Mária Mišovičová

Nazývali ju aj <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/mata-hari-zahadna-zena" target="_blank">Mata Hari</a> z&nbsp;Karibiku, no na rozdiel od tej skutočnej, ktorej osud nepripravil šťastný koniec –&nbsp;popravili ju zastrelením, Marite sa aspoň napohľad darilo lepšie. Ale ani jej život nebol ako z&nbsp;románu. Bola milenka dvoch diktátorov, o&nbsp;svojom prvom dieťati pravdu nikdy nezistila, údajne tušila, že Johna Fitzgeralda Kennedyho stihne v&nbsp;Dallase niečo zlé. Keď však senátna vyšetrovacia komisia skúmala atentát na amerického prezidenta, jej vyjadrenie pre médiá, že za ním môže byť samotná CIA, označila za nespoľahlivé.

Marita Lorenzová sa narodila dva týždne pred začiatkom druhej svetovej vojny v&nbsp;nemeckých Brémach. Jej matka Alice Loflandová bola broadwayská herečka a&nbsp;tanečnica, ktorá sa počas natáčania filmu vo Francúzsku zoznámila s&nbsp;nemeckým kapitánom námorníctva Heinrichom Lorenzom. Zosobášili sa, postupne sa im narodili štyri deti. Marita bola najmladšia. Po vypuknutí svetového vojnového konfliktu sa jej otec stal veliteľom flotily ponoriek, čo pre jeho manželku znamenalo, že sa nesmela vrátiť do Spojených štátov. Po tomto rozhodnutí sa šokovaná a&nbsp;nahnevaná Alice rozhodla, že bude viesť svoju súkromnú vojnu proti nacistom. Pomáhala k&nbsp;úteku totálne nasadeným, zachránila pred nimi francúzskeho vojaka i&nbsp;britského letca.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRÍBEHU ŽENY, KTOREJ ŽIVOT BOL SPOJENÝ S DIKTÁTORMI, NÁJDETE V GALÉRII

Nakoniec ju získali pre svoju činnosť tajné služby. Údajne pracovala pre oba štáty. Jej aktivity neunikli pozornosti fašistov a&nbsp;aj so štvorročnou Maritou skončila v&nbsp;koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Prežili tam epidémiu týfusu i&nbsp;všetky útrapy tohto neľudského zariadenia. Slobody sa dočkali až v&nbsp;roku 1945, keď ich oslobodili Spojenci. Rodina sa v&nbsp;roku 1950 vrátila do Spojených štátov, usadila sa v&nbsp;New Yorku a&nbsp;Alice pokračovala v&nbsp;špionážnej činnosti. Pracovala striedavo s&nbsp;rozviedkami americkej armády a&nbsp;Pentagónu.

Dcéra Valerie opísala matkinu prácu takto: „Nikdy sme si neboli istí, pre koho práve pracuje. Vedeli sme, že je v&nbsp;spravodajskej službe s&nbsp;vysokou bezpečnostnou previerkou. Doma o&nbsp;svojej práci nerozprávala, ale veľmi blízka si bola s&nbsp;Maritou.“ A&nbsp;práve tá sa rozhodla kráčať v&nbsp;matkiných šľapajach. Dôvodom bol traumatický zážitok z&nbsp;konca vojny. Sedemročnú ju brutálne znásilnil americký vojak. Tento ohavný skutok veľmi silne poznačil jej psychiku, bála sa mužov a&nbsp;asi preto v&nbsp;čase dospievania uvažovala, že sa stane špiónkou. V&nbsp;jej predstavách to zrejme znamenalo najschodnejšiu cestu, ako sa za znásilnenie pomstiť mužom.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Jej otec po vojne pracoval ako kapitán zaoceánskych lodí, a&nbsp;aby aspoň čiastočne zmiernil duševnú ranu svojej dcéry, často ju brával so sebou na kratšie plavby. Marita sa na mori cítila slobodná, v&nbsp;bezpečí. Po skončení základnej školy, pred nástupom na strednú, si u&nbsp;rodičov vymohla, že sa s&nbsp;otcom bude plaviť aj na dlhé cesty. Rodičia ustúpili a&nbsp;súhlasili aj s&nbsp;tým, že občas vynechá vyučovanie. Tak sa v&nbsp;roku 1959 dostala na Kubu. Vo februári luxusný zaoceánsky parník vedený kapitánom Lorenzom, obsadený bohatou klientelou a&nbsp;s&nbsp;jeho dcérou na palube zakotvil v&nbsp;Havane, mesiac po zvrhnutí generála Batistu. Moc na Kube prevzala ozbrojená skupina povstalcov vedená Fidelom Castrom. Osudným mužom Marity Lorenzovej.

Keď sa k&nbsp;prepychovému plavidlu v&nbsp;havanskom prístave približoval čln s&nbsp;tridsiatimi mužmi so samopalmi, bohatí cestujúci zhíkli a&nbsp;posádka spozornela. Po zuby ozbrojená jednotka, ktorá sprevádzala Fidela Castra i&nbsp;Che Guevaru, požiadala o&nbsp;vstup na palubu. V&nbsp;ústrety im vyšiel kapitán Lorenz a&nbsp;kubánsky vodca ho ubezpečil, že pasažieri sa nemajú čoho báť. On si chce len prezrieť krásnu loď. „Poďte, rád vám ju ukážem,“ pozval ho kapitán. Pri tej príležitosti mu predstavil aj svoju 19-ročnú dcéru a&nbsp;<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/fidel-castro-vecny-revolucionar" target="_blank">Fidel Castro</a> z&nbsp;nej od tej chvíle nespustil oči, zaujímala ho už iba ona.

Pred večerou, ktorú na jeho počesť usporiadal kapitán, požiadal Castro Maritu, aby sa s&nbsp;ním šla poprechádzať na hornú palubu. Tam ju zahrnul lichôtkami o&nbsp;jej kráse. Potom pri pohľade na večernú panorámu Havany sebavedome rozhodil ruky smerom k&nbsp;mestu so slovami: „To všetko je moje. Kuba, to som ja, no nie je to nádhera?“ V&nbsp;komplimentoch pokračoval aj pri večeri. Neustále opakoval, aká je krásna, šikovná, a&nbsp;dokonca jej navrhol, aby zostala na Kube a&nbsp;pracovala pre neho ako sekretárka. „Nie,“ zarazil príval jeho slov kapitán Lorenz. „Moja malá Marita si musí najprv dokončiť školu.“

Marita ako poslušná dcéra prikyvovala, ale ani jej nebol Castro ľahostajný. Pokladala ho za silného, vzrušujúceho a&nbsp;zaujímavého muža. „Bol najvyšší zo všetkých a&nbsp;najkrajší. A&nbsp;mal krásne oči, bola som ním uchvátená,“ spomínala na ich zoznámenie. Na škatuľke od zápaliek dala tajne Castrovi newyorské telefónne číslo. Bývala na Manhattane s&nbsp;bratom, študentom Kolumbijskej univerzity. Po návrate domov sa s&nbsp;ňou Fidel skontaktoval. Chcel, aby prišla za ním na Kubu. Poslal po ňu troch úradníkov z&nbsp;kubánskeho veľvyslanectva, aby ju letecky dopravili do Havany. „Prídem, ale len na týždeň,“ sľúbila mu. Nakoniec s&nbsp;ním zostala sedem mesiacov.

Hoci ju zasypával darčekmi, ich spolužitie nebolo idylické. V&nbsp;Havane žili v&nbsp;hoteli Hilton, ktorý Castro premenil na svoju operačnú základňu. Marita bola neustále sama, nevedela veľmi po španielsky a&nbsp;zaneprázdnený Fidel na ňu nemal čas. Keď sa vyhrážala, že od neho odíde, prosil ju, nech zostane. Dokonca jej podaroval prsteň s&nbsp;veľkým diamantom a&nbsp;požiadal ju o&nbsp;ruku. A&nbsp;sľúbil jej, že ju všade bude brať so sebou.

Túto časť splnil, Marita ho sprevádzala ako sekretárka a&nbsp;tlmočníčka, dokonca s&nbsp;ním bola pätnásť dní v&nbsp;Spojených štátoch. Ale po oficialitách ju čakala hotelová izba a&nbsp;väčšinu času v&nbsp;nej trávila sama. „Mohla som si čítať, počúvať rádio, učiť sa po španielsky alebo len tak stáť na balkóne a&nbsp;sledovať život na ulici. Von som mohla ísť iba s&nbsp;ním, ani na nákupy som nesmela ísť sama. Dokonca som dostala uniformu s&nbsp;hodnosťou poručík. Čo viac som si ako mladé dievča mohla priať, však?“ pýtala sa ironicky po rokoch Marita.

V&nbsp;tom čase zistila, že je tehotná, bola podráždená a&nbsp;žiarlivá. Na Castrovu charizmu útočili novinárky i&nbsp;ďalšie atraktívne ženy. Dostával množstvo listov i&nbsp;lístkov so žiadosťou o&nbsp;súkromné stretnutie, jeden dokonca od slávnej americkej herečky Avy Gardnerovej. Marita to všetko vnímala a&nbsp;vo svojej osamelosti bola veľmi nešťastná.

Keď Fidelovi oznámila, že čaká dieťa, vraj sa potešil. To je jedna verzia. Podľa tej druhej trval na potrate, čo by skôr zodpovedalo jeho vtedajšej reakcii. Na Kube chcel vybudovať prvý komunistický štát na západnej pologuli, stáť na jeho čele a&nbsp;rodina mu do plánov nezapadala. Maritino tehotenstvo sa skončilo v&nbsp;siedmom mesiaci. Podľa jej slov jej v&nbsp;mlieku podali drogu s&nbsp;halucinogénnymi účinkami. Po nej upadla do tranzu, nič nevnímala a&nbsp;prebrala sa až v&nbsp;nemocnici, kde jej povedali, že dieťa sa narodilo v&nbsp;poriadku, ale nemôže si ho nechať. 

Podľa inej informácie jej vraj lekári oznámili, že dieťa predčasný pôrod neprežilo. V&nbsp;každom prípade svoje dieťa nevidela. Zdrvenej mladej žene prišiel na pomoc agent CIA Frank Sturgis, ktorý pre Fidela Castra zaobstarával zbrane a&nbsp;cvičil vojakov. Zariadil, že ju hospitalizovali v&nbsp;USA, aby sa tam zotavila z&nbsp;vyčerpávajúceho pôrodu.

Keď prišla reč na dieťa, aj on tvrdil, že príchod na svet neprežilo. A&nbsp;za pôvodcu jeho smrti označil Castra. Agent ju presviedčal, že drogy jej dali do nápoja na jeho príkaz. Marita sa zrútila a&nbsp;neustále sa pýtala: „Fidel ho zabil? On ho zabil?“ Zatiaľ čo sa Marita v&nbsp;USA liečila a&nbsp;naberala sily, CIA pripravovala plány na odstránenie kubánskeho vodcu. A&nbsp;na to chcela vy­užiť Maritu.

V&nbsp;hľadáčiku agentov americkej spravodajskej služby bola hneď, ako sa stala Castrovou milenkou. Naliehali na ňu, že smrť svojho dieťaťa pomstí jedine smrťou Fidela Castra. Presviedčali ju, aby sa vrátila na Kubu a&nbsp;otrávila ho. S&nbsp;týmto návrhom za ňou prišiel práve agent Sturgis. V&nbsp;ruke držal fotografiu mŕtveho dieťaťa a&nbsp;so slovami „toto ti spravil on“ na ňu tlačil, aby sa pomstila. Marita vedela, že po pôrode pre Fidela už nič neznamená, a&nbsp;tak súhlasila. Mala ešte jeden dôvod. Predtým ako mu podá jed, chcela od neho počuť, čo sa skutočne stalo s&nbsp;jej dieťaťom.

Marita Lorenzová svoju úlohu zavraždiť Fidela Castra nesplnila. Do hotela, kde sa mali stretnúť, prišla aj s&nbsp;kapsulami s&nbsp;jedom. Mala mu ich dať do jedla. Ak v&nbsp;ten deň Castro neprednesie ohlasovaný prejav, bolo by to pre CIA znamenie, že sa jej ho podarilo otráviť. Marita ho chcela zabiť, do Havany v&nbsp;roku 1960 prišla s&nbsp;tým úmyslom, no nedokázala to. V&nbsp;hotelovej izbe bola prvá a&nbsp;čakala na jeho príchod. Vtedy si uvedomila, že ho stále miluje. Po rokoch priznala, že kapsuly strčila do pleťového krému a&nbsp;začali sa rozpúšťať. Tak ich spláchla na toalete. Keď vošiel do izby Castro, padli si do náručia a&nbsp;Marita mu prezradila, že ho mala zabiť. Aj na čí pokyn. 

Vzápätí si kľakla na kolená a&nbsp;prosila ho: „Povedz mi, kde je moje dieťa?“ Odpovedal, že je to chlapec a&nbsp;bude sa s&nbsp;ním stretávať, ak zostane na Kube. No ona vedela, že to nie je možné, vtedy už pracovala pre CIA. A&nbsp;aj keď kubánskeho vodcu nezavraždila, naďalej zostala v&nbsp;službách americkej vlády. Pred odchodom z&nbsp;havanského hotela nechala v&nbsp;Castrovej izbe šesťtisíc dolárov, ktoré dostala od americkej tajnej služby ako zálohu za jeho smrť. Celý život tvrdila, že o&nbsp;svojom synovi nikdy viac nepočula. Nezistila ani to, či žije alebo skutočne neprežil pôrod a&nbsp;zomrel. Vrátila sa na Floridu a&nbsp;zaplietla sa s&nbsp;ďalším diktátorom.

So CIA spolupracovala naďalej. V&nbsp;Amerike zháňala peniaze pre protikubánske organizácie. Pri jednej z&nbsp;akcií na ich podporu sa zoznámila so zosadeným venezuelským prezidentom Marcosom Pérezom Jímenezom, úhlavným nepriateľom Fidela Castra. Predstavili jej ho ako generála Diaza a&nbsp;Marita sa do neho zamilovala. Keď sa generál dozvedel, že nahradil kubánskeho prezidenta, z&nbsp;exilu v&nbsp;Miami mu zatelefonoval a&nbsp;škodoradostne mu oznámil svoj vzťah s&nbsp;jeho bývalou. 

Marita pri ňom popustila uzdu citom až do takej miery, že spreneverila peniaze, ktoré jej CIA dala pre protikomunistickú kubánsku skupinu. Tajným službám bolo hneď jasné, že za to môže bývalý venezuelský prezident. Počkali, kým Marita porodí jeho dcéru Monicu, a deportovali ho do Venezuely, kde bol trestne stíhaný. Ďalším mužom po jej boku bol správca nájomného domu neďaleko sídla OSN v&nbsp;New Yorku. Vydala sa za neho v&nbsp;roku 1970 a&nbsp;obaja pracovali pre FBI. Sledovali diplomatov z&nbsp;východného bloku, ktorí sa v&nbsp;dome ubytovali. O&nbsp;tomto jej manželstve a&nbsp;ich spoločnom živote nie sú takmer žiadne informácie.

Meno Marity Lorenzovej sa objavuje aj pri vyšetrovaní atentátu na prezidenta <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/soubiznis/milacikovia-prezidentov-kto-ozivi-biely-dom" target="_blank">Johna F.&nbsp;Kennedyho</a>. Médiám prezradila, že išla do Dallasu s&nbsp;agentmi CIA, medzi ktorými boli aj Frank Sturgis a&nbsp;Lee Harvey Oswald, neskôr obvinený z&nbsp;vraždy amerického prezidenta. Pri vyšetrovaní tvrdila, že do texaského mesta šli dvomi autami deň pred atentátom 21.&nbsp;novembra 1963. Muži študovali mapy dallaských ulíc, mali pušky a&nbsp;ďalekohľady. Ubytovali sa v&nbsp;moteli a&nbsp;agent Sturgis prevzal od neznámeho muža obálku naplnenú hotovosťou. Ona mala z&nbsp;celej situácie nepríjemný pocit, a&nbsp;preto na druhý deň odletela do Miami. O&nbsp;prezidentovej smrti sa dozvedela v&nbsp;lietadle.

Jej slová vyvolali senzáciu. Ak by boli pravdivé, znamenalo by to, že za atentátom boli agenti CIA. Vyšetrovací výbor označil jej výpovede za nedôveryhodné. Tým sa jej úloha i&nbsp;sláva skončili. Na dôchodku žila v&nbsp;New Yorku a&nbsp;spomínala na svojho osudového muža. Chcela ísť za ním na Kubu: „Obidvaja sme starí a&nbsp;unavení. Fidel ma potrebuje, je taký osamelý.“ No viac sa s&nbsp;ním nestretla, do večnosti ju predišiel o&nbsp;tri roky skôr. Na sklonku života sa odsťahovala z&nbsp;Ameriky a&nbsp;vrátila sa do Nemecka. Marita Lorenzová opustila tento svet v&nbsp;Oberhausene vo veku 80&nbsp;rokov.

Zaslepená láskou: Marite Lorenzovej nariadili, aby svojho osudového muža otrávila

Výber pre vás

Zaslepená láskou: Marite Lorenzovej nariadili, aby svojho osudového muža otrávila

Súvisiace články

Jedlo jedál: Odmietnuť chlieb sa považovalo za neslušné a neprípustné

Zachránená z plameňov: V znovuotvorenej katedrále Notre-Dame sa nachádza aj vzácna relikvia

Farba cisárov a kráľov: Drahocenný purpur získavali z tiel dravých morských ulitníkov

Výber pre vás