Ocenenie Hercova misia si naplno užívala Zuzana Mauréry, ktorá bola médiami najobletovanejšou hviezdou na červenom koberci a naplno si užila aj nasledujúci deň, ktorý pre ňu odštartoval na tlačovej konferencii:

„Veď ja mám prvýkrát v živote svoju vlastnú tlačovú konferenciu. Som herečka a som ,ješitná‘, to musím priznať. To znamená, že prijať takéto ocenenie mi, samozrejme, robí dobre a vážim si to.

Bohužiaľ, u nás to nie je tak, že dostanete cenu a zrazu sa o vás trhajú. O to viac si vážim, keď je to ocenenie ľudí z brandže, keď vám nejako potvrdia, že ste dobrá. Keď kolegovia uznajú vašu prácu je najviac a ešte viac môže byť, keď to vyústi do práce s dobrými ľuďmi.“

Po jej skončení sa ešte ďalšiu hodinu venovala médiám v individuálnych rozhovoroch a poobede si ocenenie prevzala pri Dolnej bráne z rúk prezidenta festivalu Milana Lasicu a vo svojich slovách dojala prítomných divákov:

„Strávila som tu časť detstva, pretože môj otec hral 6 rokov v opere Štátneho divadla. Mám ku Košiciam vnútorný vzťah a vždy sa sem budem rada vracať. Myslím si, že Košice sú skvelé mesto a určite si zaslúžia taký skvelý festival, ako je Art Film Fest.“

A práve svojmu nedávno zosnulému otcovi Pavlovi Maurérymu venovala svoje ocenenie.

Fotografická výstava Behind the Scenes: Slovenský divácky film v Galérii Alfa košického Kulturparku, slávnostne otvorená počas festivalu, dovolí návštevníkom nahliadnuť do procesu vzniku diel, ktoré vlani prilákali do kín najväčšie publikum a priblíži im, ako vzniká film, kto na ňom pracuje a ako to vyzerá mimo záberu kamery.

„Koncept výstavy je daný jej názvom. S prvotným nápadom prišiel scénograf Marek Hollý. Chytil sa ho Peter Nágel, ktorý oslovil producentov filmov. Myšlienkou, pre ktorú som sa nadchol aj ja, bolo ukázať, ako sa film točí. Zámerom bolo ukázať aj iných ľudí z filmu ako len jeho protagonistov,” približuje fotograf Ctibor Bachratý.

Spolu s Petrom Nágelom prešli všetky fotografie, ktoré im poslali jednotlivé produkcie, a vybrali niekoľko desiatok tých najlepších. „

Volili sme radšej nedávať veľa fotografií, ale menej a vo väčšom formáte. Myslím si, že to bude pekné osvieženie na festivale,” pokračuje Ctibor Bachratý, ktorý patrí medzi dlhoročných spolupracovníkov festivalu.

Návštevníci si tak môžu pozrieť výrobu v exteriéri aj interiéri, prevažne na Slovensku.

V minulosti, ešte v čase existencie filmových štúdií, mali filmy prideleného fotografa (alebo fotograf filmy). Mnohé známe mená sa tomu venovali ako žánru a vzišli z toho niekedy až ikonické zábery. Dnes je situácia odlišná a či bude mať film zaznamenaný svoj vznik, záleží na produkcii toho-ktorého diela.

„Ja si myslím, že dokumentácia výroby filmu by mala byť súčasťou výroby filmu. Sám som fotil výrobu asi štyroch titulov a vždy som sa snažil, aby som okrem záberov, ktoré spadali pod propagáciu filmu, urobil aj také, ktoré by dokumentovali všetkých ľudí naokolo.

Od klapky až po osvetľovačov. Každý jednotlivec je pri výrobe filmu dôležitý a zaslúži si, aby to bolo zdokumentované. Som rád, že táto výstava mohla vzniknúť a dúfam, že si ju návštevníci radi pozrú,” dodáva Ctibor Bachratý.

Milan Lasica s generálnym riaditeľom Slovenského filmového ústavu Petrom Dubeckým odovzdal Cenu prezidenta festivalu Ferovi Feničovi.

Východoslovenský rodák, režisér, scenárista, producent, zakladateľ autorského štúdia Febio a filmového festivalu Febiofest sa nezmazateľným písmom zapísal do dejín slovenskej i českej audiovizuálnej tvorby.

Do programu podujatia čerstvý držiteľ ceny prispel sekciou nazvanou Fero Fenič pozýva, v ktorej v najbližších dňoch predstaví nielen svoje vlastné diela, ale aj filmy, ktoré ho zaujali ako diváka.

On sám o svojom vzťahu k svojmu rodisku pre festivalový denník povedal: „Vraciam sa sem každý rok, i keď tu už nežije nikto z mojich najbližších. Som posledným nositeľom priezviska Fenič. Odišiel som síce v osemnástich rokoch, no prostredie môjho detstva ma formovalo najviac. To už nič nezmení.

A tak sa k svojmu kraju a dedine hrdo hlásim: či už používaním slovenskej skratky svojho mena František, ktorým všade deklarujem, odkiaľ som, alebo etablovaním Nižnej Šebastovej v povedomí verejnosti, pretože o nej často hovorím.

Dokonca preto v českom televíznom seriáli Nemocnica na okraji mesta po dvadsiatich rokoch pochádza slovenská sestrička z Nižnej Šebastovej... Režisér Viktor Polesný mi to odôvodnil tým, že pri písaní dialógov to bola vďaka mne jediná slovenská dedina, ktorá mu napadla. Dnes je už súčasťou Prešova, no ja ju mám v pamäti stále ako pôvodnú dedinku.“

V sobotu 23. júna oznámia na záverečnom ceremoniáli výsledky medzinárodnej súťaže hraných filmov o cenu Modrý anjel, pričom nie je bez zaujímavosti, že väčšinu súťažných snímok (sedem z trinástich) nakrútili ženy režisérky.

Zuzana Mauréry na Art Film Feste: Som herečka a som „ješitná“, prijať ocenenie mi robí dobre

Výber pre vás