Jaroslav Slašťan

V&nbsp;časoch Mojžiša boli Izraeliti obklopení národmi, ktoré vyznávali viaceré božstvá. Na ich odlíšenie boli preto potrebné mená. Izraeliti nazývali svojho Boha hebrejským slovom El či Eloah, ktoré má základ v&nbsp;prasemitčine a&nbsp;označuje akékoľvek božstvo –&nbsp;pravé i&nbsp;falošné. Mojžiš chápal, že v&nbsp;národe, ktorý je ovplyvnený egyptským polyteizmom, s&nbsp;takýmto pomenovaním Boha pred Izraelitmi neobstojí. A&nbsp;tak, ako spomína kniha Genesis, Mojžiš povedal Bohu: „Pôjdem k&nbsp;Izraelitom a&nbsp;poviem im: ‚Boh vašich otcov ma poslal k&nbsp;vám.‘ Oni sa budú pýtať: ‚Aké je jeho meno?‘ Čo im odpoviem? Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som, ktorý som!‘ A&nbsp;dodal: ‚Toto povieš Izraelitom: Ja som ma poslal k&nbsp;vám!‘“ A&nbsp;tak Boh zjavuje svoje pravé meno: „Ja som“, teda ten, kto je bytie samo osebe a&nbsp;nezávislé od nikoho. Toto Božie meno si Izraeliti ctili celé stáročia.

Keď však o&nbsp;Bohu hovorí človek, musí povedať „On je“. V&nbsp;archaickej hebrejčine tento zvrat znamená Jahve a&nbsp;vyslovuje sa Jahue. Jeden z&nbsp;najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku Klement Alexandrijský (asi 150 – asi 216) ho takto prepísal do gréčtiny. Keďže hebrejská abeceda pôvodne nepoznala samohlásky, písali ho ako JHVH. Stredovekí hebrejčinári sa usilovali čítať božský tetra­gram tak, že doň vložili samohlásky z&nbsp;pomenovania Adonai. Tým im vzniklo slovo Jaihovah alebo Jahveh. Sám Ježiš toto meno stotožňuje so sebou, najsilnejšie to poznať v&nbsp;Getsemanskej záhrade, keď povedal Rimanom, ktorí ho prišli zajať: „Ja som.“ Keď im to povedal, cúvli a&nbsp;popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“ Ježiš odvetil: „Povedal som vám –&nbsp;ja som to.“

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ZOBRAZUJÚCE MOŽNÚ PODOBU JEŽIŠA KRISTA NÁJDETE V GALÉRII

Pre Boha Izraelitov neplatia prírodné zákonitosti, pravidlá logiky ani geometrie. Ich Boh je vo svojej veľkosti nevysloviteľný, nepochopiteľný, mocný a&nbsp;tajomný. Náleží mu taká veľká úcta, že bolo zakázané vysloviť aj jeho meno. Preto Izraeliti aj pri čítaní Písma vždy vyslovovali namiesto mena Jahve meno Adonai (Pán). Vlastné meno Boha –&nbsp;Jahve, sa až štyristo rokov nahrádzalo titulom Adonai. Ďalším pomenovaním, ktoré použil napríklad Melchizedech, je Eljon alebo El Eljon –&nbsp;najvyšší Boh. Oveľa častejšie sa však používalo pomenovanie Elohim. Ďalšie známe pomenovanie je El Šaddaj. Tu už nejde o&nbsp;špecifické pomenovanie, ale skôr o&nbsp;označenie Boha. Sám Boh hovoril Mojžišovi: „Ja som Pán. Ja som sa zjavoval Abrahámovi, Izákovi a&nbsp;Jakubovi ako El Šaddaj –&nbsp;všemohúci Boh, ale pod svojím menom Pán som sa im nedal poznať.“ El Šaddaj je Boh moci, tajomná a&nbsp;nezmerateľná sila, ktorá všetko na zemi usporadúva.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Najčastejšie Božie meno, ktoré kresťania poznajú, je Ježiš Kristus. Kým predchádzajúce sa spájajú s&nbsp;Bohom Otcom, toto pomenovanie je výlučne záležitosťou druhej božskej osoby. Dnešné pomenovanie má však svoj vývoj. Meno Ježiš Kristus je prekladom latinského Iesus Christus, ktoré vychádza z&nbsp;aramejského (jazyk používaný v&nbsp;Palestíne v&nbsp;dobe Ježiša Krista) Ješua HaMašiach. Prvé meno bolo Ježišovo osobné –&nbsp;Ješua. Tak ako každé iné meno v&nbsp;Izraeli, aj toto malo svoj posvätný význam: Jahve je spása. V&nbsp;prvom storočí po Kristovi patrilo medzi veľmi obľúbené, neskôr sa však prestalo používať. Jedni ho nepoužívali, lebo sa im zdalo posvätné, iným sa z&nbsp;opačných dôvodov priečilo. Aby Ježiša odlíšili od iných Ježišov, volali ho Ježiš z&nbsp;Nazaretu či Ježiš Nazaretský, alebo Ježiš, syn Jozefa z&nbsp;Nazaretu. Z&nbsp;prímena HaMašiach vzniklo naše Mesiáš, čo je vlastne „pomazaný“, po grécky Kristus (Christos).

Starozákonná kniha Samuelova opisuje kráľa Dávida ako muža, ktorý mal „pekné oči a&nbsp;peknú tvár“ a&nbsp;dodáva, že mal plavé vlasy. Evanjelisti však ostávajú „nemí“, ani v&nbsp;jednom ich texte sa nenájde zmienka o&nbsp;Ježišovom výzore. Má to jednoduché vysvetlenie: autori radostnej zvesti (po grécky euangelion) len zachovali najprísnejší zákaz judaizmu –&nbsp;nezobrazovať Boha, ktorý je nielen nepomenovateľný, ale aj neopísateľný, pretože sa ľuďom v&nbsp;celej svojej veľkosti nedá spoznať. Marek, Lukáš, Matúš a&nbsp;Ján vo svojich evanjeliách nespomínajú Ježišov vzhľad ani raz, ich úmyslom bolo zachytiť jeho život, skutky a&nbsp;učenie, nie jeho telesné proporcie. Zobrazovanie Boha bolo v&nbsp;Izraeli prísne zakázané.

Cirkev však vyznáva, že Ježiš je neoddeliteľne pravý Boh a&nbsp;pravý človek, a&nbsp;to ho umožňovalo zobrazovať. V&nbsp;ranokresťanskom období zobrazenia Krista nahrádzali symboly, napríklad ryba alebo baránok. V&nbsp;tom čase sa na kresťanstvo v&nbsp;Rímskej ríši pozerali ako na nebezpečnú sektu, ktorá vyznávala odsúdenca popraveného tou najhanebnejšou formou –&nbsp;ukrižovaním.

Myšlienka trpiaceho Boha bola pre bežných Rimanov, ktorí stále verili vo svojich starých neporaziteľných bohov, absurdná. Marcus Cornelius Fronto (100 –&nbsp;160) napísal, že „náboženstvo kresťanov je hlúpe, keď­že uctieva ukrižovaného muža a&nbsp;dokonca aj nástroj, ktorým bol vykonaný jeho trest“. Prvé skutočné vyobrazenia Ježiša pochádzajú z&nbsp;obdobia asi dvesto rokov po jeho smrti, umelci ho v&nbsp;začiatkoch zobrazovali ako muža bez fúzov a&nbsp;brady. Známa podoba Ježiša s&nbsp;dlhými vlasmi a&nbsp;bradou sa prvýkrát objavila okolo roku 300.

Za jej vznikom môže byť s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou takzvaný Lentulov list –&nbsp;listina tajomného pôvodu. Maliari, ktorí chceli Krista zvečniť na plátno, čerpali práve z&nbsp;obsahu tohto listu, v&nbsp;ktorom údajný prokonzul Palestíny Lentulus, Kristov súčasník, opísal Ježišov fyzický vzhľad a&nbsp;list dal doručiť rímskemu senátu. V&nbsp;tomto liste bol Boží syn vykreslený ako vysoký muž s&nbsp;bradou, tmavými vlasmi po plecia a&nbsp;jasnými očami. Tento zdroj však nemožno považovať na relevantný, pretože žiadny z&nbsp;rímskych guvernérov sa nevolal Lentulus a&nbsp;historici neskôr potvrdili, že pôvod listu nesiaha do rímskych čias.

Poznáme mnohé prastaré ikony Ježiša Krista, ich pradávne a&nbsp;osobitné uctievanie je význačnou črtou byzantskej cirkvi. Za dve tisícročia vytvorili umelci množstvá obrazov a&nbsp;sôch zobrazujúcich Ježiša Krista. Všetky zachytávajú Ježišov výzor a&nbsp;často majú jeho portréty spoločné črty. Pritom Ježišova svetlá pokožka a&nbsp;modré oči neberú do úvahy fakt, že pochádzal z&nbsp;Blízkeho východu, nie z&nbsp;Európy. Napriek tomu veľká časť hercov, ktorí hrali Ježiša v&nbsp;televízii a&nbsp;vo filme, bola so svetlou pokožkou a&nbsp;s&nbsp;modrými očami.

Najreprodukovanejším obrazom Ježiša všetkých čias je svetlooká a&nbsp;svetlovlasá Hlava Krista od Warnera Sallmana z&nbsp;roku 1940. Sallman, bývalý komerčný umelec, ktorý pracoval pre reklamné kampane, úspešne predával tento obraz po celom svete. Vďaka jeho partnerstvám s&nbsp;dvoma kresťanskými vydavateľskými spoločnosťami sa Hlava Krista stala súčasťou všetkého od modlitebných kartičiek po farebné sklo, umelé olejomaľby, kalendáre či spevníky.

Ježiš bol Žid, a&nbsp;tak pravdepodobne zdedil po matke typické židovské črty tváre. Pravdepodobne nosil bradu, pretože sa riadil židovským zákonom, v&nbsp;ktorom sa píše, že muži si nesmú „strihať okraj svojej brady“. Ale dá sa nejako zistiť, ako Ježiš skutočne vyzeral? Skupina vedcov okolo talianskeho profesora Giulia Fantiho sa snažila odhaliť Ježišovi tvár najmä na základe odtlačku na Turínskom plátne, látke, do ktorej bol údajne po smrti zavinutý a&nbsp;na ktorom vraj zanechal svoju podobu.

A&nbsp;práve umelá inteligencia použila túto záhadnú relikviu na realistické zobrazenie toho, ako mohol vyzerať Ježiš. Turínske plátno je asi 4,3&nbsp;metra dlhá ľanová tkanina, ktorá má na prednej a&nbsp;zadnej strane odtlačok obrazu človeka. Katolícka cirkev ho považuje za svätú relikviu, pretože mnohí veria, že je to pohrebný rubáš, v&nbsp;ktorom bolo Ježišovo telo po ukrižovaní zabalené a&nbsp;uložené do hrobu.

Vďaka umelej inteligencii sa teraz môže technológia použiť na vytvorenie Ježišovho realistického zobrazenia. Obraz vytvorený umelou inteligenciou zobrazuje muža s&nbsp;dlhými vlasmi a&nbsp;bradou, ktorý má otvorené oči a&nbsp;pozerá priamo dopredu. Profesor Fanti, ktorý je presvedčený o&nbsp;pravosti Turínskeho plátna, tvrdí, že je presným obrazom toho, ako Ježiš vyzeral na tejto zemi. „Podľa našich štúdií bol Ježiš muž mimoriadnej krásy. Mal dlhé končatiny, ale bol veľmi robustný, vysoký takmer 180&nbsp;centimetrov, zatiaľ čo priemerná výška v&nbsp;tom čase bola okolo 165&nbsp;centimetrov. Mal kráľovský a&nbsp;majestátny výraz. Napočítal som 370&nbsp;rán od bičovania, bez toho, aby som bral do úvahy rany na jeho bokoch, ktoré rubáš nezobrazuje, pretože pokrýval iba zadnú a&nbsp;prednú časť tela. Okrem toho trojrozmerná rekonštrukcia umožnila zistiť, že v&nbsp;okamihu smrti muž z&nbsp;plátna klesol doprava, pretože jeho pravé rameno bolo vykĺbené tak vážne, že si poranil nervy,“ opísal profesor niektoré zaujímavosti okolo výskumu.

Holandský umelec a&nbsp;fotograf Bas Uterwijk od roku 2019 vytvára realistické verzie známych historických osobností. Špecializuje sa na používanie algoritmov umelej inteligencie na vytváranie dôveryhodných fotografií rôznych osobností. Jeho skúsenosti s&nbsp;prácou so špeciálnymi efektmi a&nbsp;s&nbsp;počítačovo generovanými obrázkami prispeli k&nbsp;prekvapivým efektom. Umelec napríklad „oživil“ Alžbetu&nbsp;I., Rembrandta či Napoleona. Po týchto úspešných pokusoch sa rozhodol čeliť veľkej výzve –&nbsp;predstaviť tvár Ježiša Krista. Umelec na svojom Insta­grame napísal, že tento ultrarealistický portrét mu pomohol vytvoriť softvér Artbreeder. Ten mu umožnil kombinovať viaceré zdroje tváre do jednej syntetizovanej verzie.

Forenzný antropológ Richard Neave vytvoril v&nbsp;roku 2001 model priemerného galilejského muža pre dokumentárny film BBC Syn Boží. Model vznikol na základe lebky, ktorá sa našla v&nbsp;tomto regióne. Neave nikdy netvrdil, že zobrazil presnú Ježišovu podobu, jednoducho chcel ukázať, že Ježiš vyzeral ako iní ľudia v&nbsp;tej dobe a&nbsp;lokalite. Ešte pred publikovaním štúdie o&nbsp;Ježišovom vzhľade mal Neave na konte niekoľko kontroverzných výskumov.

Za posledných 20&nbsp;rokov sa totiž venoval rekonštrukcii tváre Filipa&nbsp;II. Macedónskeho, Alexandra Veľkého a&nbsp;frýgického kráľa Midasa. Neave prezradil, že na rekonštrukciu tváre najznámejšej historickej osobnosti sa vyžadovali poznatky z&nbsp;obrovského množstva vedných odborov. Počas jej rekonštrukcie využili expertízy z&nbsp;odboru primatológie, paleoantropológie, osteológie, ale aj zo vzdialenejších vedných odborov. Ježišovou podobou sa roky zaoberá aj profesorka Joan Taylorová, autorka knihy s&nbsp;názvom Ako vyzeral Ježiš.

Vo svojom výskume prišla k&nbsp;záveru, že priemerný muž v&nbsp;Ježišovej dobe bol vysoký približne 1,70&nbsp;metra. Taylorová vo svojej knihe konštatuje, že najdôveryhodnejší obraz Krista je možné vytvoriť po preskúmaní archeologických dôkazov o&nbsp;živote v&nbsp;Judsku v&nbsp;1.&nbsp;storočí nášho letopočtu a&nbsp;o&nbsp;ľuďoch z&nbsp;tohto regiónu. Myslí si, že na základe toho sa dá predpokladať, že Ježiš mohol byť 165&nbsp;centimetrov vysoký, štíhly a&nbsp;primerane svalnatý, mal olivovohnedú pokožku, tmavohnedé až čierne vlasy, hnedé oči, krátke vlasy a&nbsp;mohol byť mierne zarastený. Ale priznáva, že opäť ide len o&nbsp;dohady.

Na jeseň 2022 bola v&nbsp;španielskej katedrále Salamanca predstavená veľkolepá putovná výstava s&nbsp;názvom Tajomný muž (The Mystery Man). Predstavuje 3D reprodukcie tela Ježiša Krista a&nbsp;je výsledkom 15-ročného výskumu Turínskeho plátna. Výstava bola a&nbsp;bude súčasťou medzinárodných podujatí, akými sú Svetové dni mládeže v&nbsp;Lisabone (2023) a&nbsp;blížiace sa jubileum v&nbsp;Ríme (2025). Kurátor výstavy Álvaro Santos uviedol, že je založená na vedeckých, historických a&nbsp;archeologických údajoch. 3D rekonštrukcia Ježišovho tela je vytvorená z&nbsp;latexu a&nbsp;zo silikónu. Váži 75&nbsp;kilogramov a&nbsp;je 1,78&nbsp;metra vysoká.

Na tele je realisticky znázornených päťsto rán po bičovaní. Niektoré detaily vidieť len zblízka. Nechýbajú rany na rukách, hrudi či chodidlách po ukrižovaní. Na tvári vidieť rany po úderoch biča a&nbsp;na hlave rany po tŕňovej korune. Výstava je naprojektovaná v&nbsp;šiestich miestnostiach a&nbsp;v&nbsp;každej z&nbsp;nich návštevníka sprevádza audiosprievodca a&nbsp;videoprojekcia. Kurátor výstavy vyhlásil, že výstava predstavuje pätnásť rokov štúdia svätého plátna, a&nbsp;je presvedčený, že doteraz sa nikto neodvážil vyrobiť takéto hyperrealistické telo. „Odvážili sme sa a&nbsp;dúfame, že výstava bude mať úplný úspech,“ povedal pri otvorení výstavy kurátor Álvaro Blanco.

Maľoval ho Caravaggio, Raffael, Michelangelo, Rembrandt, Rubens, Velázquez, Leonardo a&nbsp;mnohí ďalší. Nespočetné zobrazenia Ježišovej tváre za posledných dvetisíc rokov hovoria častejšie o&nbsp;tom, ako si ho ľudia predstavovali a&nbsp;aký bol Ježiš pre nich, než to, ako reálne vyzeral. A&nbsp;nejde len o&nbsp;vzhľad, každý z&nbsp;nás má o&nbsp;osobe Ježiša vlastnú predstavu, niektoré ho môžu doslova znetvoriť. Gerard Hughes v&nbsp;knihe Boh prekvapení hovorí, že až 80&nbsp;percent kresťanov má falošnú predstavu a&nbsp;najčastejšie vnímajú Ježiša ako niekoho, kto im niečo berie.

Ježiš sa pravdepodobne svojím vzhľadom výrazne neodlišoval od iných, pretože keď za ním prišiel ozbrojený zástup do Getsemanskej záhrady, Judáš musel dať Rimanom znamenie, aby vedeli, koho majú zatknúť. Ježišovi súčasníci neboli zaskočení jeho zjavom, skôr jeho konaním. Určite vybočoval z&nbsp;ich predstáv o&nbsp;mesiášovi, pretože očakávali vojenského vodcu, ktorý zorganizuje vzburu proti Rímu. Vzťah s&nbsp;ním by však nemal byť ovplyvnený predstavami o&nbsp;tom, ako vyzeral.

Nebezpečenstvo spočíva v&nbsp;tom, že predstavy sa dajú prispôsobiť a&nbsp;upraviť tak, aby sa v&nbsp;danej chvíli hodili do našich príbehov a&nbsp;spĺňali naše požiadavky. Poznanie Ježiša nestojí na obrazoch, ktoré sa nám ponúkajú a&nbsp;ktoré podliehajú etnickej a&nbsp;kultúrnej rôznorodosti, času i&nbsp;spoločenským zmenám. Boh nám nezjavil svoju tvár, ale učí nás, ako máme žiť, aby sme jeho tvár uvideli vo večnosti. Svätý Pavol hovorí v&nbsp;liste Korinťanom, že teraz ho vidíme nejasne, akoby v&nbsp;zrkadle, no potom, vo večnosti, budeme hľadieť priamo na jeho tvár. Naša predstava o&nbsp;Ježišovi je nebezpečenstvo, ktoré hrozí každému. Lebo skúsenosť nás mnohokrát naučí, že je iný, ako sme si ho predstavovali. Že odrazu nepasuje do našich predstáv, že sa nespráva tak, ako sa modlíme, ako ho prosíme, ako na neho naliehame, ako sa mu vyhrážame, ako sa na neho hneváme. Že takto to nefunguje. Ježišova tvár v&nbsp;predstavách umelcov nie je a&nbsp;nikdy nebude jednotná, mení sa v&nbsp;čase. Na rozdiel od jeho učenia a&nbsp;skutkov, ktoré opisujú štyria evanjelisti.

Veľká neznáma: Forenzná antropológia či umelá inteligencia sa snažia ukázať Ježišovu tvár

Výber pre vás

Veľká neznáma: Forenzná antropológia či umelá inteligencia sa snažia ukázať Ježišovu tvár

Súvisiace články

Krutá krstná mama: Zabila alebo dala zlikvidovať stovky ľudí vrátane troch manželov

Rozprávač arabských príbehov: Za údajnú urážku viery spáchali na Nadžíba Mahfúza atentát

Dáma hereckého sveta: Angela Lansburyová bola nakoniec rada, že ani raz nezískala Oscara

Výber pre vás