Jana Homolová

Seriál Čas nádejí mapuje osudy troch generácií jednej slovenskej živnostníckej rodiny v&nbsp;priebehu rokov 1914 až 1951. Ktorá téma vo vás najviac rezonovala pri čítaní scenára?

Scenár bol napísaný výborne. Napísala ho Scarlett Čanakyová a&nbsp;pracovala na ňom päť rokov. Má úžasnú atmosféru, príbeh je veľmi napínavý, plný emócií, radosti a&nbsp;smútku. Všetky tieto pocity vychádzajú z&nbsp;doby, v&nbsp;ktorej sa príbeh odohráva. A&nbsp;je pravda, že dej zachytáva mnohé silné témy, či už je to prvá svetová vojna, arizácia, nástup fašizmu a&nbsp;tak ďalej. Verím, že rovnako zaujme príbeh na televíznych obrazovkách, pretože my herci sme mali čo hrať a&nbsp;diváci sa majú naozaj na čo tešiť.

Stvárnili ste postavu mäsiara Beslberga. Prezraďte o&nbsp;tejto postave niečo viac.

Mäsiar Beslberg je zaujímavá postava. Je to majiteľ mäsiarstva, ktoré mu pre vojnu zrekvirovali. V&nbsp;seriáli je zachytených 37&nbsp;rokov jeho života. Dej sa začína, keď má 41,&nbsp;a&nbsp;končí sa, keď dovŕši 78&nbsp;rokov. Bolo pre mňa zaujímavé vžívať sa do postavy 78-ročného človeka.

Ako som už spomínal, vďaka emóciám a&nbsp;napätiu, ktoré ponúkol výborný scenár, podnietil celý štáb, aby sme na pľaci ponúkli maximálne výkony. Navyše celkový výsledok podčiarkla mimoriadna práca scénografa Tomáša Berka.

Výpravný seriál zmapuje najvýznamnejšie udalosti búrlivého 20.&nbsp;storočia: prvú svetovú vojnu a&nbsp;rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik Československej republiky, druhú svetovú vojnu a&nbsp;Slovenské národné povstanie aj Február 1948. Dotkli sa niektoré z&nbsp;týchto dejinných záležitostí aj vašej rodiny?

Moja mama prežila kruté obdobie druhej svetovej vojny, lebo sa narodila v&nbsp;roku 1931 a&nbsp;dnes má 92&nbsp;rokov. Okrem toho zažila aj nesmierne ťažké 50.&nbsp;roky, keď komunisti zavreli jej otca právnika, teda môjho deda, na štyri roky. Jednu nedeľu k&nbsp;nim domov prišla návšteva troch pánov. Tí sa môjho deda pýtali, či nevie nájsť cestu cez hranice. On na to povedal, že o&nbsp;nič také sa nezaujíma ani také služby nerobí, o&nbsp;ničom takom nevie… Skrátka, odmietol ich a&nbsp;na druhý deň prišiel za ním muž v&nbsp;dlhom koženom kabáte a&nbsp;odviedol ho za to, že neudal mužov, ktorí k&nbsp;nemu deň predtým prišli a&nbsp;pýtali sa ho na cestu cez hranice. Medzi tými mužmi bol totiž jeden konfident. Keď teda deda súdili (veľmi detailne mi to moja mama opísala), sudca mu povedal: „A&nbsp;vy, pán doktor, ako práva znalý ste to mali vedieť, a&nbsp;preto dostávate vyšší trest.“ Zavreli ho asi na osem rokov a&nbsp;po štyroch rokoch ho potom úplne zničeného prepustili. Moja babička, ktorá bola ženou v&nbsp;domácnosti, ostala na dlhé roky bez muža a&nbsp;moja mama zas bez otca. Mama si túto trpkú spomienku so sebou nesie doteraz. Následne však prišlo obdobie tak­zvaného uvoľnenia, ktoré trvalo do roku 1968, a&nbsp;potom sme boli opäť dvadsať rokov okupovaní Sovietskym zväzom, až kým neprišiel rok 1989.

Poznačilo vašu mamu, mimochodom takisto známu a&nbsp;obľúbenú herečku Evu Landlovú, to, že na dlhé roky prišla o&nbsp;otca?

Napriek tomu, čím moja mama v&nbsp;živote prešla, nemyslím si, že by ju to poznačilo natoľko, že by z&nbsp;toho bola doteraz traumatizovaná. Mám pocit, že traumy skôr máme my teraz. Veľká časť spoločnosti nie je nadšená, akým spôsobom táto vláda vládne, ale to je asi daň za demokraciu. Keď sme si toto zvolili, musíme čakať, ako sa celá situácia vyvinie. Mnohí ľudia, najmä odborníci, si myslia, že to, čo sa aktuálne deje vo verejnom priestore, nie je dobré, a&nbsp;ja sa, úprimne povedané, pripájam k&nbsp;tomuto názoru. Nič iné nám neostáva, iba to vydržať a&nbsp;veriť, že sa nestane úplná katastrofa.

Ako vnímate to, že televízie v&nbsp;rámci historického povedomia do určitej miery suplujú samotné školstvo?

Z&nbsp;vlastnej skúsenosti, ktorú poznám od svojich synov, viem, že dejepis sa v školách veľmi podceňuje a&nbsp;učí sa veľmi málo, čo je naozaj smutné. Učí sa kamenná doba, stredovek, ale málo pozornosti sa venuje obdobiu rokov 1968 až 1989. Veľmi málo sa deti dozvedajú o&nbsp;90.&nbsp;rokoch mafiánskeho obdobia mečiarizmu a&nbsp;tak ďalej.

Dokonca mi jeden môj nemenovaný kolega povedal, že v&nbsp;jednej dedine dejepisár svojich žiakov učí, že holokaust prakticky neexistoval. Navyše ospravedlňuje Tisove činy, čo je strašné. Prekrúcanie dejín je nebezpečné, a&nbsp;ak dnes dejepisári učia žiakov na základných školách takéto veci, myslím, že niečo v&nbsp;našej spoločnosti nie je v&nbsp;poriadku.

Takže, áno, školstvo má veľa nedostatkov, preto je dobré, že sa v&nbsp;divadlách robia predstavenia, ktoré stále pripomínajú obdobie holokaustu, arizácie, protižidovských pogromov, lebo sa to znova vracia do spoločnosti. Veď to sami vidíme. Je mnoho istých jednotlivcov, ktorí sa našťastie v&nbsp;posledných voľbách do parlamentu nedostali, ale popierajú holokaust a&nbsp;dejinné udalosti majú úplne pomýlené. O&nbsp;to som radšej, že existujú verejnoprávne médiá ako napríklad RTVS, kde sa hovorí pravda a&nbsp;dejinné udalosti sa neustále pripomínajú. Seriál Čas nádejí je dobrý aj preto, že kopíruje dobu. Dnešní mladí si tak budú môcť v&nbsp;seriáli pozrieť, ako napríklad prebiehala arizácia. Je tam jedna veľmi výstižná scéna, keď moja postava Belsberga pôjde prevziať mäsiarstvo po jednej židovskej rodine v&nbsp;domnienke, že im ide pomôcť. Belsberg bude mäsiarstvo prevádzkovať a&nbsp;dotyčnú rodinu zamestná. V&nbsp;skutočnosti však mäsiarstvo prevezme, ale židovskú rodinu nájde zbalenú, sediacu s&nbsp;kuframi na voze, ktorý smeruje do koncentračného tábora. S&nbsp;niečím takým Belsberg odmieta súhlasiť, a&nbsp;ako to dopadne, to si budú môcť diváci už čoskoro pozrieť.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

LANDLOV SYN SA VENUJE HERECTVU A JE VEĽKÝ FEŠÁK. FOTKY V GALÉRII

Je málo hercov, respektíve všeobecne umelcov, ktorí majú odvahu vyjadrovať sa k&nbsp;súčasnému dianiu v&nbsp;spoločnosti a&nbsp;politike. Vy sa, naopak, vyjadrujete veľmi otvorene. Neobávate sa nenávistných reakcií?

Neviem mlčať a&nbsp;odjakživa som bol taký. Vzhľadom na to, že môj otec bol právnik, rovnako ako môj dedo bol právnik, vedel som, že komunizmus musíme poraziť. Práve preto som v&nbsp;roku 1989 stál na tribúnach. Bol som pri tom, keď prišla správa z&nbsp;Prahy o&nbsp;tom, že tam zabili štyroch študentov, čo sa následne ukázalo ako nepravda. S&nbsp;Lasicom a&nbsp;Porubjakom sme spísali prvú slovenskú petíciu, ktorá vznikla v&nbsp;Štúdiu&nbsp;S. Bol som aj pri zakladaní VPN, ktoré vzniklo 19.&nbsp;novembra 1989. Alebo v&nbsp;roku 1998 sme s&nbsp;Oľgou Záblackou spoločne moderovali stotisícové mítingy proti Mečiarovi. Vtedy sa už používali mobily a&nbsp;ja som napríklad dostal esemesku: „Landl, máš veľkú hlavu, raz ti ju odrežem.“ Napriek tomu som sa nebál a&nbsp;nebojím sa, zrejme to mám v&nbsp;krvi. A&nbsp;myslím si, že ľudia by nemali byť ticho, keď slušní a&nbsp;múdri budú mlčať, hlúposť a&nbsp;zlo zvíťazia, pretože ako hovorí Jan Werich, nad ľudskou hlúposťou nikdy nezvíťazíme, ale nikdy nesmieme prestať proti nej bojovať. Táto krajina je príliš pekná na to, aby ju ovládli mafiáni, neslušní, jedom a&nbsp;nenávisťou presiaknutí politici, čo sa teraz, bohužiaľ, deje. Je napríklad absurdné, aby predseda vlády osočoval a&nbsp;dehonestoval študenta práva, ktorý si dovolil vysloviť svoj názor. Takíto politici nemajú morálne právo viesť štát. Preto ma to veľmi hnevá. Mladí ľudia chcú z&nbsp;tejto krajiny odísť, dokonca aj môj syn nad tým uvažuje a&nbsp;mne je to nesmierne ľúto.

Ešte sa pristavím pri vašej hereckej kariére, pretože v&nbsp;roku 2023 ste oslávili životné jubileum, ale výročie ste mali aj v&nbsp;rámci svojej profesie, pretože herectvu sa venujete už 50&nbsp;rokov. Stále vás táto práca baví?

S&nbsp;nakrúcaním filmov som začal už ako desaťročný, ale v&nbsp;apríli 2024 to bude 50&nbsp;rokov, čo hrám divadlo. Vtedy som mal premiéru Sicílskej komédie od Luigiho Pirandella v&nbsp;réžii Jozefa Pálka. Hral som tam so svojou mamou. Ešte musím podotknúť, že divadlo hrám 50&nbsp;rokov bez prestávky, každú jednu sezónu.

A&nbsp;či ma to baví? Nemám rád stereotyp, takže keby som mal robiť v&nbsp;jednej kancelárii 50&nbsp;rokov, asi by ma to zabilo. (Smiech.) Výhodou herectva či už televízneho, filmového, alebo divadelného je to, že vaša práca je pestrá. Stále sa mení, podmienky sa menia, ľudia okolo vás tiež, čo znamená, že sa nikdy nenudíte. Pred pár mesiacmi som nakrúcal v&nbsp;Istanbule, čo bol úžasný zážitok. Miloval som nakrúcanie Hornej Dolnej, pretože sme točili v&nbsp;nádhernom prostredí prekrásnej dediny v pohorí Inovec. Herecký život je veľmi pestrý, takže táto práca ma stále baví.

Čo vás v&nbsp;rámci práce aktuálne teší?

Aktuálne moja najnovšia hra, ktorá mala premiéru v&nbsp;Divadle Astorka Korzo ’90 koncom novembra. Volá sa Kartónový otecko. Je od maďarského autora Istvána Tasnádiho v&nbsp;réžii Ondreja Spišáka. Dej sa točí okolo jednej rodiny, kde je konflikt liberalizmu a&nbsp;konzervativizmu. Spolu s&nbsp;Ankou Šiškovou tam hráme súrodencov a&nbsp;jedna naša priateľka z&nbsp;SND nám po predstavení povedala: „V&nbsp;tejto hre ste skutočne ako súrodenci.“ A&nbsp;má pravdu. My s&nbsp;Ankou sa na javisku stretávame už viac ako 30&nbsp;rokov a&nbsp;dokonale sa poznáme. Téma hry je výsostne aktuálna, je to mimoriadne vtipné predstavenie a&nbsp;všetkým ho vrelo odporúčam.

Vzhľadom na to, že váš otec aj starý otec boli právnici, nikdy vás toto povolanie nelákalo?

Môj starší brat, ktorý žije vo Švédsku, vyštudoval právo a&nbsp;venoval sa aj krasokorčuľovaniu, pri ktorom po emigrácii v&nbsp;zahraničí aj ostal. Ja som sa zas vydal maminou cestou, od ktorej ma odhovárala, tak ako teraz ja odhováram od herectva svojho najmladšieho syna.

Pretože poznám úskalia tohto povolania. Herci majú obdobia, keď veľmi veľa pracujú, čo je super, lebo majú istotu, že vedia uživiť rodinu, no potom sú obdobia, keď musia počítať každý cent. Maťo sa však zatiaľ odhovoriť nenechal, táto práca ho baví, no aktuálne zvažuje, či bude študovať právo alebo skúsi VŠMU. Ešte má čas rozhodnúť sa, takže uvidíme.

Všeobecne je známe, že deti hercov to majú v&nbsp;kariére ťažšie, pretože bojujú s&nbsp;nálepkou známeho mena a&nbsp;zároveň ich mnohí obviňujú z&nbsp;protekcie.

Tomu sa, samozrejme, nevyhol ani môj syn, no pravda je taká, že Maťa som nikdy nikam netlačil. To, že začal nakrúcať Hornú Dolnú ešte ako 11-ročné dieťa, bola náhoda. S&nbsp;manželkou sa raz prišli pozrieť na nakrúcanie. Syna vtedy očarila pozitívna energia, ktorá na pľaci vládla, a&nbsp;všimol si ho aj režisér, scenárista a&nbsp;autor Hornej Dolnej Tomáš Jančo. Prišiel za mnou a&nbsp;opýtal sa: „Nemohol by Maťo hrať tvojho syna aj v&nbsp;seriáli? Nebude nič hovoriť, bude len v&nbsp;komparze.“ Tomášovi som povedal, aby sa opýtal Maťa, a&nbsp;ak bude súhlasiť on, môžeme ho do nakrúcania zaradiť. Maťo súhlasil. Najskôr sa v&nbsp;seriáli párkrát vyskytol, keď mal prázdniny, pomáhal na pľaci rekvizitárom, nosil hercom občerstvenie. Veľmi ho to chytilo.

Keď raz ako 13-ročný odchádzal z&nbsp;domu, opýtal som sa, kam má namierené, a&nbsp;z&nbsp;jeho odpovede som ostal poriadne prekvapený. Išiel totiž na konkurz do Ludusu (divadelná škola pre deti a&nbsp;mládež, pozn. red.). Vôbec som netušil, že ho herectvo tak veľmi baví. Sám si tú školu našiel na internete. Ja som mu nikdy nič nezariaďoval, nikomu som nevolal. Ľudia si napriek tomu myslia svoje a&nbsp;ja ich nebudem o&nbsp;ničom presviedčať. Ak bude môjho syna herectvo naďalej napĺňať, budem ho v&nbsp;tom určite podporovať. (Úsmev.)

TAKTO VYRÁSTOL HERCOV SYN. JE TO FEŠÁK. FOTKY NÁJDETE V GALÉRII

Herec Matej LANDL o politike a dianí na Slovensku: Nebudem ticho! Komu poslal drsný odkaz?

Výber pre vás

Herec Matej LANDL o politike a dianí na Slovensku: Nebudem ticho! Komu poslal drsný odkaz?

Súvisiace články

Diváci Telerána hromžia: Ostrihajte toho JURAŠKA konečne! Aha, v akom účese moderoval

POLÁKOVÁ zbalila kufre a odletela do Kostariky: FOTO v plavkách a rázne rozhodnutie!

JAROŠ si zastal svoju zosnulú kamarátku HAŠČÁKOVÚ: Čo mu povedala v posledných dňoch života?

Výber pre vás