Od augusta 2013 až do konca januára tohto roka sa 648 dobrovoľných zberačov pustilo do pátrania po medveďom truse. Na analýzu DNA zaslali celkovo 2 813 vzoriek, ktoré mali byť kľúčom k doteraz najpresnejšiemu údaju o počte medvedej populácie na Slovensku. Na minulotýždňovej konferencii vo Zvolene konečne zverejnili dlho očakávaný výsledok – 1 256 jedincov s odchýlkou plus mínus 233 kusov. Aspoň z pohľadu doterajších štatistík nejde o žiadny šok. Ak sa totiž odhady pohybovali medzi 500 až 2 000 kusmi, pravda sa nachádza niekde v strede. Väčším prekvapením je pomerne silná prevaha samíc k samcom v pomere 57,8 ku 42,2 percentám.

Genetické analýzy vzoriek medvedieho trusu boli súčasťou projektu Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem na Slovensku, zastrešeného Štátnou ochranou prírody SR. Na základe získaných údajov bude vypracovaný návrh programu starostlivosti, ktorý pošlú na Ministerstvo životného prostredia SR a na následné schválenie vláde. Tento komplexný dokument by mal nastaviť podmienky ochrany a manažmentu veľkých šeliem na našom území.

<br /> „Jedným z hlavných dôvodov výskumu bol fakt, že laická verejnosť začala čoraz viac riešiť tieto otázky. Panoval strach, problém s odpadovým hospodárstvom. Zistili sme, že na Slovensku existuje neuveriteľne veľa dát o veľkých šelmách. Každý si viedol databázu iným spôsobom, preto sme chceli tento systém zjednotiť,“ povedal Vladimír Antal zo Štátnej ochrany prírody SR. Súčasťou výskumu bolo aj rozširovanie lokalít medveďa, zisťovanie zdravotného stavu a etológia, kde skúmali správanie sa medveďa vo vzťahu k ľuďom, medzi sebou, jeho časové a priestorové aktivity. Novinkou je aj zriadenie zásahového tímu, ktorý bude riešiť problémové jedince.

„Novinári ma neustále bombardovali otázkou, koľko nám tých medveďov po Slovensku behá. Ja sa však pýtam, potrebujeme vôbec to číslo? Či by ich bolo 800, 1 000 alebo 1 400, vždy ostanú oblasti s veľmi vysokou hustotou ich výskytu,“ prihovoril sa na konferencii odborný garant projektu z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene profesor Ladislav Paule. Dôležitejšie ako celkové číslo sú preto zistené údaje z každej konkrétnej lokality s výskytom medveďov.

Doteraz sa vychádzalo viac-menej len z odhadov na základe vizuálnych pozorovaní, hoci postupné zvyšovanie populácie našej najväčšej šelmy bolo celkom jasné. Od roku 1932, keď zaviedli celoročnú ochranu (vtedajší odhad 20 – 30 kusov), krivka stále stúpala (rok 1948 – 50 až 80 kusov, rok 1953 – 200 kusov, rok 1962 – až 300 kusov). Niekedy až prehnané čísla najmä zo strany poľovníkov boli spôsobené aj tým, že pri vizuálnom pozorovaní dochádzalo k častému prekrývaniu a duplicite. „Potvrdilo sa, že táto metóda nefunguje,“ poukázal profesor Paule na fakt, že jedinou spoľahlivou cestou k zisteniu početnosti populácie je práve neinvazívna metóda rozboru DNA zo vzoriek trusu.

Tá okrem iného odhalila aj cestovateľské chúťky medveďov žijúcich na našom území. Suverénnou jednotkou je v tomto smere samec Iwo, ktorého akčný rádius bol vskutku neuveriteľný. „V Poľsku dostal obojok, odtiaľ prešiel na Liptov, aby sa neskôr presunul na zimovanie do Starého Smokovca. Keď sa na jar zobudil, namieril si to do Maďarska, cez Slovensko do Poľska a nakoniec na Ukrajinu, kde sa stratil signál, takže jeho ďalší osud nie je známy. Väčšina ostatných medveďov zďaleka takými tulákmi nie je, hoci sme zachytili napríklad dvoch, ktorí prešli zo stredného na východné Slovensko, jeden prešiel do Poľska. Takže áno, medvede skutočne migrujú, nie však všetky. Sú aj také, čo takpovediac sedia na zadku vo svojom teritóriu, kde sa cítia dobre a bezpečne,“ hovorí profesor Paule.

Nový program starostlivosti o veľké šelmy ráta aj so sprísnením podmienok preventívnych opatrení pred následným vyplácaním škôd. Medzi rokmi 2005 – 2015 boli Štátnou ochranou prírody SR priznané a uhradené škody spôsobené medveďmi za 669-tisíc eur. Reálna suma je však, samozrejme, oveľa vyššia. Podpredseda Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Eduard Janíček tvrdí, že je priateľom veľkých šeliem, no na druhej strane treba pomôcť aj pri ochrane úžitkových zvierat a poľnohospodárskych kultúr. „V prípade oviec, kôz, hovädzieho dobytka alebo včiel vieme urobiť elektrické oplôtky. Oveľa väčší problém je to však napríklad pri 50-hektárovom poli s kukuricou, ktorú medvede milujú. Aj tú by sme teoreticky dokázali obohnať nejakou zátarasou, no nemôžeme predsa oplotiť celé Slovensko. Okrem toho musíme dať nejaký priestor aj medveďovi,“ hovorí Eduard Janíček.

Pokiaľ štát prinúti chovateľov a poľnohospodárov viac investovať do ochrany majetku, mal by im to podľa jeho slov na druhej strane aj vykompenzovať. Napríklad tým, že preplatí časť zvýšených nákladov. „Ak chceme ochraňovať medvede, mali by sme chrániť aj druhú stranu. Nemožno len prikazovať, treba aj pomáhať,“ zdôrazňuje. Zverejnený výsledok medvedieho prieskumu nečakal, prikláňal sa skôr k štatistikám hovoriacim o 800 kusoch. Ostal zaskočený podobne ako viacero ďalších účastníkov zvolenskej konferencie.

V období rokov 2007 – 2014 bolo na Slovensku napočítaných 406 útokov medveďa, z toho 37 aj reálne dokončených. Aby sa zabránilo nechceným kolíziám, okrem iného treba riešiť aj otázku zabezpečenia odpadkov. Touto témou sa zaoberá predseda spoločnosti Slovak Wildlife Society Robin Rigg. Pred niekoľkými rokmi rozbehol projekt „nedobytných kontajnerov“, ktoré testovali aj obrovskí grizlyovia či kodiak v Yellowstonskom národnom parku. „Nemusíme meniť všetky kontajnery. Pokiaľ je ich viac pokope, stačí ich zabezpečiť napríklad klietkou z mreží. V prípade jedného je lepšie kúpiť upravený kontajner, do ktorého sa medveď nedostane. Je to potrebné najmä v oblastiach, ako sú Vysoké Tatry, kde už chodia tieto šelmy roky vyberať odpadky,“ vysvetľuje rodák z Anglicka žijúci na Liptove.

Modifikáciu kontajnerov navrhla a realizovala kanadská firma, momentálne sa ich produkcia rieši so slovenským výrobcom. „Pokiaľ sa sprísnia podmienky na zabezpečenie odpadkov pred medveďmi, záujem o kontajnery by sa mohol zvýšiť,“ očakáva Robin Rigg. Najnovšie a najpresnejšie číslo medvedej populácie na Slovensku ho na rozdiel od viacerých iných odborníkov nechalo pomerne chladným. Na základe čísel z minulosti nám vychádzal ročný nárast populácie o približne 4,5 percenta. Ak sa teda v roku 2005 hovorilo o osemsto kusoch, najnovšie číslo v podstate sedí,“ dodáva výskumník a zoológ.

Z neinvazívnej metódy DNA je možné zistiť početnosť populácie aj pohlavie, nie však veľkosť a vek medveďa. Na tento účel slúži morfometria a biometria, ktorou sa už od čias svojej diplomovej práce zaoberá absolvent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Mário Hanko. Za posledných osem rokov spracoval a štatisticky vyhodnotil telesné miery 239 usmrtených alebo uhynutých jedincov. Výsledkom spracovania týchto údajov sú korelácie medzi telesnými rozmermi, ktoré umožňujú zistiť, do akej miery závisí jeden od druhého. „Napríklad zmenu hmotnosti medveďa podľa jeho veku alebo súvislosť dĺžky a výšky tela od ich váhy,“ vysvetľuje.

Vďaka jeho štatistikám je možno pomerne presne odhadnúť telesné parametre a približný vek medveďa už len na základe veľkosti jeho stôp. „U stokilového jedinca bez ohľadu na pohlavie je priemerná šírka prednej laby 11,57 a dĺžka zadnej laby 20,19 centimetra, u dvestokilového samca je to minimálne 14 centimetrov v prípade šírky prednej, respektíve 24,5 a viac v prípade dĺžky zadnej laby. Tieto údaje sú veľmi dôležité pre správny manažment,“ zdôrazňuje Mário Hanko, ktorý nadviazal na prácu svojich predchodcov – profesorov Pavla Hella a Jozefa Sládeka.

Počet medveďov na Slovensku mnohých prekvapil. Zabúdame chrániť niekoho iného!

Výber pre vás