V Európe sa objavili nad riekami až v stredoveku, stovky drevených krytých mostov postavili najmä v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Na americkom kontinente postavili prvý krytý most až v roku 1805 v štáte Pensylvánia.

Najznámejším mostom tohto typu je Madisonský most, ktorý preslávila romantická filmová dráma z roku 1995 v hlavných úlohách s Clintom Eastwoodom a Meryl Streep.

Hoci na Slovensku sa drevené zastrešené mosty často nestavali, máme tu unikáty, ktorým sa oplatí venovať jeden víkendový výlet.

Na južnom Slovensku pri Kolárove dokonca premostili Malý Dunaj najdlhším dreveným krytým mostom v európskych krajinách. Unikátny most postavený na drevených pilieroch meria úctyhodných 86 metrov a po celej dĺžke ho ozvláštňujú z vonkajšej strany osadené kvetináče s kvetmi.

Jeden z najstarších historických mostov na Slovensku, ktorý odborníci dokonca považujú za pýchu našich drevených krytých mostov, bol postavený ponad rieku Hornád v osade Štefanská Huta, na polceste medzi starým baníckym mestom Gelnica a Krompachmi.

„Bol postavený v roku 1832 zo smrekového dreva, dala ho postaviť spoločnosť Waldburger Gesellschaft, na čele ktorej stál ako riaditeľ gróf Juraj Andrássy. Hlavným dôvodom výstavby mosta bola preprava materiálu na výstavbu železiarne v Štefanskej Hute, osade patriacej k dedine Kluknava. Most vyniká ojedinelým technickým riešením, ktoré je dôkazom zručnosti a fortieľa spišských tesárov,“ konštatuje Juliana Krokusová z Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity.

Nosným systémom 30 metrov dlhého a 4,5 metra širokého mosta je sústava lichobežníkového vešadla s priehradovým trámom. Most chránený šindľovou strechou bol začiatkom 80. rokov pri celkovej rekonštrukcii úplne rozobratý, dnes sa vlastne klenie ponad Hornád verná replika pôvodnej konštrukcie.

Pred 2. svetovou vojnou mala dva drevené mosty aj neďaleká Gelnica, pre zlý technický stav však boli nahradené železnými mostmi.

Štefanská Huta sa pred dvesto rokmi pýšila najmodernejšou hutou svojich čias, ako prvá v Európe vyrábala meď, ortuť i striebro za pomoci elektrolýzy. V historických dokumentoch sa prvýkrát spomína železný hámor v katastri obce Kluknava už v roku 1551.

Meď zo Spiša bola v 18. a 19. storočí známa v celom svete, na Spiši vyrábali až 12 percent svetovej produkcie medi. Pri Kluknave začali meď vyrábať v roku 1850 v novej hute, ktorá niesla meno vtedajšieho uhorského palatína Štefana.

Zamestnanci huty, majiteľom ktorej bol jeden čas aj arciknieža Fridrich Habsburský, bývali v jej susedstve, v robotníckej kolónii, kde mali vlastnú krčmu, tehelňu ba dokonca aj „hárešt“, teda väzenie.

Nezvratný proces úpadku baníctva na Spiši plnou silou udrel aj na Štefanskú Hutu, ktorá rok po ukončení činnosti Združenia hornouhorských ťažiarov nadobro zatvorila 3 roky pred nástupom 20. storočia brány miestnej mediarskej huty. Bola to vlastne posledná bodka za zlatým vekom hutníctva a medenorudného baníctva na Spiši.

Po tomto krachu sa huta stala majetkom Banskej a hutnej spoločnosti arcikniežaťa Fridricha Habsburského, ktorá bývalý hutnícky areál spravovala do konca 2. svetovej vojny. Slúžil už len ako prekladacia stanica rudy.

Ako prvé ich stavali v Číne, jeden z najstarších krytých drevených mostov je aj na Slovensku

Výber pre vás