<strong>Títo „sťahovaví vtáci“ tu trávia nielen dovolenku. Let z USA netrvá ani tri hodiny.</strong>

Surferi, potápači, milovníci hôr, rodinky s deťmi aj mládež holdujúca divokým nočným zábavám si z Portorika urobili svoje eldorádo. Na rozdiel od susedných ostrovov so španielskym úradným jazykom sa tu bez problémov dorozumejú v angličtine, keďže každý Portoričan okrem španielčiny plynulo hovorí aj po anglicky.

Portoriko je voľne pridruženým štátom USA – teda nie je ani samostatnou krajinou, no ani jedným z amerických štátov. V súčasnosti sa na stôl amerického Kongresu dostala azda najdôležitejšia otázka v existencii tohto neveľkého strategického ostrova – stane sa, alebo nestane Portoriko 51. štátom Spojených štátov?

Už samotná metropola San Juan človeka nenechá na pochybách, že sa ocitol na plnokrvnom americkom území so všetkým, čo k nemu patrí. Kým na väčšine ostatných karibských ostrovov sa striktne dodržiava nepísaný environmentálny zákon, podľa ktorého žiadna budova nesmie byť vyššia než palmy, tu to neplatí a k nebu sa týčia desiatky mrakodrapov zatieňujúce prírodný ráz krajiny. Cesty vo vynikajúcej kondícii sú podobne ako v USA prepchaté terénnymi autami a človek sa tomu vlastne ani nečuduje, keď zistí, že liter benzínu tu stojí len 70 centov!

San Juan je veľkomesto, ako sa patrí, a chodiť niekam po vlastných alebo autobusom je pre domácich oveľa namáhavejšie, než sedieť za volantom a vyčkávať v nekonečných zápchach. Absencia pohybu ruka v ruke s nadmernou konzumáciou hamburgerov, ktoré spoľahlivo vyradili z hry typickú portorickú špecialitu mofongo, teda mix varených banánov, manioku a bravčového mäsa, sa podpísali pod celonárodnou obezitou, ktorá udiera do očí na každom kroku.

„V tomto meste máme dva milióny ľudí a dva milióny áut!“ šokuje ma starší Portoričan. „Náš štát neinvestuje do hromadnej dopravy, lebo tí, čo majú auto, ju nepotrebujú, a tí, čo sem chodia na dovolenku, si ho zadovážia z požičovne. V San Juane máme zopár klimatizovaných autobusov, ale ak chceš spoznávať ostrov, bez auta sa odtiaľto nepohneš!“

Hoci hromadný transport ľudia prakticky ani nepotrebujú, ako jediná krajina v celom Karibiku sa Portoriko môže pochváliť i metrom Tren Urbano. Klimatizácia v ňom je pustená na maximum a pri troche fantázie sa budete cítiť ako kdesi v New Yorku. Nuž, americká megalománia našla v Portoriku svoju živnú pôdu...

„Sme súčasťou USA, štyri pätiny pôdy a 80 percent nášho priemyslu vlastnia americké monopoly, každý Portoričan má americké občianstvo i americký pas. Jediné, čo nám ešte chýba, je právo zúčastňovať sa na amerických voľbách,“ objasňuje mi pani Wisdomely, korpulentná domorodkyňa, ktorá nám po krátkom váhaní poskytla ubytovanie priamo vo svojom príbytku pri pláži Luquillo na východnom pobreží. To, čo je v iných ostrovných štátoch bežné, je v Portoriku ojedinelou výnimkou. „U nás sú ľudia veľmi nedôverčiví, podobne ako v Štátoch. Turista, ktorý sa niečím odlišuje od ostatných turistov, ak napríklad hľadá nocľah na priváte tak ako vy a z akýchkoľvek dôvodov ho uprednostňuje pred bývaním v hoteli, sa im hneď zdá podozrivý – a boja sa ho.“

Jej slová sa nám potvrdzujú na každom kroku – počas stopovania s kuframi pri ceste na nás šoféri míňajúcich áut hľadia ako na kriminálnikov na úteku, a keď sa vydávame na vysokohorskú túru krížom cez národný dažďový prales El Yunque, na naše počudovanie sme jediní, kto sa k najvyššiemu vrcholu Portorika Cerro la Punta (1 340 m) odhodlal ísť po vlastných. Nádhernú prírodnú scenériu Američania preťali širokou asfaltkou. Pri každom vodopáde sú parkovisko a stánok s rýchlym občerstvením. Na informačných tabuliach sa dočítate, že tu žije množstvo živočíchov od symbolu ostrova, ktorým je atypická žaba coquí, cez hady, jašterice, netopiere, hmyz až po 40 rôznych druhov vtáctva. Žiaľ, zdá sa, že priveľký rozmach turizmu spoľahlivo zahnal faunu do svojich skrýš a uvidieť jej zástupcov je skôr náhoda než bežná realita.

Hovorí sa, že Portoriko je prírodou podobné ako susedná Dominikánska republika, len oveľa modernejšie. Modernejšie najmä v otázke sociálneho systému – hoci tu je tiež bilancia nezamestnanosti vysoká a dosahuje až 13,6 %. Domorodci dostávajú rôzne príspevky a finančnú pomoc. Súčasný republikánsky guvernér Luis Fortuno však poukazuje na to, že priemerný ročný príjem každého Portoričana je sotva polovicou príjmu najchudobnejšieho občana USA. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa usiluje čím skôr získať pre svoju krajinu a jej občanov štatút jedného z amerických štátov. „Aby sme sa mali lepšie!“ verejne argumentuje guvernér.

Ulice očaria človeka svojím koloniálnym šarmom.

Za posledných 45 rokov referendum za zmenu tohto štatútu Portoričania zavrhli už štyrikrát, no v novembrovom referende minulého roka, ktoré prebehlo súčasne s voľbami amerického prezidenta, až 58 % obyvateľstva hlasovalo za túto možnosť. Kongresmani v americkom Washingtone zrejme privítajú Portoriko najmä zo strategických dôvodov. Jednak je to zlatá baňa turizmu, jednak má NASA v tunajšej džungli neďaleko mesta Arecibo postavený svoj najväčší výskumný rádioteleskop na svete, ktorý zachytáva signály od mimozemských civilizácií vzdialených až 1 500 svetelných rokov! Gigantické observatórium v 60. rokoch vybudovala americká armáda a dodnes sa vedú dohady o tom, či slúži vede a výskumu, alebo skôr ako špionážne centrum...

Ten zvláštny „mimozemský“ pocit nadobudnete nielen počas exkurzie po observatóriu, ale tiež pri kúpaní sa v „miliónoch hviezd“ – Portorické bioluminiscentné zálivy sú skrátka fenomén! Reč je o mikroorganizmoch nachádzajúcich sa v pobrežných vodách zálivov Puerto Mosquito na ostrovčeku Vieques, La Parquera na juhu krajiny a pri mestečku Fajardo na východe Portorika. Mikroorganizmy rodu Pyrodinium a Dinoflagellates (zvané dinos) majú na svedomí úžasný prírodný úkaz – po každom zvírení vodnej hladiny začnú okamžite produkovať modrozelené neónové svetlo a čím je noc tmavšia, tým lepšie vidieť tento „dinoefekt“. Puerto Mosquito bol v roku 2008 oficiálne uznaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najjagavejší biozáliv na svete – na každý liter vody pripadá až 160 000 týchto blikajúcich mikroorganizmov! Vedci sa dosiaľ nevedia zhodnúť, či je to len obranný mechanizmus proti predátorom, alebo spôsob, akým upútať turistov.

Určite ste už počuli o tajuplnom bermudskom trojuholníku, dejisku paranormálnych javov, kde bez stopy zmizlo už veľa lodí i lietadiel. Pomyselný trojuholník spája americké Miami s Bermudskými ostrovmi a Portorikom a práve pri pobreží San Juanu dosahuje hĺbka mora priam neuveriteľných 8 648 metrov! Oceánografi sa domnievajú, že z morského dna uniká veľká koncentrácia nebezpečného metánu, ktorý sa transformuje do plynovej bubliny a tá pri kontakte so vzduchom nad hladinou okamžite stráca tlak a klesá naspäť na dno oceánu – ak zasiahne loď či lietadlo, vtiahne ho so sebou, k čomu prispieva i fakt, že gravitácia je v epicentre zvýšená. Preto z čisto bezpečnostných dôvodov lietadlá i plavidlá Portorickú priekopu radšej zďaleka obchádzajú.

Čo sa však obísť rozhodne nedá, je najznámejšia destiléria svetoznámeho rumu Bacardi v San Juane. A, čuduj sa svete, trištvrtehodinová exkurzia je úplne zadarmo! Ba čo viac, ako bonus vám hneď pri vstupe naservírujú dva drinky podľa vášho výberu!

Slávny rum začal písať svoju históriu v roku 1862 práve na Kube, keď ho podľa vlastnej receptúry začal vyrábať katalánsky emigrant Don Facundo Bacardi Massó a jeho rum sa stal nápojom americkej smotánky. Krátko po tom, čo v roku 1960 po kubánskom prevrate vláda skonfi škovala majetok spoločnosti bez akejkoľvek finančnej kompenzácie, rodina Kubu opustila a svoje nové impérium vybudovala práve v Portoriku. V sanjuanskej fabrike sa každodenne vyprodukuje priam neuveriteľných 380 000 litrov!

San Juan – svätý Ján – sa stal patrónom tohto kozmopolitného mesta. Keď kráčame starobylými uličkami, vo vzduchu cítiť akúsi „všehochuť“ a človek sa nevyhne porovnávaniu...

Prekrásne historické budovy v koloniálnom štýle a 500-ročné mestské hradby pevnosti El Morro, vedľa budova Capitolu ako vo Washingtone. Tunajšie mestské pláže na Isla Verde a vo štvrti Condado so svojimi početnými mrakodrapmi a s mohutnými vlnami Atlantiku sú takmer na nerozoznanie od brazílskej Copacabany, v reštauráciách vám naservírujú rovnaké ceviche ako v Peru a rovnakú pizzu ako v Taliansku... Ba čo viac, nájdete tu i monumentálny pamätník obetiam židovského holokaustu!

Kópiu amerického Capitolu nájdete v srdci San Juanu.

Skrátka, San Juan má cudzincom čo ponúknuť. Večer čo večer, vždy o desiatej, gigantické výletné krížniky zatrúbia na odchod a San Juanom sa rozľahne majestátny zvuk lodných sirén. Spolu s loďami odchádza i zhruba 7 000 turistov – aby ráno, tak ako každý deň, v prístave zakotvilo s novými krížnikmi ďalších sedemtisíc zvedavcov! Kolotoč sa uzatvára a portorický San Juan si na vrub svojej každoročnej bilancie pripisuje úctyhodné číslo... Dva a pol milióna návštevníkov ročne! A v Bielom dome si tento významný fakt pri zvažovaní udelenia štatútu 51. štátu USA práve Portoriku uvedomujú veľmi dobre...

Na večné časy: Portoriko je zlatá baňa turizmu, pripoja ho k USA?

Výber pre vás