Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Okrem toho sa stará o&nbsp;svoju dcérku Lunu (5), šíri osvetu o&nbsp;duševnom zdraví a vie, že prišla na tento svet, aby robila veľké zmeny. Viac nám povedala v relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Autizmus ti diagnostikovali až v&nbsp;devätnástich rokoch, no už ako malé dieťa si si uvedomovala, že si iná. V&nbsp;čom konkrétne?

Nazvala by som to skôr tak, že som mala pocit, že nikam nezapadám, minimálne polovicu svojho života. Bola som úplne iná, „zbesilejšia“, divná v&nbsp;určitých oblastiach života. Bolo mi neustále hovorené, aby som bola viac ako zvyšné deti. Vždy som bola porovnávaná s&nbsp;inými ľuďmi, aby som sa snažila byť viacej ako niekto iný a&nbsp;byť menej ako ja. Bol to najväčší aspekt môjho života a&nbsp;už v&nbsp;takom malom veku som bola hrozne smutná. Snažila som sa nebyť sama sebou, aby som sa páčila všetkým ostatným.

Tvoji rodičia si nič nevšimli, prípadne učitelia? Nikto nemal podozrenie na ADHD?

Práveže vôbec. Nebudem hovoriť o&nbsp;mojich rodičoch nič škaredé, veľmi ich ľúbim, robili najlepšie, ako vedeli. Stále mi hovorili, aby som bola ako moji spolužiaci, hovorili mi, čo je a&nbsp;čo nie je vhodné. Celé ma to formovalo do nejakej masky, v&nbsp;ktorej som fungovala.

Necítila si sa odstrčená? Čo si vtedy vnútorne prežívala?

Keď som mala asi sedem alebo osem rokov, bola som vnútorne veľmi smutné dieťa. Navonok vyzeralo všetko v&nbsp;poriadku, robila som veci, tancovala, chodila na základné krúžky. Mala som okolo seba kruh kamarátov, ale moje vnútorné prežívanie aj vzhľadom na to, z&nbsp;akej rodiny som, ktorá nebola úplne v&nbsp;poriadku, bolo to náročnejšie. Hlavne keď sa ma snažili strčiť do nejakej škatuľky a&nbsp;cítila som, že tam nepatrím. Mala som pocit, že ktorýkoľvek krok dopredu chcem urobiť, je zlý a&nbsp;mala by som iba počúvať ostatných. Spoliehala som sa na slová druhých, lebo to bolo správne.

Čo alebo kto ťa priviedol k&nbsp;diagnostike autizmus a&nbsp;ADHD?

Prelomový bod bola hlboká depresia. Myslím, že som ju mala veľmi dlhý úsek v&nbsp;živote, ale nikto to nikdy neriešil. Mala som pocit, že tak ako sa cítim ja, tak to majú všetci ostatní. Myslela som si, že tá prázdnota, smútok, ktorý som zažívala od útleho detstva, potom aj ako tínedžerka, je normálny. Keď som zistila, že som na omyle, vyhľadala som pomoc. Začalo to byť naozaj zlé, zasahovalo mi to veľmi do života. Ledva som vstala z&nbsp;postele, išla sa osprchovať, ledva som sa najedla. Postarala som sa o&nbsp;svoju dcéru, ale išlo iba o&nbsp;základné potreby, všetko ostatné bolo na mňa príliš. Vtedy som sa rozhodla, že už stačí, a&nbsp;vyhľadala som terapeutku. Po troch sedeniach mi povedala s&nbsp;veľkou úctou a&nbsp;rešpektom, že sa rozprávala s&nbsp;inou odborníčkou, ktorá sa zaujíma o&nbsp;autizmus a&nbsp;ADHD, a&nbsp;že to veľmi na mňa sedí. O&nbsp;dva mesiace som išla na diagnostiku a&nbsp;spýtali sa ma tam, kde som bola doteraz.

Aký to bol pre teba pocit, keď ti oznámili diagnózu?

Bolo to uvoľňujúce. Pochopila som, prečo robím určité veci, nemusím sa do niečoho tlačiť a&nbsp;že som mohla ľuďom povedať, že veci, ktoré robím, robím preto, že je za tým dôvod. Dovtedy som si myslela, že som poškodená, chybná, niečo je so mnou zle. Diagnostika mi dala ten dôvod a&nbsp;nie som poškodená, len premýšľam inak a&nbsp;mám inak „nakáblovaný“ mozog.

CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

Cítila, že nikam nezapadá: Kamile až v dospelosti diagnostikovali autizmus! Bolo to uvoľňujúce

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Cítila, že nikam nezapadá: Kamile až v dospelosti diagnostikovali autizmus! Bolo to uvoľňujúce

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Silní pre Pauli: Rodičia robia maximum, aby ich autistická dcérka napredovala, veľké pokroky

Správa, ktorá Eve zlomila srdce: Jej dcérka Pauli má autizmus, nevedela som o tom hovoriť

Eva sa stará o autistickú dcéru: Mesačne to môže stáť až 1000 eur! Rodič si musí pomôcť sám

Výber pre vás