Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Podarilo sa jej evakuovať aj predčasne narodené dievčatko z&nbsp;Charkova. O&nbsp;jej&nbsp;odvážnej činnosti sme sa rozprávali v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Vyštudovala si v&nbsp;Taliansku medzinárodné právo, kde si sa učila o&nbsp;veciach, ktorým sa väčšina ľudí vyhýba. Čím konkrétne si sa zaoberala?

Mojím snom bolo vyštudovať diplomaciu a&nbsp;čisté medzinárodné vzťahy, tie politické. Súčasťou štúdia však bolo aj sústredenie na boj proti terorizmu, obchodu s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;s&nbsp;organizovaným zločinom. Tvorilo to dosť podstatnú časť mojich predmetov. Išli sme veľmi do hĺbky a&nbsp;otvorili sme všetky tabuizované témy. Štúdium bolo neskutočne náročné na psychiku.

Nevedela si, do čoho ideš, aké ťažké témy ťa na univerzite čakajú, ale teraz sa tým zaoberáš aj v&nbsp;reálnom živote. Nepovažuješ to za osud?

Áno, bolo to tak. Keď som zistila, kde som sa ocitla, prednášali nám aj kriminológovia a&nbsp;videli sme reálne zábery zo všetkého, išla som na študijné oddelenie s&nbsp;tým, že by som rada zmenila odbor. Povedali mi, že by som potom automaticky prišla o&nbsp;prospechové štipendium. To ma tam držalo, lebo som to potrebovala ako dievča zo strednej Európy, aby som mohla doštudovať. Zaťala som sa a&nbsp;išla som do toho. Po vyštudovaní mojej školy som sa prihlásila do rôznych organizácií. Posielala som životopisy, ale vtedy boli ťažké časy, rok 2010 a&nbsp;finančná kríza, a&nbsp;spätná väzba nebola pozitívna. Nikto sa mi neozval a&nbsp;nastúpila som do bankovo-poistného sektora ako manažérka, ale stále som mala v&nbsp;hlavne poslanie pomáhať. Pôvodne som chcela byť lekárka. Keby som to bola robila naplno s&nbsp;mojím vzdelaním, takisto by som zachraňovala ľudí, ale troška iným spôsobom. Je to však moje hobby popri práci.

Bolo vypuknutie vojny na Ukrajine pre teba impulzom, aby si do toho išla naplno?

Áno, presne tak. Už som poznala nejakých Ukrajincov na Slovensku a&nbsp;tí ma ako prví požiadali o&nbsp;pomoc, keď sem potrebovali dostať svoje deti a&nbsp;príbuzných. To bolo v&nbsp;deň nula, v&nbsp;deň, keď to vypuklo. Zmobilizovala som a&nbsp;zapojila všetky záložné plány, čo treba robiť v&nbsp;prípade invázie. Začala som volať na hranice, hraničnú políciu. Nabádala som, aby jeden peší prechod medzi Ukrajinou a&nbsp;Slovenskom otvorili na 24&nbsp;hodín, lebo predtým bol otvorený iba na dvanásť hodín. Vyzvala som hneď Ukrajincov, že ak môžu, nech si zoberú so sebou rodné listy, sobášne listy, diplomy dokazujúce vzdelanie. Cítila som, že toto celé nebude trvať iba týždeň a&nbsp;budú si potrebovať nostrifikovať vzdelanie v&nbsp;krajine, v&nbsp;ktorej by chceli zostať. Začali ma zdieľať ukrajinskí spravodaji, a&nbsp;tak som sa dostala k&nbsp;veľmi širokému ukrajinskému publiku. Keď už boli tu, pýtala som sa, kto by ich kde mohol ubytovať, zamestnať, do akej škôlky a&nbsp;školy môžu ísť deti, či zoperujú onkologických pacientov, ktorých čakala operácia. Bolo to veľmi náročné.

Vieš približne, koľkým ľuďom si pomohla?

Tisícom. Neviem to odhadnúť. Obracali sa na mňa tisíce ľudí individuálne a&nbsp;ešte som robila videá, ktoré mohli pomôcť a&nbsp;zdieľali sa. Vyzývala som napríklad ženy na opatrnosť, aby na hraniciach nastupovali do certifikovaných áut, ktoré stáli overené v&nbsp;rade, aby sa zabránilo únosom. Na začiatku, žiaľ, k&nbsp;tomu došlo. Prišli anonymné autá zo západnej Európy a&nbsp;nakladali ženy a&nbsp;deti. Ďalšia dôležitá vec bola, že detské kočíky a&nbsp;nosiče boli najprv kvalifikované ako tovar. Spolu s&nbsp;lekármi dobrovoľníkmi z&nbsp;Červeného kríža, ktorí boli na hraniciach, sme tlačili na to, aby sa to prekvalifikovalo na zdravotnícku pomôcku. Všetci si pamätáme, aké boli dlhé rady matiek s&nbsp;deťmi, ktoré čakali a&nbsp;nemohli si zobrať kočík. Držali deti na rukách. Bol vtedy február alebo marec, mínusové teploty a&nbsp;deti mali aj omrzliny. Tlačila som na to, aby ľudia posielali do pohraničných oblastí detské nosiče, aby si ich mamy zabalili a&nbsp;zohriali vlastným telom.

Barbora pomohla tisíckam utečencov: Mamičky čakali hodiny na hranici, deti mali omrzliny

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Barbora pomohla tisíckam utečencov: Mamičky čakali hodiny na hranici, deti mali omrzliny

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

13. komnata krasokorčuliarky: Tréner hovoril, že som tučná, niekedy som zjedla iba jedno jablko

Dodnes má traumu: Kvôli krasokorčuľovaniu prišla o menštruáciu! Stále mám pocit, že som tučná

Silní pre Pauli: Rodičia robia maximum, aby ich autistická dcérka napredovala, veľké pokroky

Výber pre vás