chcela mať spoločnú.

Dunaj je zaujímavý aj z&nbsp;historického hľadiska. Aký vzťah máte k&nbsp;histórii, špeciálne k&nbsp;obdobiu druhej svetovej vojny? Zaujíma vás minulosť?

Nie som vojnovým fanúšikom. Vojny ma desia, minulé aj súčasné. To však neznamená, že sa o&nbsp;toto obdobie nezaujímam, naopak, je dôležité poznať svoju minulosť, hovoriť o&nbsp;nej a&nbsp;neprekrúcať fakty.

Predovšetkým ma zaujímajú osudy ľudí, čím museli prejsť, čo boli ochotní a&nbsp;schopní urobiť, aby zachránili seba, svoju rodinu, svojich blízkych. V&nbsp;ťažkých časoch sa formujú charaktery. Aj seriál Dunaj, k&nbsp;vašim službám od začiatku zachytával život ľudí z&nbsp;rôznych vrstiev. Ich sny, úspechy, pády a&nbsp;na pozadí toho bolo akoby ticho pred búrkou – pred­zvesť vojny. Občas ma premkne pocit, že aj dnes žijeme také ticho pred búrkou.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

FOTKY ZO SERIÁLU AJ RODINU HEREČKY NÁJDETE V GALÉRII

Ale ako národ sme sa s&nbsp;históriou, ktorú mapuje aj markizácky seriál, stále celkom nevyrovnali.

Aj ja mám tento pocit. Toto obdobie a&nbsp;činy mnohých ľudí sme v&nbsp;podstate doteraz jednoznačne neodsúdili. Veď doteraz máme ulicu pomenovanú po Jozefovi Tisovi. Stále sú medzi nami ľudia, ktorí s&nbsp;jeho činmi sympatizujú. O&nbsp;to je lepšie, že na Slovensku vznikol takýto seriál, pretože práve cez príbehy postáv si vtedajšiu dobu vieme lepšie predstaviť. Myslím, že tentoseriál nastavuje celej spoločnosti zrkadlo a&nbsp;opäť otvára debatu. Viac sa o&nbsp;tomto období hovorí, ľudia sa oň viac zaujímajú, možno si študujú veci navyše. Zrazu nemáme v&nbsp;parlamente fašistov… Myslím, že samotný seriál v&nbsp;ľuďoch otvára záujem o&nbsp;našu minulosť. Nejde len o&nbsp;bezprizorné sledovanie pekných šiat na obrazovke, ale o&nbsp;hlbšie ponáranie sa do kontextu, ktorý je tam predostretý.

Spomenuli sme Jána Koleníka, ale seriál má celkovo výborný kasting.

To je pravda, v&nbsp;tomto projekte je mnoho ostrieľaných hercov, ale popri nich dostali šancu aj mnohí mladí, ktorí zažiarili. Často sa stretávam s&nbsp;tvrdením, že dobrí herci tu boli, ale dnes už nie sú. Nemyslím si to, dokazujú to aj naše nové talenty Petra Dubayová, Lesanka Krausková, Jakub Jablonský a&nbsp;mnohí ďalší.

Ako reaguje rodina a&nbsp;širšie okolie sa vašu seriálovú postavu?

Kamaráti, ktorí seriál sledujú, sa tešia, občas chcú, aby som prezradila, čo sa udeje, to však nemôžem. Niekedy mi hovoria „Schatzi“. (Smiech.)

V&nbsp;súkromí však nevyzerám tak veľkolepo ako na obrazovke, takže ani nezažívam nejaké bezprostredné reakcie.

Túži sa niektorá z&nbsp;dcér vydať umeleckou cestou, keďže obaja rodičia ste herci?

Staršiu dcéru baví maľovanie. Vie sa mu venovať celé hodiny, no aktuálne má obdobie, že veľmi veľa číta. Nestíhame jej kupovať knihy. Zaujímavé je, že číta viac v&nbsp;angličtine ako v&nbsp;slovenčine. Čo sa týka mladšej dcéry, aj tá rada a&nbsp;pekne kreslí, ale spev, recitovanie a&nbsp;herectvo ich vôbec nezaujíma.

Ako sa vám darí skĺbiť každodenné nakrúcanie seriálu so starostlivosťou o&nbsp;rodinu?

Toto obdobie je trochu náročnejšie. Ale deti sú už staršie a&nbsp;samostatnejšie. Zvládame to tak ako všetci pracujúci rodičia.

Keď sme si dohodovali rozhovor boli ste práve s&nbsp;rodinou na dovolenke v&nbsp;New Yorku.

Nebola to celkom dovolenka. Marek mal v&nbsp;New Yorku pracovné povinnosti, a&nbsp;keď bola šanca, že by sme mohli cestovať spolu s&nbsp;ním, rozhodli sme sa to využiť.

Ale je pravda, že si vždy pol roka alebo rok dopredu naplánujeme nejakú cestu alebo výlet, lebo to je istota, že to bude náš nerušený čas. A&nbsp;keď to plánujeme takto ďaleko dopredu, vieme to prispôsobiť škole aj práci.

Herečka MAJESKÁ o seriáli Dunaj: Občas mám pocit, že aj dnes žijeme také ticho pred búrkou!

Výber pre vás

Herečka MAJESKÁ o seriáli Dunaj: Občas mám pocit, že aj dnes žijeme také ticho pred búrkou!

Súvisiace články

Speváčka a astrologička LAIFEROVÁ dodáva Slovákom nádej: Budeme sa mať v roku 2024 lepšie?

Ján Dobrík nestráca nádej, opísal Timotejov ťažký boj s leukémiou: Má jediné želanie pre syna

Dcéra maestra Milana LASICU (†81) neskrýva zdesenie: Pravda o podraze na ich rodinu!

Výber pre vás