Vladimír Kampf

Otvoria každému. Stačí zavolať a&nbsp;dohodnúť sa vopred. Oficiálne otváracie hodiny nemajú, ale sú k&nbsp;dispozícii kedykoľvek od pondelka do nedele. Ani vstupné nemajú. Teší ich, keď sa prídu ľudia pozrieť a&nbsp;zoznámiť s&nbsp;miestnou prírodou, históriou a&nbsp;kultúrou. Ich expozíciami už prešli tisíce návštevníkov. Milovníci histórie sa zamerali na prírodu a&nbsp;tradičnú kultúru Podzoboria a&nbsp;v&nbsp;niektorých častiach aj širšieho územia Nitry a&nbsp;Tekova.

Alexander je rodák z&nbsp;Dolných Obdokoviec. „Nikto sa nenarodí s&nbsp;plánom založiť si múzeum. Bola to náhoda. Pred siedmimi rokmi sme mali s&nbsp;manželkou okrúhle výročie. Chceli sme pri tej príležitosti ukázať kamarátom svoje zbierky. Manželka má národopisné artefakty a&nbsp;kroje. Mňa vždy zaujímali skôr prírodniny a&nbsp;história.“ Keď pripravili malú výstavu pre priateľov a&nbsp;známych, napadlo im, že by to mohlo byť nadlhšie. „Takto vznikla myšlienka nášho múzea, ktoré začalo ako súkromné. V&nbsp;súčasnosti už máme občianske združenie Múzeum Podzoboria.“

Učiteľ na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite sa profesionálne zaoberá životným prostredím, ekológiou a&nbsp;environmentálnymi manažérskymi systémami. Manželka Iveta je odborná pracovníčka Štátneho veterinárneho a&nbsp;potravinového ústavu. Prírodné vedy sú im blízke, k&nbsp;nim pridali ako koníčka národopis s&nbsp;históriou. Počiatky ich zbierok siahajú do Alexandrovho detstva. Ako žiak základnej školy zhromažďoval prvé objavy, kosti dávnych chobotnatcov, mamutov a&nbsp;mastodontov v&nbsp;pieskovni v&nbsp;Dolných Obdokovciach. „Nemal som vtedy ešte ani desať rokov. Potom ma zaujali nejaké rastlinky, kamene... A&nbsp;už to išlo. Toto pokušenie mi zostalo na celý život,“ spomína.

Zbierka z&nbsp;detstva mu zostala dodnes. Zdroje ďalších exponátov sú rozmanité. „Od náhodných nálezov po dary od našich fanúšikov. Radi nám prispievajú. Finančne náročnejšie sú nákupy na burzách, v&nbsp;obchodoch so starožitnosťami alebo na internete. Krajšie kúsky kupujeme na aukciách. Zatiaľ sa spoliehame na vlastné zdroje. Žiadneho vážneho sponzora nemáme.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vraj sú ako zberatelia „všežravci“. Ako sa na poriadne vidiecke múzeum patrí, nechýba im zbierka miestnych minerálov a&nbsp;skamenelín. Nasledujú chránené rastliny Koliňanského vrchu a&nbsp;Máloku. „Máme zbierku vzácnejších rastlín. Na vystavovanie chránených druhov máme výnimku z&nbsp;ministerstva životného prostredia. Chodia k&nbsp;nám najmä deti zo základných a&nbsp;stredných škôl. Zaujíma ich aj vzácny hmyz a&nbsp;trofeje, ktorých máme poskromne, pretože poľovníci sa ich neradi vzdávajú a&nbsp;majú ich pre vlastné potešenie. Máme tu aj odtlačok stopy medveďa, ktorý sa po našom chotári pohyboval pred dvoma rokmi. Návštevníci obdivujú aj skamenené drevo, ktoré je vôbec najväčším takýmto kusom vystaveným v&nbsp;slovenských múzeách.“

Súčasťou vystavených exponátov je ukážka archeologických nálezov od neolitu po stredovek, historické dokumenty z&nbsp;oblasti Nitry od najstarších dôb až po súčasnosť, doklady o&nbsp;živote osobností regiónu, vzácne rukopisy, publikácie a&nbsp;relikvie šľachticov a&nbsp;cirkevných hodnostárov. K&nbsp;tomu pridali dokumenty vedy a&nbsp;vzdelávania, exponáty regionálnej maďarskej literatúry a&nbsp;umenia. Jeden kútik venovali životu a&nbsp;kultúre židovských komunít v&nbsp;oblasti Nitry, ďalší kolekcii originálnych odtlačkov rytín mesta Nitry či okolitých hradov. Národopisná zbierka v&nbsp;dvoch sekciách predstavuje kroje a&nbsp;tradičné ľudové práce.

Zbierku obohacujú aj historické mapy oblasti od 17.&nbsp;do 19.&nbsp;storočia, ktoré sú ojedinelou zbierkou. „Najstaršia je z&nbsp;roku 1739. Je to podrobná mapa Nitrianskej župy. Pripravil ju známy slovenský kartograf a&nbsp;polyhistor Samuel Mikovíni. Mapa bola súčasťou diela Mateja Bela o&nbsp;histórii uhorských žúp. Nitrianska župa bola štvrtým dielom. Všetky naše exponáty sú historické originály. Prefotené dokumenty nevystavujeme. Keby sme tu mali kópie, nebolo by to predsa zaujímavé.“

Nechýbajú ani historické a&nbsp;súčasné pohľadnice obcí z&nbsp;okolia Nitry. Zaujímavá je zbierka značkovaných tehál. „Tehly dokážu veľa povedať o&nbsp;našich dejinách. Zbierame ich len zo širšieho okolia Nitry. Podzoborie je síce zadefinované, ktoré obce doň patria, ale pre naše múzeum nie sú hranice až také striktné a&nbsp;ostré. Najmä minerály máme aj z&nbsp;oblastí mimo tohto regiónu. Sú z&nbsp;celej nitrianskej župy a&nbsp;z&nbsp;Tekova.“

Manželia Fehérovci zatiaľ narátali návštevníkov z&nbsp;desiatich krajín. „Mali sme tu autobus Poliakov, ale aj Francúzov a&nbsp;Rusov. Kto sa o&nbsp;nás dozvie a&nbsp;zaujíma ho história, nájde nás. Nemáme ambíciu byť konkurenciou profesionálneho Ponitrianskeho múzea. To naše predstavuje mimoriadne osobnosti regiónu. Napríklad Pavol Tesák je u&nbsp;nás neznámy významný muž, ktorý sa dostal do amerických učebníc ekonómie. Bol milionár, možno miliardár, židovského pôvodu s&nbsp;baťovským nádychom. Prežil holokaust. Okrem výroby sladkostí v&nbsp;Strednej Amerike sa zaoberal charitatívnou činnosťou. Zakladal školy, chudobince, zamestnával ľudí, pomáhal prostitútkam vrátiť sa do normálneho života. Zomrel pred niekoľkými rokmi. Je po ňom pomenovaná nadácia, ktorá sa dodnes venuje charite. Sme v&nbsp;kontakte s&nbsp;jeho manželkou,“ hovorí Alexander Fehér.

Miestny rodák Jozef Chrenóczy-Nagy je zasa jeden z&nbsp;prvých uhorských ornitológov.

Židia, ktorým sa podarilo ujsť pred deportáciami, si v&nbsp;USA založili mestečko Nitra, ktoré je v&nbsp;súčasnosti mestskou časťou Mount Kisca. Yeshiva of Nitra dodnes funguje. Židovská komunita z&nbsp;Nitry a&nbsp;okolia tak čiastočne prežila. Nešťastnou zaujímavosťou sú aj topoľčianski Židia, ktorí najprv prežili holokaust, ale po návrate na nich arizátori pripravovali pogromy, pred ktorými nakoniec ušli do Izraela.

Nie všetko zo zbierok Fehérovcov je vystavené. „Získali sme ďalšie priestory, v&nbsp;ktorých otvoríme malú galériu. Zriadime aj knižnicu približne s&nbsp;1 300 zväzkami nitrianskych autorov vo všetkých možných jazykoch a&nbsp;publikácie, ktoré sa venujú nášmu regiónu. Súčasťou tohto priestoru bude bádateľňa a&nbsp;vedľa prednášková miestnosť,“ zamýšľa sa Alexander.

„Za každým aspoň trochu úspešným mužom treba hľadať ženu. Moja manželka Ivetka nie je pre mňa len pevnou oporou. Je pokojná a&nbsp;vytrvalá najmä vo veciach, na ktoré by asi žiadny chlap nemal nervy. Bez nej by to tu nebolo,“ zdôrazňuje Alexander Fehér.

Unikátne Múzeum Podzoboria: Je za tým on, ale bez nej by to nebolo

Výber pre vás

Unikátne Múzeum Podzoboria: Je za tým on, ale bez nej by to nebolo

Súvisiace články

Daniel Máčovský je himalájsky jogín: Život človeka je ako let balónom

Festival seniorských folklórnych súborov: Kým žiješ, tancuj! Pozrite na tú zábavu

Ikonický vták: Recept na ochranu a záchranu dropov na Slovensku

Výber pre vás