Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Zažili ste množstvo posmeškov, neprijatie, šikanovanie, a&nbsp;to dokonca aj zo strany učiteľky. Koľko ste mali rokov, keď sa stretli s&nbsp;týmito nepríjemnosťami?

V&nbsp;podstate odkedy som začala chodiť do školy. Vtedy som si začala všímať neprijatie. Deti mi dávali najavo, že som iná, vysmievali sa mi alebo na mňa ukazovali. Skúsenosť s&nbsp;pani učiteľkou prišla vo štvrtom ročníku na základnej škole, bola to pre mňa veľmi nepríjemná skúsenosť a&nbsp;ako dieťa som to vnímala veľmi ťažko. Bola som veľmi usilovná v&nbsp;tom, aby som sa rovnala svojim spolužiakom. V&nbsp;učení nebol hendikep až taký výrazný. Nevidela som síce na tabuľu, ale keď som si mala spraviť nejaké zadania alebo úlohy, nebol problém. Vedela som odprezentovať to, čo som sa naučila. Úlohy som veľakrát spravila aj najrýchlejšie z&nbsp;triedy a&nbsp;mala som ich správne, napriek tomu som dostala päťku alebo o&nbsp;dva-tri stupne horšiu známku, prípadne si na mňa vymýšľala nezmyselné požiadavky, ktoré nechcela od nikoho iného. Vyrovnávala som sa s&nbsp;tým ťažko a&nbsp;nechápala som to. Vnímala som, že som v&nbsp;niečom iná a&nbsp;mám zrakový hendikep a&nbsp;neviem v&nbsp;niektorých situáciách reagovať ako moji spolužiaci. Nadobudla som potom o&nbsp;sebe presvedčenie, že aj keby som bola stokrát lepšia ako oni, to, čo dokážem, nikdy nebude mať rovnakú hodnotu práve preto, že mám zdravotné znevýhodnenie.

Dostali ste od danej pani učiteľky niekedy vysvetlenie, prečo sa k&nbsp;vám takto správala?

Vysvetlenie nikdy neprišlo, ani ospravedlnenie. Potom s&nbsp;tým, samozrejme, prestala, lebo som chodila domov s&nbsp;plačom a&nbsp;nechcela som chodiť do školy, veľmi som sa uzavrela. Mama to riešila aj s&nbsp;riaditeľom školy, ale ona nikdy neprišla za mnou s&nbsp;ospravedlnením. Teraz sa už na to pozerám inak, ale zanechalo to vo mne stopy.

Ako ste toto všetko prekonali a&nbsp;predsa len ste si vybudovali sebadôveru? Pokiaľ viem, aj s&nbsp;tým ste mali problém.

Je to problém na celý život, človek s&nbsp;tým musí stále pracovať. Aj v&nbsp;súčasnosti veľakrát spochybňujem samu seba, napríklad keď sa púšťam do nových vecí. Vtedy si musím hovoriť, že to zvládnem a&nbsp;nie som menej ako všetci ostatní. Veľakrát sa tieto pocity vo mne ešte objavujú. Zlomové obdobie prišlo, keď som nastúpila na špeciálnu strednú školu. Stretla som sa tam s&nbsp;úplne opačným prístupom. Bola som medzi svojimi – boli takisto zrakovo znevýhodnení alebo úplne nevidiaci. Prístup pedagógov bol odlišný a&nbsp;na začiatku som to správanie nevedela prijať.

Nevedela som prijať to, že ma vnímajú pozitívne a&nbsp;ako šikovnú, že ma chcú podporiť, keďže som sa roky stretávala s&nbsp;opakom. Bola som z&nbsp;toho zo začiatku v&nbsp;šoku, ale postupne som sa vedela viac uvoľniť a&nbsp;začala som si veriť v&nbsp;rôznych činnostiach. Videla som, aké aktivity a&nbsp;čo všetko môžu robiť ľudia so zdravotným alebo zrakovým znevýhodnením. Dovtedy som o&nbsp;tom nemala žiadne vedomosti. Otvoril sa mi úplne nový svet a&nbsp;ožila som, dostala krídla, to bolo naozaj zlomové.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Váš príbeh je mimoriadne inšpiratívny, keďže ste mali pred sebou obrovské prekážky už od narodenia. Ste naša najúspešnejšia paraolympionička, na konte máte jedenásť víťazstiev z&nbsp;paralympijských hier a&nbsp;šestnásť zlatých medailí zo svetových šampionátov v&nbsp;paraalpskom lyžovaní. Čo vás priviedlo k&nbsp;tomuto športu?

Neviem, či to bola náhoda alebo osud. Nepochádzam z&nbsp;lyžiarskeho kraja ani rodiny. Nevedela som, že by som takýto šport mohla robiť. Práve na strednej škole som sa s&nbsp;tým zoznámila, bolo to na lyžiarskom výcviku. Bola to pre mňa láska na prvé zošuchnutie. Keď som sa postavila na lyže, bola to pre mňa eufória. Rýchlo som napredovala a&nbsp;môj telocvikár bol takisto ohromený. Chcel podporiť môj talent a&nbsp;nasmeroval ma potom na pretekové lyžovanie. Venoval sa mi, aby som v&nbsp;tom pokračovala. Brával ma na tréningy, sústredenia, aj po škole alebo s&nbsp;inými triedami do neďalekej Levočskej doliny. Jemu vďačím za to, že som sa dostala na dráhu pretekovej lyžiarky.

Neodradili vás od lyžovania ani hrozivé incidenty, ktoré ste zažili? Na svahu ste sa napríklad zrazili so snoubordistom a&nbsp;mali ste štvornásobnú zlomeninu tváre.

Mala som veľa incidentov, viackrát som bola dolámaná, mám za sebou päť operácií kolien, mala som roztrieštené zápästie, veľa modrín, odrenín, problém s&nbsp;chrbticou a&nbsp;podobne. Ale ni­kdy ma to neodradilo. Ten pocit, ktorý som mohla zažiť na lyžiach, bol pre mňa vždy silnejší ako bolesť. Keď som mala nejaké zranenie, moja prvá otázka pre doktorov bola, kedy môžem ísť zase na lyže a&nbsp;nech urýchlime rekonvalescenciu. Vnútorná motivácia bola taká silná, že ma nezastavila žiadna prekážka.

Prečo ste sa teda rozhodli ukončiť kariéru profesionálnej lyžiarky koncom decembra 2022?

Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie, pretože lyžovanie milujem. Životnosť vrcholového športovca netrvá večne. Príde ten okamih, keď so športom musí skončiť. Cíti to tak, že už je najvyšší čas, lebo je to veľká záťaž na telo, človek veľa cestuje, obetuje tomu množstvo času. Raz v&nbsp;človeku dozrie pocit, že napriek tomu, že ten šport tak miluje, potrebuje sa posunúť v&nbsp;živote ďalej, a&nbsp;už aj telo dáva pocítiť, že má dosť. Tým, že som mala toľko zranení, v&nbsp;podstate som si ho tým ničila, aj keď som lyžovanie milovala. Uvedomila som si, že lyžovanie mi odovzdalo všetko, čo mohlo, ja jemu tiež a&nbsp;je čas posunúť sa ďalej. Ale zostanem mu verná, takže verím, že ešte si budem môcť užiť ten pocit na lyžiach aj mimo pretekov, aj keď to je úplne iný pocit. Ten adrenalín a&nbsp;eu­fória je niečo neopísateľné.

V&nbsp;každom prípade ste sa posunuli a&nbsp;svoju odvahu ste nepreukázali iba na svahu, ale aj v&nbsp;tanečnej šou Let’s&nbsp;Dance. Dočkali ste sa zo strany ľudí podpory?

Dostávala som veľa podpory. Najprv som sa tej ponuky zľakla a&nbsp;nevedela som si úplne predstaviť účinkovanie v&nbsp;tejto šou. Keď som dostávala pozornosť od ľudí, väčšinou bola negatívna, to hovorím na základe svojich detských čias. Odvtedy mám traumu pôsobiť nejakým spôsobom pred ľuďmi a&nbsp;práve tu som sa musela postaviť pred celé Slovensko a&nbsp;kamery a&nbsp;predviesť sa v&nbsp;niečom, čo nie je moja parketa. Dalo mi to zabrať a&nbsp;prinieslo mi to pár bezsenných nocí, ale aj moje okolie a&nbsp;najbližší kamaráti ma v&nbsp;tom veľmi podporovali. Nakoniec som si povedala, že to vyskúšam, bola to pre mňa veľká výzva a&nbsp;spôsob, ako prekročiť svoj tieň a&nbsp;strach.

Silnou motiváciou bolo pre mňa aj to, že zdravotne znevýhodnení ľudia nemajú toľko priestoru. V&nbsp;spoločnosti je voči nám veľa predsudkov, mnohí nevedia, ako žijeme, čo môžeme a&nbsp;čo nie. Stretávam sa s&nbsp;tým celý život. Vnímala som to ako skvelý priestor na to, ako urobiť prvý krok a&nbsp;priblížiť to ešte viac ľuďom. Veľmi mi záležalo na tom, aby som dobre odprezentovala seba a&nbsp;nás zdravotne znevýhodnených. Ukázať, že keď dostaneme priestor, môžeme dosiahnuť veľké veci. Podpora bola skvelá, samozrejme, vždy sa nájdu nejaké negatívne komentáre, ale od ľudí, ktorí majú predsudky. Boli aj názory, že tam nemám čo robiť a&nbsp;mám súťažiť so zdravotne znevýhodnenými. Treba však povedať, že to nebola klasická súťaž. Bola to televízna šou a&nbsp;myslím si, že moje výkony neboli horšie v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mojimi zdravými kolegami.

Naznačili ste, že sa s&nbsp;predsudkami stretávate celý život, ale všim­li ste si možno aspoň nejaký malý posun k&nbsp;lepšiemu?

Samozrejme, zlepšuje sa to malými krôčikmi. Môžem to porovnať s&nbsp;obdobím, keď som začínala so športom, ako boli vnímané moje prvé úspechy, ako ľudia reagovali na paralympijských športovcov a&nbsp;ako je to teraz. Posunulo sa to, je to lepšie, ale stále je tam priepastný rozdiel v&nbsp;porovnaní so zdravými športovcami. Popularita, úspešnosť, podpora a&nbsp;uznanie u&nbsp;zdravého športovca je úplne niekde inde ako u&nbsp;zdravotne znevýhodneného. V&nbsp;tomto sú ešte veľké rozdiely. Ale stále je veľa ľudí, ktorí nás podporujú, uznávajú. Aj teraz mi písali krásne správy či už v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Let’s&nbsp;Dance, alebo s&nbsp;mojou kariérou. Prejavovali uznanie a&nbsp;obdiv, za nich som veľmi vďačná a&nbsp;vždy ma to povzbudí. Som veľmi rada, že vďaka Let’s&nbsp;Dance začalo viac ľudí vnímať aj mňa a&nbsp;mohla som byť motiváciou a&nbsp;inšpiráciou. Ozvali sa mi mladé dievčatá a&nbsp;iní ľudia, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie a&nbsp;som pre nich veľkou silou a&nbsp;inšpiráciou. Dodávam im odvahu a&nbsp;z&nbsp;toho sa veľmi teším, pretože aj oni sa stretávajú s&nbsp;neprijatím. Písali mi, že vďaka mne si začali viac veriť, dokázali sa zastať samých seba. To sú momenty, keď si poviem, že sa mi do toho oplatilo ísť, a&nbsp;som veľmi rada, že som dokázala svojím príbehom niekoho povzbudiť.

Plánujete viac šíriť osvetu okolo zdravotného znevýhodnenia?

Možno áno. Som vďačná aj za takéto rozhovory, mala som ich zopár od účinkovania v&nbsp;Let’s&nbsp;Dance. Verím, že sa to k&nbsp;ľuďom dostáva, a&nbsp;snažím sa tu odprezentovať veci, s&nbsp;ktorými som sa stretávala. Verím, že to prijmú a&nbsp;vždy bude aspoň o&nbsp;pár viac tých, ktorí zmenia názor a&nbsp;pohľad. Konkrétnu aktivitu momentálne nemám, ale možno to bude dobrý prvý krok na to, aby sa niečo zlepšilo.

Čo na záver odkážete ľuďom so zdravotným znevýhodnením, aby sa nebáli ísť za svojím snom?

No presne – aby sa nebáli. Sú rovnako hodnotní ľudia a&nbsp;aby sa nebáli žiť svoj život naplno. Zdravotné znevýhodnenie nemusí znamenať, že musia byť zatvorení doma v&nbsp;izbe. Je dôležité nájsť si to, čo človeka baví, skúšať nové veci. Nájsť si aktivitu, ktorá ho bude robiť šťastným. Dajú sa dosiahnuť veľké veci a&nbsp;nemusí to byť víťazstvo na paralympijských hrách alebo podujatí. Pre mňa je veľmi dôležité aj víťazstvo nad sebou samým. Toto hovorievam sebe, ale aj ostatným. To je najväčšie víťazstvo. Prekonať strach, bloky, ktoré si človek vytvoril, aj pre negatívne skúsenosti, ale takto to môžu mať aj zdraví ľudia. Keď človek naberie odvahu urobiť krok z&nbsp;komfortnej zóny, postaviť sa čelom svojmu strachu, to sú podľa mňa tie veľké víťazstvá v&nbsp;živote.

HENRIETA FARKAŠOVÁ o šikane: Trpela v škole kvôli učiteľke! Zanechalo to v nej stopy

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

HENRIETA FARKAŠOVÁ o šikane: Trpela v škole kvôli učiteľke! Zanechalo to v nej stopy

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Od manažéra v Rakúsku k cestovateľovi: Rado chce spoznať Slovensko, vyrazil na cestu so Štúrom

To sú hrdinky: Omamy menia osudy chudobných detí! Ich práca vás dojme

Zuzana pomáha ženám otehotnieť: Klientky chodia za mnou s tým, že som ich posledná nádej

Výber pre vás