Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Môže byť vzorom pre mnohých športovcov, ale aj on prešiel svojím temným údolím. Nikdy sa však nevzdal. Viac nám povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Vždy si cítil potrebu ochraňovať iných a&nbsp;to sa týkalo najmä tvojej rodiny. Váš rodinný príbeh je ťažký, ale veľmi inšpiratívny. Už viackrát odznelo, že ste zo dňa na deň prišli o&nbsp;strechu nad hlavou. Čo presne sa stalo?

Nikdy som sa rodičov nepýtal, čo presne sa stalo, určite ich to veľmi trápilo. Keď si predstavím teraz už ako rodič, že sa toto stane, je to hrozné. Stalo sa to, že som prišiel domov. Bol letný deň a&nbsp;rodičia si nás s&nbsp;bratom posadili a&nbsp;povedali, že do rána musíme opustiť byt. Asi pre finančné problémy. Celú noc sme museli sťahovať náš byt a&nbsp;ráno sme vlastne už boli na ulici. Dá sa povedať, že sme boli bezdomovci a&nbsp;celá rodina sa musela rozdeliť. Zostal som v&nbsp;Dunajskej Strede na štadióne, rodičia išli k&nbsp;maminmu bratovi do Bratislavy a&nbsp;brat do Bardejova k&nbsp;babke. Keď sa na to spätne pozerám, musím povedať, že to bola ťažká situácia pre celú rodinu. Ale zároveň ma to posilnilo. Keď je človek na úplnom dne, má len dve možnosti: buď tam zostane, alebo sa postaví a&nbsp;ide ďalej. Zvolil som si druhú alternatívu a&nbsp;som rád. Na veľa vecí som musel prísť sám, bol som hodený do vody. Som rád za túto situáciu, lebo viem, čo všetko za tým stálo, a&nbsp;prispelo to k&nbsp;tomu, že som sa stal takým futbalovým hráčom.

Žil si v&nbsp;malej izbe pod štadiónom v&nbsp;Dunajskej Strede. Ako to tam vyzeralo?

Nie veľmi lákavo. Bola to stará izba s&nbsp;otrhanými tapetami. Boli tam tri postele, jedna dvojposchodová a&nbsp;bola tam strašná zima. Nebolo tam nič. Izba mala možno tri metre na šírku a&nbsp;päť metrov na dĺžku. Kúpeľňu som mal cez chodbu. Jediné, čo ma držalo nad touto situáciou, bol futbal. Vždy, keď som prišiel do izby, bojoval som sám so sebou. Keď som mal tréning, sústredil som sa iba na to, ale keď som bol sám, premýšľal som nad životom. Naučilo ma to aj byť sám so sebou. Nemám problém ísť si sám sadnúť do reštaurácie a&nbsp;naučil som sa pracovať s&nbsp;myšlienkami. Niekedy sa vraciam do minulosti, keď mám ťažké chvíle, a&nbsp;spomínam na to, čo všetko som už zvládol a&nbsp;že zvládnem hocičo. Netreba sa báť, aj keď nejaké strachy mi zostali z&nbsp;detstva, snažím sa s&nbsp;tým pracovať.

Koľko si mal rokov, keď sa toto stalo a&nbsp;ako dlho si bol odlúčený od rodiny?

Mal som asi pätnásť alebo šestnásť rokov, bolo to okolo puberty, keď sa aj láme chleba u&nbsp;mladých športovcov. Rozhodujú sa, či v&nbsp;športe budú pokračovať, a&nbsp;mne sa to stalo tiež. Možno práve táto situácia mi zachránila život. Samozrejme, zanechalo to hlboké jazvy, ale všetci máme nejaký príbeh za sebou. Možno práve táto situácia ma zachránila v&nbsp;tom, že som sa stal takým človekom a&nbsp;hráčom. Naučilo ma to pokore a&nbsp;vďačnosti. Povedal by som, že všetko zlé je na niečo dobré.

CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

Bol odlúčený od rodiny a žil v malej izbe pod štadiónom: Zanechalo to hlboké jazvy

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Bol odlúčený od rodiny a žil v malej izbe pod štadiónom: Zanechalo to hlboké jazvy

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Riskuje život, aby zachránil ostatných: Raz na nás vytiahli strelnú zbraň, hovorí lekár Pečík

Krásna na ľade, no vnútri trpela: Na večeru som mala jednu kyslú uhorku, hovorí Mirka Hriňáková

Eva sa stará o autistickú dcéru: Mesačne to môže stáť až 1000 eur! Rodič si musí pomôcť sám

Výber pre vás