Jozef Kollár

Vladimír Kříž netají dojatie. „Potvrdili mi, že som jediný utečenec, ktorého takto poctili, na čo som veľmi hrdý,“ zdôveril sa nám. To, akým spôsobom prešiel komunistom cez rozum, vyniká oproti iným kreatívnym útekom za železnú oponu, ktorých je neúrekom. „Vladimír Kříž emigroval na začiatku 80. rokov spôsobom, ktorý spisovateľ Josef Škvorecký označil za najväčší patafyzický kúsok vykonaný v&nbsp;čase totality v&nbsp;Československu,“ prezradil Luboš Rafaj z&nbsp;agentúry Dobrý den v Pelhřimove, ktorá spravuje Českú knihu rekordov, a&nbsp;dodal: „V&nbsp;roku 1976 bol vymenovaný honorárnym konzulom a&nbsp;o&nbsp;dva roky neskôr riadnym konzulom Kniežatstva Hutt River, ktoré nikdy nebolo oficiálne uznané. Začiatkom osemdesiatych rokov si vlastnoručne zhotovil a&nbsp;vystavil diplomatické pasy kniežatstva, vďaka ktorým sa mu za neuveriteľných okolností podarilo emi­grovať. Do dobrodružstva ohrozujúceho život neváhal zatiahnuť ani vtedajšiu manželku.“

V roku 1970 rozhodla austrálska vláda o znížení kvót na výkup pšenice. Leonard George Casley, majiteľ farmy na Huttovej rieke, severne od mesta Geraldton, označil toto opatrenie za likvidačné a vyhlásil 21. apríla 1970 nezávislosť svojho pozemku od Austrálie. Argumentoval porušením slova zo strany úradov aj tým, že objaviteľ Západnej Austrálie James Stirling územie nikdy oficiálne nevyhlásil za majetok britskej koruny. Pretože austrálske úrady na vznik štátu do dvoch rokov nezareagovali, vyhlásil 21. apríla 1970 Casley podľa zákona samostatnosť štátu Provincia Huttova rieka za platnú. Oficiálne síce jeho štát nikto neuznal, Casley však naviazal kontakty s mnohými svetovými štátníkmi vrátane pápeža. Vydával vlastnú menu (dolár Huttovej rieky) a diplomatické pasy. V roku 2006 bol štát premenovaný na Kniežatstvo Huttovej rieky. Vo februári 2017 odstúpil princ Leonard I. z funkcie hlavy štátu. Vystriedal ho jeho syn Graeme Casley. Dňa 16. júla 2017 bol Leonard George Casley západoaustrálskym súdom usvedčený z krátenia daní a bola mu vymeraná pokuta vo výške troch miliónov austrálskych dolárov. Pre vysoké zadlženie a výpadok turistických príjmov v dôsledku pandémie COVID-19 oznámil dedič farmy Graeme Casley predaj pozemkov mikroštátu. (zdroj:wikipédia)

História kniežatstva

Príbeh Vladimíra Kříža je hodný sfilmovania. Približuje život v&nbsp;absurdistane a&nbsp;originálnu snahu zachrániť sa z&nbsp;klietky obohnanej drôtom útekom na slobodu. Jeden z&nbsp;najznámejších Jihlavčanov sa v roku 1975 v&nbsp;humoristickom časopise Dikobraz dočítal o&nbsp;kuriozite, ktorá ho zaujala. Austrálsky farmár Leonard Casley nebol spokojný s&nbsp;výškou daní. Na protest si šesťsto kilometrov od Perthu založil 21. apríla 1970 Kniežatstvo Hutt River. „Napísal som Leonardovi I. a&nbsp;požiadal ho, aby mi poslal poštové známky a&nbsp;pohľadnice. Zaslal mi ich obratom a&nbsp;s&nbsp;nimi aj iné zaujímavé materiály. O&nbsp;niečo neskôr sa ma opýtal, či by som sa nechcel stať honorárnym konzulom, keďže v&nbsp;socialistických štátoch ešte nemá diplomata. Odpovedal som kladne,“ prezradil V. Kříž. Netrvalo dlho a&nbsp;poštár priniesol do jeho jihlavského bytu hnedú obálku s&nbsp;farebným znakom kniežatstva. Na znaku bol štylizovaný orol, býk a&nbsp;váhy, ktoré znamenajú slobodu, silu a&nbsp;spravodlivosť.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K NEUVERITEĽNÉMU PRÍBEHU ČESKOSLOVENSKÉHO EMIGRANTA NÁJDETE V GALÉRII

Knieža Leonard I. a&nbsp;jeho vláda poverili Vladimíra Kříža diplomatickým zastupovaním štátika Hutt River. „Náš byt sa premenil na konzulát. Prichádzali k&nbsp;nám ľudia z&nbsp;celého Československa. Najviac bolo tých, ktorí chceli, aby som im pomohol dostať sa z&nbsp;komunistického štátu k&nbsp;protinožcom. Onedlho ma navštívili dvaja súdruhovia z&nbsp;ministerstva zahraničia. Vraveli, že ich rezort zatiaľ nemá nič proti môjmu zastupovaniu kniežatstva, ale nepraje si, aby som miništátu robil prílišnú propagáciu. Začala sa o&nbsp;mňa zaujímať aj ŠtB. Niekoľkokrát ma pozvali na&nbsp;výsluchy, ktoré sa nedali odmietnuť.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Aj keď diplomatické zastupovanie mikroštátu Hutt River vyzeralo skôr ako recesia, Vladimír začal mať existenčné problémy. V&nbsp;roku 1977 ho vyhodili z&nbsp;okresného kultúrneho strediska, kde bol metodikom pre mimoškolské vzdelávanie. Podľa neho bolo dôvodom to, že odmietol ponuku vstúpiť do komunistickej strany, ďalej jeho styky s&nbsp;americkou ambasádou v&nbsp;Prahe, odkiaľ odoberal ich časopis o&nbsp;vede a&nbsp;kultúre, ako aj zastupovanie imperialistického a&nbsp;feudálneho štátu Hutt River. „Za tým rozhodnutím bola zrejme ŠtB, ktorá mi neúspešne ponúkala spoluprácu,“ domnieva sa Kříž.

Zamestnal sa na železnici, kde robil sprievodcu. Neskôr sa stal recepčným v&nbsp;malom hoteli. V&nbsp;tom čase už bol pevne rozhodnutý emigrovať. Knieža Leonard&nbsp;I. ho v&nbsp;roku 1978 vymenoval za riadneho konzula a&nbsp;napísal, že mu posiela diplomatický pas a&nbsp;bude dostávať symbolický plat. K&nbsp;ničomu z&nbsp;toho už nedošlo. „ŠtB mi zabavila všetku korešpondenciu. Začali ma špehovať. Vyvrcholilo to tým, že mi vzali československý pas. Následne ma armáda začala často povolávať na vojenské cvičenia. Ďalší povolávací rozkaz som vrátil poštou s&nbsp;tým, že som konzulom feudálneho štátu a&nbsp;mohol by som cudzím diplomatom nechtiac prezradiť vojenské tajomstvá. Toho sa zľakli, a&nbsp;tak ma vyškrtli z&nbsp;evidencie ako nespoľahlivého.“

Vladimír a&nbsp;jeho manželka Jarmila si v&nbsp;roku 1984 povedali dosť, stačilo, emigrujú. „Niekoľkých mojich priateľov uväznili, boli aj takí, ktorí perzekúcie nezniesli a&nbsp;spáchali samovraždu. Knieža Leonard I. mi napísal, že ako riadny konzul môžem vystavovať cestovné doklady, a&nbsp;tak som začal vyrábať provizórne diplomatické dokumenty. Písal som ich na stroji po anglicky a&nbsp;po francúzsky s&nbsp;tým, že ide o&nbsp;provizórne diplomatické pasy vystavené konzulátom Hutt River v&nbsp;ČSSR. Opečiatkoval som ich guľatou pečiatkou z&nbsp;písmenkovej detskej tlačiarničky a&nbsp;vyrazenými pečaťami s&nbsp;kniežacou korunkou, ktoré som objavil v&nbsp;jihlavskom archíve.

Hlavné mesto: Nain
&nbsp;
Rozloha: 75 km²
&nbsp;
Počet obyvateľov: 30 žijúcich na území štátu, 13- až 18-tisíc priaznivcov mimo kniežatstva
&nbsp;
Štátny útvar: monarchia, kniežatstvo
&nbsp;
Mena: vlastný dolár
&nbsp;
Jazyk: angličtina, francúzština, esperanto

Taký bol Hutt River

Fotografie pre lepšiu vierohodnosť perforoval po strane rydlom na slíže. „Napokon som ich opatril stuhami kniežatstva a&nbsp;doručil synovi svojho priateľa a maliara, ktorý ich zviazal. Obdobie už bolo napäté. V&nbsp;tom istom roku pre mňa prišli traja eštebáci a&nbsp;odviezli ma do lesov smerom k&nbsp;Brnu. Hrozili mi väzením, ale aj tým, že ma zhodia do priepasti Macocha, ak nepodpíšem spoluprácu. Urobil som to pod podmienkou, že mi poskytnú doklad na cestu do Rumunska, ktorý bude prílohou k&nbsp;občianskemu, keďže pas mi zadržali. Vymyslel som si, že tam budem fotiť staré kláštory. Súhlasili. Hneď ako som dostal prílohu, vyrazili sme s&nbsp;mojou ženou Jarmilou na&nbsp;starej Škode Octavia do Rumunska.“

Pred hraničným priechodom Železné vráta z&nbsp;Rumunska do Juhoslávie sa manželia čisto obliekli a&nbsp;vyleštili oktávku. Pripevnili na ňu diplomatickú značku CD a&nbsp;zasunuli vlajočku Kniežatstva Hutt River. Rumunským vojakom a&nbsp;policajtom predložili doma vyrobené diplomatické pasy. Odišli s&nbsp;nimi do budovy, a&nbsp;keď sa po 20 minútach vrátili, vojaci vytvorili okolo ich starého auta čestný špalier. Veliteľ im úctivo vrátil dokumenty a&nbsp;zasalutoval: „Vaša excelencia, ráčte pokračovať do Juhoslávie. Odpovedal som: „O. K., bye, bye, a&nbsp;vyrazili sme. Od radosti sme začali plakať, ale naše nadšenie trvalo len krátko. Keď sme prešli hranicu, chceli nás Juhoslovania vrátiť. Išlo o&nbsp;všetko! Prikázal som žene, aby sa držala, a&nbsp;dupol som na plyn smer Juhoslávia. Chcel som požiadať o&nbsp;politický azyl v&nbsp;ich meste. Policajti začali strieľať do vzduchu a&nbsp;prenasledovať nás. Po niekoľkých kilometroch sme vo veľkej rýchlosti havarovali, auto sa s&nbsp;nami dvakrát prevrátilo. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Za násilné vniknutie do Juhoslávie sme boli odsúdení na 14 dní väzenia a&nbsp;z&nbsp;Belehradu nás previezli do basy pre cudzincov. Po vypršaní trestu nám umožnili vstup do Rakúska, kde sme bývali v&nbsp;tábore a&nbsp;penzióne. Do San Francisca sme odleteli v&nbsp;lete 1985.“

Pomocou organizácie na pomoc utečencom získali Křížovci podporu a&nbsp;našli si byt. Vladimír sa zamestnal v&nbsp;kongresovom stredisku, kde tlmočil zo španielčiny a&nbsp;z ruštiny a&nbsp;viedol pracovníkov, ktorí pripravovali prednášky, výstavy a koncerty. Vďaka tomu sa stretol s Ellou Fitzgeraldovou a Carlosom Santanom, tibetským dalajlámom či americkým exprezidentom Clintonom, ktorý tam prednášal. Jeho srdcovou záležitosťou však navždy zostal miništátik Hutt River, o&nbsp;ktorom sa hovorí už len v&nbsp;minulom čase. Okrem smrti panovníka Leonarda I. ho najviac postihlo to, že pre koronavírus na jeho územie prestali jazdiť turisti. Nedostatok financií z&nbsp;turizmu zapríčinil veľké hospodárske problémy. Z&nbsp;tohto dôvodu sa syn a&nbsp;následník kniežaťa spoločne so štátnou radou rozhodli, že Hutt River sa po 50&nbsp;rokoch existencie opäť pripojí k&nbsp;Austrálii. „Aj keď som v&nbsp;Hutt River nikdy nebol, výrazne mi zmenil život,“ priznal Kříž.

Prednedávnom sa Vladimírova kuriózna emigrácia dočkala veľkej pocty. „Agentúra Dobrý den v&nbsp;Pelhřimove mi udelila certifikát ako vôbec prvému z&nbsp;tých, ktorí v&nbsp;rokoch totality prekročili železnú oponu, a to takým spôsobom, ako sa to predtým ani potom už nikomu inému nepodarilo. Je pre mňa cťou, že ma zaradili do Múzea rekordov a&nbsp;kuriozít, ktoré je veľmi známe nielen v&nbsp;Českej republike, ale prichádzajú tam aj ľudia zo zahraničia,“ vyznal sa Kříž. Priznal však, že mu nevšedný zážitok oživil spomienky na časy, keď v&nbsp;roku 1984 utekal za slobodou.

Vrátili sa mu aj tak­zvané emigrantské sny. „Mala ich väčšina z&nbsp;nás, ktorí sme z&nbsp;totalitného režimu utiekli za hranice. V&nbsp;noci sa mi opäť zdalo, že som emigroval a&nbsp;vrátil sa domov. Stretol som sa s&nbsp;mamičkou a&nbsp;priateľmi, aby som si náhle a&nbsp;s&nbsp;hrôzou uvedomil, že sa nebudem môcť vrátiť na slobodu, že oni ma nepustia cez hranice. A&nbsp;vtom som sa zobudil a&nbsp;s&nbsp;úľavou si uvedomil, že to bol len ten dávny trýznivý emigrantský sen,“ povedal nám V.&nbsp;Kříž. Zápis medzi jedinečných rekordmanov podľa Luboša Rafaja z&nbsp;agentúry Dobrý den v&nbsp;Pelhřimove opodstatňuje zvolená forma jeho úteku. „Niekto vtedy strieľal, niekto bol zastrelený. Pán Kříž si z&nbsp;nich urobil ,srandu‘.“

Útek ako zo Švejka: Vladimír Kríž komunistom zdúchol s pasom z detskej tlačiarničky

Výber pre vás

Útek ako zo Švejka: Vladimír Kríž komunistom zdúchol s pasom z detskej tlačiarničky

Súvisiace články

Z ulice až na vrchol: Chudobný chlapec zo Sklabine John Daniel Hertz si splnil americký sen

Geniálny novinár: Joseph Pulitzer si splnil chlapčenský sen o dobrodružstve

Kečup ako liek? Obľúbená pochutina nebola vždy z paradajok

Výber pre vás