„Som hrdý na túto posádku a na to, čo sme dokázali. Nebolo to jednoduché, čelili sme počas plavby mnohým problémom, ale vďaka tomu, že sme si stále zachovávali dobrú náladu a tvrdo sme pracovali, sa nám podarilo dosiahnuť vytúžený cieľ,“ povedal šťastný kapitán Björn Ahlander, po tom ako loď Harald Hårfagre doplávala do prístavu St. Anthony na Newfoundlande. S posádkou a na replike stredovekého drakkara tak <a href="https://www.drakenexpeditionamerica.com/route/" target="_blank">skopírovali trasu</a>, akou sa plavili pred približne 1000 rokmi starí vikinskí moreplavci, vedení legendárnym Leiffom Erikssonom.

Cesta 35 metrov dlhej a 8 metrov širokej lode sa začala 26. apríla v prístave Haugesund na juhozápade Nórska. Posádku, ktorú tvorilo 32 mužov a žien z Nórska, Švédska, USA, Kanady, Estónska, Ruska, Španielska, Francúzska a Veľkej Británie (vybrali ich z vyše 4-tisíc dobrovoľníkov, ktorí sa na toto dobrodružstvo prihlásili), čakala plavba severným Atlantikom, okolo Islandu a Grónska až do Kanady. „Pred cestou som počul mnohé názory, ktoré spochybňovali našu loď a aj posádku. Niektorí ľudia tvrdili, že plavbu cez oblasť ľadovcov, v hmle a nepredvídateľnom vetre nezvládneme. Som rád, že sme dokázali opak,“ dodal Björn Ahlander. Podľa švédskeho kapitána lode boli podmienky, v akých posádka počas päťtýždňovej plavby fungovala, skutočne mimoriadne tvrdé. „Vyžadovalo si to naozaj mimoriadnu fyzickú i psychickú kondíciu. Práca na palube, ktorej sa nemohol nikto vyhnúť, bola ťažká a stále mokrá a studená. Súkromie tam človek prakticky nemal a času na oddych bolo minimum. Všetci sme ale vedeli, do čoho ideme, a že to nebude ľahké.“

Nápad na zopakovanie legendárnej plavby Leiffa Erikssona (podľa viacerých historikov a aj archeologických nálezov práve tento Viking dosiahol americký kontinent ako prvý Európan takmer 500 rokov pred Kolumbom) vznikol ešte v roku 2010. Loď Harald Hårfagre, ktorú kvôli tomu postavili, je skonštruovaná jednak podľa archeologických nálezov a popisov plavidiel v severských ságach a čiastočne je replikou lode Gokstad z 9. storočia, ktorá bola najväčším známym vikinským plavidlom. Pomenovali ju podľa zjednotiteľa Nórska kráľa Haralda I. Krásnovlasého a k dvom už spomínaným rozmerom tohto drakkara treba pre úplnosť pridať ešte dva - stožiar je vysoký 24 metrov a plocha plachty je 260 štvorcových metrov. Napriek týmto úctyhodným rozmerom a faktu, že Harald Hårfagre je najväčšou vikinskou loďou modernej doby, pôsobilo plavidlo z dubového dreva pri niektorých arktických ľadovcoch miestami ako detská hračka. V porovnaní s dávnymi severskými moreplavcami to ale mali ich dnešní nasledovníci predsa len jednoduchšie. Pri plavbe si totiž pomáhali modernými navigačnými prístrojmi.

Hoci výprava prekonala Atlantik a dosiahla kanadské pobrežie, a teda aj cieľ, jej cesta sa ešte ani zďaleka nekončí. Z Newfoundlandu bude pokračovať do Quebecu, potom do Toronta a zamieri aj do Spojených štátov amerických. Tam ju čaká niekoľko zastávok a v polovici septembra by loď mali privítať v New Yorku.

Po 1000 rokoch napodobnili slávneho Vikinga, na drakkare prekonali Atlantik!

Výber pre vás