Juraj Babják

Utajený telegram. Návšteva Stalinovho pobočníka Viačeslava Molotova. Ponuka na výstavbu výškovej budovy. To bol sled udalostí, ktoré nadväzovali na rozhodnutie J.&nbsp;V.&nbsp;Stalina postaviť uprostred povojnových ruín Varšavy mrakodrap.

Józefa Sigalina, ktorý viedol Úrad pre obnovu hlavného mesta Varšavy (Biuro Odbudowy Stolicy), následne premiér Józef Cyrankiewicz požiadal, aby vypracoval plány a&nbsp;odporúčania pre sovietskych architektov. Neexistovali žiadne presné čísla, rozmery, podrobnosti. Žiadna mierka, žiadne technické údaje, žiadne praktické informácie. Len fotografie moskovskej univerzity zo sovietskeho časopisu starého dva roky.

Keď poľská delegácia architektov išla o&nbsp;niekoľko týždňov neskôr do Moskvy, zistila, že takmer všetko je už rozhodnuté: budova bude postavená v&nbsp;štýle stalinskej gotiky a&nbsp;projektantom bude Lev V.&nbsp;Rudnev, architekt Moskovskej štátnej univerzity. Z&nbsp;väčšej časti sa budú používať materiály zo ZSSR. Poľská vláda rozhodne, kde budovu postavia a&nbsp;ako sa bude využívať.

Palác mal byť dobre viditeľný z&nbsp;každej časti mesta a&nbsp;mal vy­čnievať nad všetky varšavské výškové budovy. Preto sa architekti rozhodli, že bude umiestnený uprostred obrovského námestia s&nbsp;rozlohou 3,3&nbsp;hektára v&nbsp;centre mesta. Hoci bola Varšava po druhej svetovej vojne brutálne zdevastovaná, ostali tam zvyš­ky predvojnových nájomných domov z&nbsp;19.&nbsp;storočia. Pre veľký projekt ich však museli zbúrať. Nakoniec zbúrali 170&nbsp;nájomných domov. Obyvateľov presídlili do Muranowa –&nbsp;časti Varšavy na západnom brehu rieky Visly. Traja ľudia, ktorí nechceli opustiť svoj byt, spáchali samovraždu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Výška budovy bola stále neistá. Sovietski a&nbsp;poľskí architekti sa preto zhromaždili v&nbsp;oblasti Sliezsko-dąbrowského mosta na východnom brehu rieky a&nbsp;sledovali malé lietadlo, ktoré za sebou ťahalo balón. Ten mal dať predstavu, aký vysoký bude mrakodrap. Sovieti na čele s&nbsp;Rudnevom sa rozhodli, že na najvyšší bod mesta stačí 120&nbsp;metrov. Ale Poliakom na čele so splnomocnencom pre výstavbu budovy a&nbsp;hlavným architektom Varšavy J.&nbsp;Sigalinom sa to nepáčilo. Pilotovi lietadla cez vysielačku stále kričali: „Vyššie!“ A&nbsp;to po každých desiatich metroch stúpania balóna. Nakoniec sa dohodli na výške 237&nbsp;metrov. Výška určená bola, presná predstava o&nbsp;zamýšľanom využití budovy ešte nie.

Dohoda o&nbsp;výstavbe bola podpísaná medzi vládami Poľskej ľudovej republiky a&nbsp;Sovietskeho zväzu 5.&nbsp;apríla 1952. Stavba bola „darom“ obyvateľom Poľska, darom národa národu. Vnúteným a&nbsp;nechceným. Výstavba sa začala 2.&nbsp;mája 1952. Architektúra budovy nakoniec naozaj úzko súvisela s&nbsp;niekoľkými podobnými mrakodrapmi postavenými v&nbsp;Sovietskom zväze alebo v&nbsp;krajinách východného bloku –&nbsp;hlavnou budovou Moskovskej štátnej univerzity, Domom slobodnej tlače v&nbsp;Bukurešti a&nbsp;budovou Lotyšskej akadémie vied v&nbsp;Rige. Rudnev do projektu zakomponoval aj niektoré poľské architektonické detaily. Renesančné domy a&nbsp;paláce v&nbsp;Krakove a&nbsp;Zamośći boli podnetnou inšpiráciou. Kto mal záujem, mohol stavbu pozorovať z&nbsp;vyhliadkovej plošiny, ktorú vybudovali v&nbsp;blízkosti železničnej stanice Warszawa Śródmieście.

Na stavbe v&nbsp;zmenách pracovalo štyritisíc poľských a&nbsp;až päťtisíc sovietskych robotníkov. Oficiálne sa uvádzalo, že ide o&nbsp;dobrovoľníkov, „avantgardistov sveta práce“, priateľov Poľska a&nbsp;milovníkov kultúry. Ubytovaní boli v&nbsp;novom predmestskom kasárenskom komplexe postavenom na náklady Poľska. Osada „poľsko-sovietskeho priateľstva“ pozostávala z&nbsp;hotelových pavilónov pre robotníkov a&nbsp;rodinných domov pre technický personál. Farbami pripomínali staré poľské kaštiele. Boli modro-biele a&nbsp;modro-červené. K&nbsp;areálu patrilo okrem iného kino, jedáleň, klub, kúpeľný dom, poliklinika, kotolňa, dve športoviská. Konali sa tam festivaly, stretnutia sovietskej a&nbsp;poľskej mládeže, príležitostné akadémie a&nbsp;športové súťaže. Vtedajšie noviny písali, že po práci sa sovietski robotníci oddávali pôžitkom ako čítanie ruských diel a&nbsp;korešpondenčnému štúdiu na zahraničných univerzitách.

Okrem toho sa robotníci a&nbsp;inžinieri museli povinne zúčastňovať na prehliadkach a&nbsp;stretnutiach so skautmi, študentmi a&nbsp;s&nbsp;inými pracovníkmi. Neustále ich pri práci natáčali a&nbsp;robili rozhovory. Takmer každý krok stavby bol dokončený skôr, ako sa plánovalo. Išlo o&nbsp;to, aby ukázali, akí sú sovietski robotníci výkonní. Poľská filmová kronika (plne podriadená komunistickej strane) nakrútila početné epizódy predstavujúce stavbu ako bezchybný proces dokonalej spolupráce medzi Sovietmi a&nbsp;Poliakmi, ako vysnívanú príležitosť pre Poliakov čerpať zo skúseností sovietskych inžinierov. Žiaľ, stavba kolosa sa nevyhla mnohým nehodám, šestnásť z&nbsp;nich bolo smrteľných. Robotníkov pochovali vo varšavskej štvrti Wole na pravoslávnom cintoríne v&nbsp;sekcii D.

Pred dokončením stavby dva dni po Stalinovej smrti 7.&nbsp;marca 1953 budova na základe spoločného uznesenia štátnej rady a&nbsp;rady ministrov Poľskej ľudovej republiky dostala názov Palác kultúry a&nbsp;vedy Josifa Stalina (vďaka politickému vývoju iba do 17.&nbsp;novembra 1956). Ako sa píše v&nbsp;týždenníku Stolica z&nbsp;januára 1954: „Základom nového urbanistického plánovania a&nbsp;poľskej architektúry je priateľská výmena tovaru, úspechov a&nbsp;skúseností medzi poľským národom a&nbsp;sovietskymi národmi. Základom výškových stavieb Varšavy je poľsko-sovietske priateľstvo a&nbsp;jeho zhmotnené svedectvo: Palác kultúry a&nbsp;vedy Josifa Stalina.“

Na stavbu paláca, ktorý bol známy aj ako „ľudový hrad“, použili 40&nbsp;miliónov tehál, 26-tisíc ton ocele, 80-tisíc kubických metrov betónu. Omietli 400-tisíc štvorcových metrov povrchov stien, 10-tisíc stien a&nbsp;stĺpov vnútri budovy pokryli falošným mramorom. Fasádu zhotovili z&nbsp;keramických dlaždíc pieskovcovej farby vyrobených v&nbsp;továrni na Urale. Pred oficiálnym otvorením budovu navštívili viacerí prominenti. Napríklad predseda vlády ZSSR Nikita Chruščov, predseda vlády Indie Džaváharlál Néhrú spolu s&nbsp;dcérou Indirou Gándhíovou a&nbsp;ďalší.

Dňa 21. júla 1955 o&nbsp;16.00 hodine veľvyslanec Sovietskeho zväzu a&nbsp;predseda vlády Poľskej ľudovej republiky podpísali prevodnú listinu a&nbsp;výstavba Paláca kultúry a&nbsp;vedy Josifa Stalina (Pałac Kultury i&nbsp;Nauki im. Józefa Stalina, PKiN) bola ukončená. V&nbsp;noci pred otvorením bol palác osvetlený tak, že ho bolo vidieť až na 50&nbsp;kilometrov. Na druhý deň, 22.&nbsp;mája, sa v&nbsp;Kongresovej sále konala slávnostná akadémia. Tento dátum nebol náhodný –&nbsp;išlo o&nbsp;výročie vydania manifestu PKWN, politického manifestu Poľského výboru národného oslobodenia. Na akadémii sa zúčastnili vládne delegácie mnohých štátov a&nbsp;„pracujúcich ľudí“ Varšavy. Priestory paláca boli otvorené aj pre širokú verejnosť, prišlo viac ako 20-tisíc ľudí.

Rovnako ako slávny systém moskovského metra, aj toto bol luxus pre masy. Mramorové podlahy a&nbsp;nekonečné chodby a&nbsp;schodiská, oslňujúce ťažké sklené lustre a&nbsp;pozlátené povrchy. Palác so 42&nbsp;poschodiami, s&nbsp;tritisíc miestnosťami, 33&nbsp;výťahmi (z&nbsp;toho štrnásť rýchlovýťahov) a&nbsp;so sto toaletami privítal od 31.&nbsp;júla do 15.&nbsp;augusta 1955 vyše 30-tisíc študentov zo 114&nbsp;krajín. Konal sa tam piaty Svetový festival mládeže a&nbsp;študentstva s&nbsp;heslom: „Za mier a&nbsp;priateľstvo –&nbsp;proti agresívnym imperialistickým vojenským paktom!“

Hlavné správy 14.&nbsp;októbra 1958 rekapitulovali trojročnú činnosť Paláca kultúry a&nbsp;vedy ako veľmi úspešnú. Palác navštívilo 20&nbsp;miliónov ľudí. Predalo sa dvanásť miliónov lístkov do divadiel a&nbsp;kín. Výťahy v&nbsp;paláci prekonali 500-tisíc kilometrov. Tridsiate poschodie navštívilo 1&nbsp;258&nbsp;000 osôb. V&nbsp;paláci sídlilo 38&nbsp;inštitúcií s&nbsp;23-tisíc pracujúcimi a&nbsp;študujúcimi ľuďmi. Palác bol už druhý rok po sebe finančne sebestačný.

Neoddeliteľnou súčasťou PKiN je Palác mládeže. Zaberá severnú časť budovy a&nbsp;mal byť vzorovou inštitúciou pre ostatné funkčne podobné, ale rozsahom menšie kultúrne a&nbsp;športové centrá zamerané na školskú mládež. Mesačné poplatky za členstvo na krúžkoch a&nbsp;aktivitách boli len symbolické a&nbsp;rozhodne nepokrývali skutočné náklady. Navyše bolo možné podať žiadosť na úplné alebo čiastočné zníženie poplatkov z&nbsp;dôvodu nízkeho príjmu rodiny. Odhaduje sa, že v&nbsp;rokoch 1955 až 2020 sa na rôznych aktivitách organizovaných v&nbsp;Paláci mládeže zúčastnilo takmer 350-tisíc žiakov a&nbsp;študentov.

Súčasťou Paláca mládeže je telocvičňa (35 krát 25&nbsp;metrov) pôvodne s&nbsp;tribúnou pre šesťsto miest, miestnosti na tanečné kurzy (s&nbsp;veľkými zrkadlami, cvičebnými tyčami a&nbsp;dubovými parketami), priestranné šatne so sociálnymi zariadeniami. Krytý bazén s&nbsp;rozmermi 12,5 krát 25&nbsp;metrov s&nbsp;odrazovými mostíkmi a&nbsp;so skokanskou vežou je známy skleným stropom s&nbsp;presvitajúcim denným svetlom a&nbsp;nádychom art déco. Dramatický moment sa na tomto športovisku odohral 17.&nbsp;novembra 1960. V&nbsp;dôsledku infarktu sa v&nbsp;bazéne utopila študentka Chemickej fakulty Varšavskej univerzity.

Polyfunkčný palác dnes obsahuje multikino s&nbsp;ôsmimi kinosálami (Kinoteka), štyri divadlá (Studio, Dramatyczny, Lalka a&nbsp;6&nbsp;piętro), Múzeum evolúcie a&nbsp;Múzeum techniky, kancelárie, kníhkupectvá, aulu pre tritisíc ľudí s&nbsp;názvom Kongresová sála (od 2014 zatvorená) a&nbsp;sídlo akreditovanej univerzity Collegium Civitas na jedenástom a&nbsp;dvanástom poschodí. V&nbsp;budove sídli varšavská mestská rada a&nbsp;mestské úrady, orgány Poľskej akadémie vied a&nbsp;Rada pre vedeckú excelentnosť aj pošta. Organizujú sa tam rôzne druhy výstav a&nbsp;veľtrhov. Napríklad medzinárodný knižný veľtrh sa tam koná pravidelne od 31.&nbsp;mája 1958, keď vystavili 30-tisíc kníh z&nbsp;20&nbsp;krajín.

Palác hostil vystúpenia významných medzinárodných umelcov. Koncertoval tam americký spevák Paul Anka (1963), Marlene Dietrich (1964), prvá dáma svetového džezu Ella Fitzgerald (1965), The Rolling Stones (1967), v&nbsp;roku 1985 tam mal trojhodinovú šou Leonard Cohen. Luciano Pavarotti, Eric Clapton, Tori Amos a&nbsp;mnoho ďalších spevákov a&nbsp;hercov ukázalo svoje umenie v&nbsp;priestoroch PKiN.

Okrem kongresov, zjazdov, predstavení, plesov sa v&nbsp;Kongresovej sále konali rôzne menej tradičné podujatia. Napríklad módna prehliadka módneho domu Christian Dior z&nbsp;Paríža. Francúzske zimné kreácie poľskej verejnosti predstavil v&nbsp;decembri 1965. V&nbsp;roku 1991 tam bola módna prehliadka Pierra Cardina. Najpopulárnejší kúzelník svojej doby David Copperfield tam vystúpil v&nbsp;roku 2001. Krásne ženy tam mnohokrát súťažili o&nbsp;titul krásy. Najprestížnejšou ukážkou krásy bol 56.&nbsp;ročník Miss World 30.&nbsp;septembra 2006. Vôbec prvýkrát sa súťaž konala v&nbsp;kontinentálnej Európe. Miss World 2006 za účasti krások zo 104&nbsp;krajín sa stala česká modelka Taťána Kuchařová.

Na 30.&nbsp;poschodí sa nachádza verejnosti prístupná Gotická sála, galéria, kaviareň a&nbsp;vyhliadková terasa otvorená od 10.00 do 20.00. Za devätnásť sekúnd sa tam návštevníci dostanú dvomi výťahmi z&nbsp;prízemia vstupom z&nbsp;Námestia parády. Na 40.&nbsp;poschodí paláca na Silvestra v&nbsp;roku 1999 na oslavu nového milénia odhalil primátor Varšavy Paweł Piskorski Miléniové hodiny. V&nbsp;tom čase boli tieto štvorhranné hodiny druhé najväčšie v&nbsp;Európe. Štyri ciferníky s&nbsp;priemerom šesť metrov v&nbsp;strede zdobí symbol Varšavy –&nbsp;morská panna. Za dobrých poveternostných podmienok sú hodiny viditeľné zo vzdialenosti päť kilometrov. Ich sponzorom bola Telekomunikacja Polska SA (Orange Polska od 2013).

Na 42.&nbsp;poschodí je od roku 1981 hniezdisko sokola sťahovavého. V&nbsp;roku 2009 tam nainštalovali kamery a&nbsp;živý pohľad z&nbsp;hniezda je k&nbsp;dispozícii na webovej stránke Združenia pre voľne žijúce zvieratá Sokół. V&nbsp;roku 2010 zmodernizovali osvetlenie budovy a&nbsp;nainštalovali vysokovýkonné LED osvetlenie, vďaka ktorému palác v&nbsp;noci môže mať rôzne farby. Nové osvetlenie prvýkrát po­užili počas Vianoc v&nbsp;roku 2010, keď bol palác osvetlený nazeleno a&nbsp;nabielo, aby pripomínal vianočný stromček.

Každých pár rokov sa otvára verejná diskusia, či túto majestátnu historickú pamiatku zachovať alebo zbúrať. Zbúrať stelesnenie komplikovaného vzťahu Poľska so Sovietskym zväzom, pripomienku boja za nezávislosť, dôkaz nezdolného ducha Poliakov, konečne odmietnuť nechcený dar? Alebo zachovať pre budúce generácie a&nbsp;umožniť pochopiť zložitosť poľskej minulosti?

Vnútený dar-nedar: Poliaci dodnes diskutujú, či Palác kultúry a vedy zachovať alebo zbúrať

Výber pre vás

Vnútený dar-nedar: Poliaci dodnes diskutujú, či Palác kultúry a vedy zachovať alebo zbúrať

Súvisiace články

Dvojica géniov: Desiatky rokov kraľovali Dior a Laurent svetovej móde

Smutný elegán: Doma i vo svete preslávila Otta Šimánka jediná úloha

Priznanie na smrteľnej posteli: Slávna cesta Marca Pola do Číny bola špionážnou misiou

Výber pre vás