Je to nezvyčajné gazdovstvo pri diaľnici medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, kde sa niekoľko metrov od benzínovej pumpy spokojne pasú kozičky a hostia reštaurácie relaxujú pri minizoo. Ešte nezvyčajnejší je príbeh človeka, ktorý ho založil. Na prvý pohľad má totiž Martin Gračka k výrobe lahodných zrejúcich syrov asi tak ďaleko ako Afričan k snežnému skútru. Vyštudoval hospodársku diplomaciu, zahraničný obchod a právo. Keď sa neskôr vybral za prácou do sveta, okrem iného strávil rok na sekretariáte vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana v New Yorku.

„Pracoval som na oddelení, ktoré malo na starosť dekolonizáciu krajín spadajúcich pod bývalé koloniálne mocnosti, ako napríklad Francúzsko, Veľká Británia či Nemecko. Hoci to nebolo na dennom poriadku, občas som sa stretol aj s Kofim Annanom. Je to veľmi príjemný človek s pozitívnym vzťahom k Európanom, keďže jeho manželka je Švédka,“ spomína na zaujímavú skúsenosť rodák z Trenčína. Ďalších päť rokov pracoval na projektoch v Nemecku, Rakúsku a Česku, po návrate na Slovensko založil vlastný biznis v poradenstve a IT spoločnosti. Nakoniec nezostalo iba pri tom.

Začiatok kozieho príbehu vznikol na dovolenke v Grécku, kde si s neskorším spoločníkom Jánom Moravom pochutnávali na tamojších dobrotách.

„Pri pohľade na kvalitnú grécku kuchyňu s domácimi potravinami sme si uvedomili, ako na Slovensku ustupuje tradícia výroby syra. Vedeli sme, že sa môžeme presadiť len najvyššou kvalitou. Vyšiel nám z toho najlepšie zrejúci kozí syr, ktorý dovtedy na Slovensku ani v Česku nikto nevyrábal,“ vracia sa Martin Gračka o sedem rokov späť.

Výrobňu syra chceli mať v blízkosti diaľnice a mliekarne v turisticky zaujímavej lokalite, voľba nakoniec padla na Ivachnovú. V roku 2010 začali stavať na zelenej lúke, o rok neskôr areál s reštauráciou otvárali. Ako môžu dvaja partneri, z ktorých je jeden poradca a druhý stavbár, zvládnuť taký technologický rébus, akým je výroba kozieho syra? Jedine tak, že si na pomoc zavolajú špičkového odborníka. „Tým človekom bol bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline a veľký fanúšik syrov Karol Herian. Dlhé hodiny sme s ním diskutovali o tom, ako by mal produkt vyzerať, on navrhol spôsob výroby a zrenia. Vďačíme mu naozaj za veľa,“ hovorí Martin Gračka.

Kozí syr sa stal vlajkovou loďou firmy, okrem neho vyrábajú aj ovčie a kravské. Sortiment následne doplnili o jogurty a kysnuté nápoje. Významnou súčasťou podnikania je reštaurácia, ktorú vedie špičkový šéfkuchár Vladimír Morochovič. Ten získal vo farbách Kozieho vŕška v máji tohto roka dve bronzové medaily na medzinárodnej súťaži šéfkuchárov v thajskom Bangkoku.

Keď išli predvlani prvýkrát na najväčšiu svetovú súťaž syrov v anglickom Birminghame, súperi ich vítali s pobaveným úsmevom. Slovenskí „zelenáči“ z Liptova s jednoročnou tradíciou nemali mať v najsilnejšej konkurencii žiadnu šancu na úspech, o to viac šokovali fantastickým tretím miestom v kategórii zrejúcich kozích syrov. Po šesťmesačnom zrejúcom syre zabodovali vlani ďalším bronzom s ročným kozím syrom.

„Súťaž World Cheese Awards by som prirovnal k olympiáde s veľkou šou, ktorú vysiela v priamom prenose televízia BBC. Minulý rok tam súťažilo takmer 2 800 vzoriek syrov zo všetkých kútov planéty. Anonymne ich posudzovalo 250 rozhodcov z celého sveta, ktorí prideľovali body. Uspieť na takomto podujatí je mimoriadna vec. Chodia tam napríklad výrobcovia zo Švajčiarska, ktorí nemajú za osemnásť rokov ani jednu medailu,“ vracia sa Martin Gračka k prestížnemu podujatiu, na ktorom sa okrem jeho firmy doteraz nepredstavil žiadny zástupca zo Slovenska a z Česka. Značka Kozieho vŕška nebude chýbať ani na tohtoročnom World Cheese Awards v Londýne, kde jej bude určite držať palce aj tamojší ruský veľvyslanec. Práve preňho totiž vyrobili limitovanú edíciu kozieho syra, ktorý rozdáva ako prezent svojim hosťom.

„Verím, že aj toto nám pomôže získať silnejšiu pozíciu vo svete. Zatiaľ vyvážame najmä do Česka, najbližšie by sme sa chceli etablovať v Rusku, Poľsku či Libanone a ďalších krajinách Blízkeho východu. Výhodou zrejúcich syrov je 90-dňová trvanlivosť, vďaka čomu ich pri dobrom uskladnení môžete previezť na druhý koniec sveta,“ vysvetľuje Martin Gračka.

Napriek pozoruhodným úspechom vo svete najlahodnejších syrov nateraz nehrozí, že by sa zo spoločníkov z Kozieho vŕška stali milionári. Koniec koncov to ani nie je ich cieľ. „Toto podnikanie je pre nás najmä srdcovou záležitosťou. Návratnosť investícií je na veľmi dlho, a keď už máme nejaký zisk, reinvestujeme ho naspäť do rozvoja firmy. Ak z nej raz bude niekto profitovať, tak možno naše deti,“ odhaduje Martin Gračka, ktorý má naďalej hlavné zárobkové aktivity v poradenstve a IT firmách.

Hrdosť z vybudovania vlastnej značky sa podľa majiteľov nedá vyvážiť žiadnymi peniazmi, o to viac sú sklamaní z postavenia malých farmárov na Slovensku. „Všade vo svete sa hovorí o zdravej výžive. My tu máme doslova poklad v podobe kozích či ovčích produktov a namiesto toho dovážame nekvalitné potraviny zo zahraničia. Keby štát podporil malé firmy v poľnohospodárstve, nezamestnanosť by možno klesla o polovicu,“ je presvedčený Ján Morava.

Podľa Martina Gračku sa to so zahraničím nedá ani len porovnať. „Keď idete do Rakúska, Švajčiarska alebo Grécka, vidíte hrdých farmárov, ktorí pracujú na rodinných gazdovstvách. Dostávajú od štátu obrovské dotácie, lebo práve u nich sa rodí reálna hodnota. Aj preto je napríklad mlieko v Taliansku dvakrát lacnejšie než tu. Kým v týchto krajinách je poľnohospodárstvo vecou prestíže, u nás chce byť každý programátorom alebo manažérom. Nepodporujeme vlastné špičkové komodity, čo je veľká chyba.“

„Zelenáči“ sa pustili do výroby kozieho syra a dobyli s ním svet!

Výber pre vás