Knižku Arabský svet – Iná planéta? od pre mňa dovtedy neznámej autorky som si kúpila zo zvedavosti. Na rozdiel od mnohých, ktorí sa ju ani nepokúšajú skryť, averziu necítim. Nech som však knižku obracala z ktorejkoľvek strany, o autorke som sa dozvedela len to, že vyštudovala arabistiku a pôsobila ako diplomatka v Egypte, Kuvajte a v Iraku. Neostalo teda nič iné, len ju vyhľadať.

Máte exotické meno, skvelú slovenčinu a arabčinu. Kto ste?

Mama je Slovenka, otec bol z Iraku, už nežije. Dali sa dokopy počas štúdií v Prahe a ja som vznikla ako výsledok ich študentskej lásky. Po rozvode sa otec vrátil do Iraku, tam si vzal ďalšiu ženu, ale nemal ju vopred pripravenú, ako to v mnohých prípadoch býva. Ja som bola jedináčik, on mal neskôr troch synov. Som s nimi v kontakte a stredný Mustafá pomenoval podľa mňa syna, čo je pre mňa veľká česť. Volá sa Amír, teda princ. Vyrástla som na Slovensku.

S veľvyslancom J. Bórym pri mešite al-Askari, Samarra, Irak.

Po gymnáziu ste sa rozhodli pre štúdium arabistiky. Kvôli otcovi? Mali ste nejaké základy z domu?

Do štúdia som sa pustila pre otcove korene. Jazyk som sa naučila až na vysokej. Študovali sme aj islam ako náboženstvo dosť do hĺbky, starú i novú arabskú literatúru.

Chceli ste spoznať otcovu kultúru. Prekvapená? Sklamaná? Nadšená?

Spočiatku určite nadšená, lebo som chcela nasávať všetko nové. Postupom času, príjemnými aj nepríjemnými zážitkami či skúsenosťami, som si začala skladať objektívnejšiu mozaiku. Dnes považujem svoj prístup k arabskej kultúre za vyvážený. Dokážem vidieť či cítiť aj dobré, aj zlé.

Podarilo sa vám doštudovať včas, aby ste s otcom mohli hovoriť v jeho rodnom jazyku?

Podarilo sa to, čo sa malo. Keď som si našla otca, hovorila som s ním iba telefonicky a jasné, že po arabsky. Ukázala som mu, čo som dosiahla. Dnes si však uvedomujem oveľa viac než kedykoľvek predtým, že mám skvelú mamu, a aké veľké šťastie pre mňa znamená. Hoci otec bol podnetom, mama mi poskytla cestu. Bez jej prístupu a podpory by som bola niekde úplne inde a nehovorila dnes o arabskej kultúre.

Pracovali ste v diplomacii, pôsobili vo viacerých arabských krajinách, kde ste prežili sedem rokov. Máte tam veľa priateľov a známych. Neriskovali ste napísaním knihy?

Samozrejme, že pri jej písaní som si uvedomovala, že sa dostane do rúk Arabov. Mnohí z nich, čo žijú na Slovensku, sú však už niekde inde. Sú dosť asimilovaní a liberálneho zmýšľania, aj preto tu dokážu žiť. Od viacerých mám pozitívne reakcie. Tým, že som arabistka, viem, čo je citlivé a stráviteľné. Mne ide o priblíženie a pochopenie, nie o rozoštvávanie.

S veľvyslancom J. Bórym pred Ištarinou bránou v Babylone.

Mali ste už možnosť otestovať si, či je váš pohľad pre Arabov stráviteľný?

Sekvencie z nej sa dostali do palestínskych internetových novín. Môj známy v článku vypichol tie najkontroverznejšie témy a použil moje slová, čo je len dôkaz toho, že som ich volila správne. Najprv som sa trochu hnevala, vzal výňatok bez rešpektovania autorských práv, ale potešilo ma, že arabskí čitatelia to prijali pozitívne. To však boli ľudia vzdelaní, s prístupom k informáciám, tí, ktorí chodia na blogy, teda sa aj zamýšľajú.

Ešte stále neviem, prečo ste tú knihu napísali. Museli ste?

Potrebovala som napísať odpovede na stále tie isté otázky. Otvoriť oči o reálnom svete. Ľudia pristupujú k Arabom s otáznikmi. Nezainteresovaní povedia, čo si myslia, čo počuli, ale arabisti vedia a vidia viac, no akoby sa nechceli vyjadrovať asi aj preto, že väčšina z nich sú muži a zážitky ako ja ani mať nemohli. Mnohí z nich sa radi venujú veciam hlboko odborným a možno si nechcú znepriateliť arabských priateľov, známych či chlebodarcov. Chápem, že sa do toho nepúšťajú, ale ja som to musela zvestovať. Lebo takáto je pravda a gro príbehov, ktoré tam podávam, sú príbehy samotných muslimských Arabov. To, že o nich píšem aj kriticky, neznamená, že ich zatracujem. Keby mi táto kultúra nebola srdcu blízka, tak sa ňou nezaoberám a nechám, aby sa ľudia bavili o skreslených skutočnostiach.

V knihe hovoríte aj o postavení žien, dohadovaní sobášov, o tom, že tridsaťročný muslim bol s vami – cudzou ženou – prvý raz v živote sám na večeri, o tom, že pohlavia žijú v segregácii a ženy sú šťastné, keď sa im podarí aspoň v tridsiatke vydať...

Témy mi dali vlastne moji známi. Hocikam som prišla, skôr či neskôr sme skončili pri arabskom živote. Otázky sa opakovali, už som si hovorila, že si odpovede nahrám. Potom som si však uvedomila, že je to zrejme téma, ktorá našich ľudí zaujíma. Nevedia o nej veľa a aj to málo je skreslené. Vtedy som si povedala, že to musím uviesť na pravú mieru. Ľudia si plietli Irak s Iránom, Araba s muslimom, lebo nie každý Arab je muslim, pýtali sa, ako to vyzerá, keď má jeden muž štyri ženy. Takže som sa musela zamerať na vysvetlenie etník, rôznych blízkovýchodných náboženstiev a ich prelínanie, postavenie ženy, vzťahy, komunikáciu, tabu. Lebo každá arabská krajina je iná – sever, Maroko, Tunis, sa líši od krajín Perzského zálivu a tie od Egypta či Sudánu. Musela som hovoriť aj o prímorských letoviskách, kde napríklad mladí Egypťania lovia biele ženy, aby tak vyriešili svoju ekonomickú situáciu a sexuálny problém.

Ekumenizmus aspoň na kuvajtskom bazári.

Čo si pamätám, averzia voči Arabom tu vždy bola, je a zrejme aj bude. Z čoho pramení?

Tiež som sa nad tým zamýšľala. Arabi sú tak ako Európania rôzni. Dobrí aj zlí, závistliví, zákerní i dobroprajní. Lenže takmer všetko, čo sa o nich hovorí v médiách, sú väčšinou negatívne veci. Postavenie žien, zahaľovanie, ktoré, mimochodom, nevymyslel celkom islam, ale prišli s tým predtým aj kresťania a židia, muslimovia ho len prebrali, zato u nich vydržalo, ďalej týranie, terorizmus.

Za to si však môžu sami. Predsa len ukameňovať ženu, ktorú ktosi len podozrieva z nevery, je neľudské.

Ja som už dávno arabským diplomatom hovorila, že práve oni by mali zmeniť svoj imidž vo svete. Nik iný to predsa za nich robiť nebude. Zabitia zo cti, ktoré stále figurujú v jordánskom zákonodarstve, iba vypovedajú o tom, kde sa spoločnosť nachádza. Terorizmus nechajme terorizmom, lebo ten robia aj tak isté skupinky ľudí. Väčšina Arabov chce žiť spokojným rodinným životom, a nie byť príslušníkom al-Káidy či Hamásu.

Napriek tomu, keby sa žena z Európskej únie vydala za Araba, a nemusí byť ani z Afganistanu, je považovaný za potenciálneho teroristu a pár má po celý čas na krku tajné služby.

Arab, ktorý žije v Afganistane, je automaticky podozrivý. To je jasné. Arab z akejkoľvek arabskej krajiny je cudzinec, je iný, preto je na očiach, s tým musí rátať, to je dosah vnímania na základe nejakých skúseností. Ja sa predsa tiež musím zmieriť s tým, že sa na mňa pozerajú ako na jednotlivca z istého celku. Averzia je spojená s politikou, náboženstvom, národom a mám pocit, že v tomto storočí sa to zásadne nezmení. Pozitívne príklady by mali robiť sami Arabi.

Máte konkrétnu predstavu?

Nadviazať na históriu, tradície, veď Arabi dali tomuto svetu veľmi veľa, ani oni sami o tom nevedia, a už to je chyba. Súčasne by sa mala otvoriť otázka križiackych vojen; pomohlo by, keby sa pápež stretol s najvyššími predstaviteľmi islamu – s veľkým imámom al-Azhar, chcem veľa, však?! Nie som idealistka, ale určite by pomohlo zblíženie Európskej únie s Ligou arabských štátov. Lenže na to by mali byť vyčlenení europoslanci, ktorí by sa venovali iba tejto oblasti. Špecialisti na arabský svet. Stále sa hovorí o narážaní kultúr, ale tie tu sú a budú na seba čoraz väčšmi narážať. Aby sme si rozumeli a vedeli sa pochopiť, musíme sa poznať, separovanie nám nepomôže. Sú dve možnosti, ako dopadnú deti migrantov v cudzej krajine. Buď sa asimilujú, alebo sa z nich stanú ešte dogmatickejší prívrženci islamu než ich rodičia. A čo z toho chceme, keď sme im dovolili bývať s nami?

Na Saddámovom tróne v paláci v Bagdade, ktorý zabrala CPA (Coalition Provisional Authority).

Viem, že arabský svet je veľký a nie rovnaký. Ale v globále – akí sú Arabi?

Rodinné vzťahy sú posvätné, na tých sa stavia. Ostatné vyplývajú z toho, že stále hrá v medziľudských vzťahoch hlavnú úlohu náboženstvo, ktoré dáva návody, ako sa muslimovia majú k sebe správať, teda byť k sebe slušní; čiže spoločenská fáza udržiavania kontaktov funguje, ale vôbec sa nehovorí o citovom spriaznení duší. Otázka správania k iným náboženstvám u nich až tak nerezonuje. Keď si zoberiete naše dovolenkové destinácie, taký Tunis či Egypt sú veľmi bezpečné krajiny; okradnúť vás môžu ako hocikde inde, ale večer môžete pokojne chodiť po ulici. Na druhej strane si treba zvyknúť, že muslimovia málokedy hovoria svoj názor, ak máte nábožensko-filozofickú debatu. Často sa odvolávajú na proroka Mohameda (Muhammada), citujú verše z Koránu a hadítov (výrokov a skutkov Muhammada z pera historikov). Keď niečo kritizujete, smutné je, že to vnímajú ako kritiku náboženstva a nie konkrétneho spoločenského javu. Zdá sa, že sú nastavení na to, že ostatní chcú útočiť na ich vieru, a pritom to tak vôbec nemusí byť.

Aké sú arabské ženy?

Sú aj bojovníčky, emancipované, chcú sa cítiť ženami so všetkým, čo k tomu patrí. Tie musia byť v danom prostredí ešte silnejšie než európske ženy. Ale sú aj také, ktoré sa samy odovzdávajú do vôle mužov, nechcú o sebe rozhodovať, ich hlavnou charakteristikou je strach.

Akí sú arabskí muži?

Dbajú na povesť svojej rodiny, cítia za ňu plnú zodpovednosť, podľa toho sa správajú aj v starostlivosti, aj v majetníckom prís tupe.

Čo je „dobré“ a „zlé“ na Koráne, z ktorého, aspoň podľa mňa, väčšina problémov vychádza.

„Dobré“ je, že vytvára morálku. „Zlé“, že mnohé verše sa dajú vysvetliť mnohorakým spôsobom, ale to sa týka aj Biblie a Tóry a napokon aj zákonodarstiev po celom svete, a keď už, tak samotných vykladačov textu Koránu, lebo existujú aj také povolania. Rozdiel je však v tom, že muslimovia o Koráne ako takom absolútne nepochybujú, je nemožné, aby bol podrobovaný kritike, kým napr. o Biblii, pravosti a správnosti Nového či Starého zákona sa vedú rôzne, aj kritické, diskusie.

Nie je benevolentný vzťah k sexualite v rozpore so súdržnou rodinou a s Koránom? Kto vymyslel mnohoženstvo? A na čo je to vlastne dobré?

Muslimskí Arabi – muži – to vôbec nevnímajú ako rozpor, majú to zadelené a náboženstvo im vytvára flexibilný rámec na naplnenie ich fyzických potrieb. V tomto ohľade sa nemajú na čo sťažovať. Ženy mnohoženstvo vnímajú ako problém, a keby záležalo iba na nich, tak s tým nesúhlasia, hoci mnohé, najmä zo strachu, sa navonok tvária inak. Stačí iba tento jeden prípad a je zrejmé, že muži a ženy so svojimi právami v islame na tom nie sú rovnako. Pokiaľ ide o mnohoženstvo, história hovorí, že Mohamed iba reagoval na spoločenské pomery v tej dobe, keď žil, t. j. v 7. storočí. Kmene na tomto území medzi sebou zúrivo bojovali, muži umierali v bojoch a žien bolo logicky viac; tiež sa dostávali do otroctva a víťazi si s nimi robili, čo chceli. Chápem, že Mohamed sa úprimne snažil vydobyť pre tieto ženy lepšie postavenie a šiel príkladom, dokonca aj sám vzal k sebe viacero žien, ktoré padli do otroctva. Aby im dal punc ženy a nie otrokyne, vzal si niektoré za manželky. Fakt je, že časy sa zmenili, ale vzhľadom na to, že on predstavuje najväčšiu autoritu v islamskom svete a muslimovia ho považujú za proroka božieho, náboženské pravidlá zostali z úcty k nemu dodnes nezmenené.

Emíre Khidayer hovorí po arabsky, anglicky, nemecky, dohovorí sa po francúzsky a španielsky.

V podtitule svojej prvej knihy, ktorej voľné pokračovanie vyjde v novembri, máte otázku: Arabský svet – Iná planéta?

Tak som to vnímala ja, ale do tohto titulu som pretavila aj pocity mnohých Slovákov, ktoré boli neurčité s potuteľnou zvedavosťou. Viem, že po jej prečítaní sa logicky vynoria ďalšie otázniky, ale tak to má byť, lebo nás to posúva ďalej.

Vyštudovala arabistiku na FiF UK v Bratislave. Hovorí po arabsky, anglicky, nemecky, dohovorí sa po francúzsky a španielsky. Po skončení štúdia pracovala na Ministerstve zahraničných vecí; na veľvyslanectve v Káhire bola tri roky, 3-krát otvárala sezónne konzuláty v Kuvajte a pripravila pôdu na otvorenie ambasády. Jej zásluhou bola znovuotvorená ambasáda v Bagdade po vojne v Iraku v roku 2003. Po skončení v diplomacii pracovala v slovenskej firme, kde bola dva a pol roka konateľkou v Dubaji. Momentálne pracuje v Bratislave v obchode v oblasti IT. V decembri 2009 jej vyšla prvotina Arabský svet – Iná planéta?

Emíre Khidayer: Pasáže z jej knihy publikovali v Palestíne

Výber pre vás