Keď v roku 2005 po prehratých voľbách s Angelou Merkelovou opúšťal úrad nemeckého spolkového kancelára, rozhodol sa využiť svoje bohaté kontakty a skúsenosti a stal sa poradcom ruského plynárenského giganta Gazprom. Dodnes pracuje pre mohutné zoskupenie firiem NEGP (Gazprom, BASF a Eon), ktoré stavia plynovod cez Baltské more do Nemecka.

V súvislosti s pripravovanými opatreniami Európskej únie proti Rusku za agresiu na Kryme je však jeho súčasné postavenie poradcu Gazpromu nanajvýš problematické a v Nemecku sa stáva terčom kritiky. Schröder však tvrdí, že na tomto poste zachováva absolútnu profesionalitu bez politických ohľadov. S Ruskom ho, paradoxne, viažu aj iné ako profesionálne väzby. Adoptované deti Viktoria (13) a Gregor (9).

Gerhard Schröder patrí k mužom, ktorí majú naozaj zaujímavý súkromný život a neboja sa o ňom hovoriť. V rozhovoroch pre médiá nikdy nezabudol podotknúť, že vždy, keď sa rozvádzal, v tom istom roku sa musel aj ihneď oženiť. Ak by to nechal na nasledujúci rok, asi by si to rozmyslel. Tak sa oženil aj so svojou súčasnou manželkou Doris.

Profesionálna novinárka magazínu Focus bola najmladšou zahraničnou korešpondentkou. Pracovala v New Yorku, kde sa zoznámila s redaktorom televízie ARD Svenom Kuntzom, s ktorým má od roku 1991 dcéru Klaru. Hneď po narodení Kuntz od Doris odišiel, a tak sa musela o dieťa starať sama. Vo februári 1996 sa vo frankfurtskom hotelovom bare zoznámila s vtedajším premiérom Dolného Saska Gerhardom Schröderom. Bavili sa spolu od deviatej večer až do rána a Gerhard ešte v ten istý deň oznámil svojej dovtedajšej manželke, že sa chce rozviesť. O mesiac sa ženil znova, tentoraz s Doris.

Keď sa verejnosť dozvedela o jeho novom vzťahu, zmenil Schröder rétoriku: „Verím, že budem dobrým manželom a otcom. Ja som otca nikdy nepoznal, lebo padol cez vojnu kdesi v Rumunsku. Osud mi nedoprial vlastné deti, tak to skúsim ako nevlastný otec.“ Doris to mala ťažšie. Médiá jej začali vyčítať, že sa vydala z „rozumu“ a pomenovanie „trophy wife“ (trofejná žena) sa jej vôbec nepozdávalo. Vždy túžila mať viacero detí, ale s Gerhardom sa jej to nepodarilo. Počas návštevy v Rusku v roku 2004 bola súčasťou jej programu návšteva sirotinca v Petrohrade.

Tam jej do oka padla trojročná Viktoria s veľkými očami. Začalo sa hovoriť o adopcii. Napokon ešte v tom istom roku stála pred sudkyňou v Petrohrade, kde žiadala o povolenie adopcie. Aj s odstupom času si ešte stále spomína na otázky sudkyne: „Kde je váš muž?“ Doris: „Nemohol prísť, lebo sa zúčastňuje na zasadnutí NATO v Turecku.“ Sudkyňa: „Bude mať takýchto zasadnutí viac?“ Doris: „Určite áno.“ Sudkyňa: „Ale adopcia je na celý život, kto vám bude pomáhať?“ Doris: „Moja trinásťročná dcéra.“ Nato sa sudkyňa obrátila na dcéru Klaru: „Budeš mame pomáhať, lebo ak povieš nie, adopciu odmietnem.“ Keďže Klara súhlasila, že bude pre trojročnú Viktoriu staršou sestrou, sudkyňa adopciu povolila. O tri roky neskôr sa podobný rozhovor odohral pri adopcii vtedy ročného Gregora. To však už Gerhard nebol kancelárom, ale poradcom ruského Gazpromu a zdržiaval sa oveľa častejšie doma v Hannoveri.

Medzitým sa Doris dala na politickú dráhu a skúsila šťastie v oblastných voľbách v Dolnom Sasku, kde by mala mať na starosti otázky integrácie. Teraz je veľmi zriedka doma ona, a tak Gerhard zastáva úlohu hlavy rodiny. Onedlho sedemdesiatnik robí s deťmi úlohy, pripravuje im desiatu a vodí ich do školy, upratuje, chodí von so psom, kŕmi mačku. Keď musí ísť „radiť“, zastúpi ho jeho svokra z Bavorska. Má to zariadené a vie s tým žiť. „Je to pre mňa zaujímavé životné obdobie. Rovnako dôležité ako sedieť v kresle kancelára. Možno ešte viac. Má to svoj konkrétny a krásny zmysel.“

Vyťažený Schröder: Bývalý kancelár sa nezastaví, čo ho zamestnáva?

Výber pre vás